PJR (Pocit jesennej radosti)

Uz som vam vravela ako velmi mam rada jesen?? ...nie taku hnusnu sychravu novembrovu jesen s visiacimi nohami pani Zimy, ale post-babio-letnu oktobrovu jesen s cerstvym vzduchom, zubatym slnkom a nadhernymi farbami vsade, kam sa pozriete...taku aka je tu dnes...na 17teho oktobra neuveritelne prijemna vonkajsia teplota, od rana vykuknute slniecko na oblohe bez oblakov, nadherny vzduch a vela stromov na ktorych mozno oko pokochat....ked clovek zije v krajine, v ktorej styri rocne obdobia mozno zazit za 24 hodin a prevaznu cast roka je tu sychravo, tak akosi o to viac dokaze vychutnat a potesit sa z malickosti, napriklad takych, ako je krasny slnecny den...staci mala prechadzka po vonku a ten vzduch precisti vsetky trubky...v hlave...a zostava len usmev na perach...a clovek ma take prijemne teplo v dusi..pokoj...prijemny pocit, ktory zostava...a uklada sa do pamati aby mohol byt neskor vyvolany...ked je po peknych dnoch a nalada je na poklese...tak presne taky som si dnes do mojej pocitovej schranky ulozila...krasne vikendove pocasie..

najma po takom tyzdni, teda dvoch, ake som mala...nebolo to az tak uplne strasne, len to bolo mozno trochu narocnejsie...lebo napriek tomu, ze este ani Vsetkych Svatych nebolo (rozumej Hallowe'en tunak), tak Vianoce sa blizia a vsetky pripravy su uz v plnom prude...obchod je obchod a ked je treba zabrat na vsetkych frontoch, aby ludia minali, tak treba zabrat...cize je to take blaznive obdobie, vsetci su zrazu hrr postihat vsetko v co najkratsom case, pocet mitingov sa pomaly zdvojnasobil, treba predlozit koncorocne vypocty ako sme hospodarili a pracuje sa na budgetoch na buduci rok...no proste blazinec..a co je horsie, nema sa to tendenciu do Vianoc zlepsovat...aby toho nebolo malo, tak Nicola je na dvojtyzdnovej dovolenke, cize robim za dvoch, a kedze cas sa zdvojit neda, musim sa obracat...nieze by som to nezvladala, ale predsa som si uz odvykla od toho tempa...ale co je raz v krvi:)...a tak si bacujeme....spolu s Lou...ta to tiez nema lahke, chuda...kratko pred jej planovanou dovolenkou jej ocinovi diagnostikovali rakovinu, progresivnu formu, ktora je len tazko liecitelna...a tak bola tri tyzdne mimo office, vacsinu casu stravila v nemocnici s rodinou, aby im oznamili, ze dobre vyhliadky to nie su..ale nadej umiera posledna a tak to beru....chcu mu naplnit tie dni, co mu ostavaju, nech to ma byt par mesiacov alebo par rokov...a do toho vsetkeho, Jayne oznamila, ze odchadza, ze dava vypoved a ide pracovat do City Centre, do konkurancneho Arnotts...kazdy potrebuje nove vyzvy a ona prijala tuto...a tak sme vsetci ostali ako obareni, lebo si to nevieme predstavit...tim je tim a kazdy do neho patri rovnako....a bez nej to nebude akosi ono...a tak vznikol nas maly mikrosvet kde sme sa pocas dvoch-troch tyzdnov snazili vymysliet, kto bude robit co, ako sa veci zmenia, ako to zvladneme a ako to vsetko dopadne....nateraz niekto novy nepribudne, je na to prilis ruch a treba sa sustredit na ine veci, treba dokoncit co sa zacalo a potom sa bude na to pozerat cerstvymi ocami....

do toho som este ako na potvoru ochorela...po vikende, ked k nam prisla Januska Anjelik na relaxaciu a uzili sme si oddychovy vikend (ktory Pitko spolovice prelezal, lebo ho skolila men flu - rozumej nadcha..)...a potom si to naslo cestu aj ku mne...klasicke bolave hrdlo a na druhy den nadcha...ktora trochu polavila po irskom recepte zahrnajucom whisky a klinceky...ale na lezanie nebolo casu..prilis vela veci sa dialo...v stredu sme mali rozluckovu party a vcera bol Jaynein posledny den...rozluckovy obed, objatia, slzicky...zmena je zivot...a nech je uz hocijaka, cloveka vzdy nieco nauci....a tak sa ucime....vsak o tom to predsa cele je...

zelam Vam vsetkym prijemny vikend a vela poucnych lekcii....

Utesy, ovce a obsluha…

..na urovni desiatej cenovej skupiny…ale inak super;) tento opis sa vztahuje na nase dvojdnove putovanie irskymi koncinami smerom na severozapad, do counties Sligo a Donegal.
V piatok vecer sme sa vybrali do Navanu za Petkou a Jurkom, kde sme prespali, aby sme sa ako tak sviezi rano o osmej vydali na cestu, ktora mala byt zaujimava a napinava..a teda aj bola ;)V sobotu boli na plane tzv. chodbove hroby, jedno zo styroch najvyznamnejsich neolitickych miest v irsku..Carrowmore..cesta viedla uzasnymi sceneriami a riedko obyvanymi cestickami pri zapanom pobrezi…na scenu opat vstupila knizka opisujuce dychberuce vyhlady a spektakularne miesta, ktore sme samozrejme nemohli minut..vsak kde by sme boli bez nej, ze? Pocasie nebola vyborne, ale tak neprsalo, za co sme boli celkom vdacni..no hmla bola celkom slusna, a tak sme napoly planovanu vychadzku na Miosgán Medbha radsej odlozili nabuduce..pokracovli sme na jazero Lough Gill, co v preklade znamena Krasne jazero a nie je tomuto nazvu nic dlzne..dokonca vykuklo slniecko a jazero sa uzasne trblietalo, vodicka clupotala…no proste krasny kus sveta…na brehu bol Parke’s House, sidlo protestantskeho pristahovalca Parka. Pozreli sme si uvodne videjko o historii miesta a okolitych pamatihodnostiach a potom presli aj dom..tu sa uz zacal ozyvat moj zaludok, ktoremu sa nepacil ten zvysok tvarohu, ktory som po ceste zjedla a asi uz nebol prave najlepsi…a tak som zvysok dna mala divne poryvy v bruchu, co bolo celkom vtipne..navecer sme zacali hladat nieco na ubytovanie, nejaky ten B&B, ktorych bolo po ceste ako maku..vyberali sme viacmenej podla vonkajsieho vzhladu, lebo ceny boli vsade kartelovo rovnake a vedeli sme (po predchadzajucich skusenostiach s irskymi B&B) ze je to ubytovanie na jednu noc a hlavne je, aby tam nekvapkalo a nefucalo…a tak sme sa o rozhodovani medzi zelenym a hnedym ubytovali v hnedom, s nazvom Marlboro House..niezeby sme propagovali fajcenie, ale tak vyzeral lepsie...miniizbietky mali vlastne kupelne (asi rovnako velke ako samotne izby), takze sa to dalo prezit..po kratkom osviezeni sme sa vydali do mesta na veceru..vsetci sme basnili o staekoch, ale ceny v tomto irskom (podla mudrej) knizky vychytenom letovisku nas odradili a tak sme potom uz len hladali nieco, kde by sa dalo sadnut a vyzeralo aspon ok…a tak sme (urcite nechtiac) spachali kulinarsku sebevrazdu..prvu a bohuzial nie poslednu za vikend…bol to hotel s restauraciou, cize sme (ocividne nepravom) ocakavali aspon aku taku uroven jedla a obsluhy..ked sme prisli boli sme druhi hostia, po par minutach jedini..z menu (ktoreho rozsah tiez utrzil zopar nemilych komentarov) sme si po case vybrali, vsak co sme uz mali robit pravda a cakali, co z toho bude..na nase sklamanie nemali ani capovane pivo, co vsak bolo len jedno z mnohych, ktore mali este nasledovat..jedlo, ktore nam bolo naservirovane, nemalo vela chuti, pricom Juraj a ja sme obisli este celkom dobre…ale tie burgery, co si dali Petka a Pitko teda mali nieco do seba..suche mlete meso bez chuti vytvarovane do formy burgera vlozene do suchej zemle s troskou zeleneho salatika vedla za nekrestansky peniaz…no nezachranil to ani kecup ani majoneza…na zaver nas este prekvapil ucet, ktory bol na urovni hotela, na rozdiel od doneseneho jedla..no uzas…po odchode sme isli nazad do baru nasho ubytovania, ze nech to nemame daleko do postele..z obsluhucej babenky sa vyklula Slovenka, ktora ocividne rada videla inych krajanov…mne sa po polke piva a narocnom dni na zazitky zacali zatvarat ocka, a tak som sla pekne krasne do hajan…na rozdiel od zvysku, ktori pokracovali do pol stvrtej do rana…rano mi bolo oznamene, ze od ranajok nemam vela ocakavat, lebo sefkuchar a majitel v jednej osobe ponocoval s nimi…ale na miestne pomery sa irish breakfast celkom dali, lebo vsak hlad je svina, ze?
..to, ze som sla skoro spat a nepozivala alcohol v takej miere ako ostatni mi vysluzilo pravo prvej jazdy na Petko-Jurkovom aute, lebo by som ako jedina nenafukala..a tak sme sa vydali na sever, do Glenncomkillenu alebo ako sa to pise..odmenou za vselijake krivolake cesticky nam bol uzasny a skutocne dychberuci (knizka tentoraz neklamala) vyhlad na utesy Bunglass, ktore hoci menej zname a urcite menej turisticky vyuzite ale krajsie ako slavne Cliffs of Moher…trosku sme si vyslapali po zelenej travicke a kochali san a vlny triestiace sa o skaly, farebne utesy a hladali zbludene ovce, ktore su v tejto casti Irska hadam na kazdom kroku….ocareni a poteseni krasou prirody sme sa vratili nazad na cestu a hladali nejake miestecko, kde by sme si mohli dat nedelny obed…bohuzial v turistickom spote v Glennchumkillene bola len jedna obcerstvovacia jednotka s nazvom Village Café…dalsie neplanovana kulinarska samovrazda na obzore…a hoci chute boli rozne, ako napriklad na rybaciu ci inu polievku a steak, museli sme vychadzat z ponuknuteho jedalneho listka..na ktorom sice polievky boli, ale na nase (ani nie) prekvapanie nam casnicka (este sa k tejto osobe pribehu vratim) oznamila, ze bohuzial polievku nemaju…a tak sme teda povedali, ze tak co uz, tak polievku vynechame…dievcina, ktora mohla mat tak 16 a pristup desiatej az dvanastej cenovej skupiny, vsak nase prianie pochopila, ze teda nechceme nic…co nam doslo, ked pribory doniesla iba chalanom…moja educo dieta mohla ist akurat tak viete kam, ked vsetko sa servirovalo s chips, teda velkymi hranolkami a 100% menu sa pripravovalo hodenim do fritaka…az na ten biely sandwich teda..ale tak zase to vyhral hlad a tak tych 6 hranoliek, viac sa skutocne nedalo, hadam vycvicim v posilovni tento tyzden…chicken bits sa celkom dalo, hoci od volne chovaneho kurata mali velmi daleko;)na Petkino prekvapenie chicken burger, ktory si vybrala, bol dokonca chutnejsi ako ten z predosleho vecera a to uz je co povedat…viva mrazene polotovary…celu “café” prevadzkovala uz spomenuta casnicka s mierne prihluplym vyrazom, ked ste si vypytali nieco a mierne nastvanym vyrazom pri objednani niecoho naviac..co nas vsak nemohlo odradit a tak sme ju trosku poprehanali..po majonezu, kecup, onion rings, co prislo…inak appropo kecup…v stanicnom bufete v letanovciach by vam nedali tu prazdnu dozu ktora vyzerala, ze prezila uz co-to v miestnom pohostinstve…no co vam budem…druha osoba ktora nam prisla na zrak nemala hadam ani 18, pristup trochu ustretovejsi, ale tiez by sme za nu viac ak 5 korun nedali..veru o kvalite sa zdaleko hovorit nedalo…nabuduce uz budeme vediet…nikdy a za ziadnych okolnosti neist do zariadenia, kde nikto nie je..maju na to dovod…
..tak sme sa rozcarovani vydali na cestu nazad, do civilizacie a medzi milych ludi…aj tento prispevok pisem na zadnom sedadle auta, minajuc male dedinky a vacsie mesta, krajinu meniacu nielen tvar a vyzor ale aj uzmeno-spravne rozdelenie, kedze krizujeme Severne Irsko…do Dublinu je to prave este 88 kilometrov, teda vlastne mil..cize tak sto kilometrov…tak to si hadam este aj zdriemnem…caka nas este cesta domov z Navanu a potom sa uz len psychicky pripravit na dalsi tyzden…
..mozno behom neho aj napisem, ako sa vyvija nas office zivot, najma po tom, ako bola Lou na tri tyzdne prec, pocas ktorych jej otcovi diagnostikovali rakovinu, najhorsi progresivny typ a nedavaju mu viac ako par mesiacov zivota, ako Jayne, nasa sefka marketingu, oznamila, ze odchadza z Dundrumu, lebo dostala ponuku z Arnotts v centre Dublinu, ktoru akceptovala a tak..kazdopadne to bude este zaujimave…ale nateraz bolo hadam dost…

Three...

Polievocka navarena, bielizen vyvesena, umyvacka riadu na plne obratky, vinko naliate v pohari a hudba pustena...prijemny sobotny vecer, ba co viac, este aj vola napisat par dalsich riadkov na opat opraseneho medvedika...

..este stale sa vytesujem zo svojeho noveho netbooku, vlastne teraz asi prvykrat tak poriadne, lebo od kedy som ho kupila, tak som ho poriadne ani nezapla...a tak si teraz tukam o sto sest....

..ako mozno napoveda nazov, tak chcem pisat o troch veciach..dve som uz slubila minule, no a ta tretia sa vyskytla sama od seba...ale pekne po poriadku..

..minule som spomenula, ze som zacala chodit do posilnovne a ucit anglictinu..zacnem teda s tou anglictinou..jednoducho a prosto, raz rano ma kolega v robote oslovil, pomimo bezneho ranneho pozdravu, ci som uz niekedy doucovala anglictinu..no a ja som odpovedala ze nie a preco?..no preto, lebo on, jeho kamarat a priatelka hladaju niekoho, kto by ich ucil..a tak som povedala, ze si to necham prejst hlavou..to uz bolo peken davno..nejako sme to nechali dozriet, az teda napokon sme sa dohodli, ze to teda vyskusame...no a slo to celkom fajn hned z pociatku..najprv som mala ziakov dvoch, Andreja a Jula, ktory ale neskor odisiel nazad na SVK a tak bol chvilu Andrej sam (nemohol sa ulievat), no a uz par tyzdnov mam ziakov troch..jedna dvojica z nedalekeho Stepasideu, Janka a Peter, sa chceli pridat a tak sa aj stalo..a tak teraz mame hodiny kazdy stvrtok vecer, dve hodinky, venovane gramatike, konverzacii a vsetkemu, co chcu vediet...a musim ich pochvalit, su sveli ziaci, vzdy pripraveni, s entuziazmom a zaujmom ucit sa, co je potom ovela lahsie...a tak sme uz prebrali dobrych par lekcii a mali dokonca aj skusobny test..;)) pre mna je to urcite skusenost a aj nieco nove, nova vyzva..a to ja rada...;)) a aspon ked sa vratim domov a budem sa velmi nudit, tak to mozem skusit aj tam, hihi;).. a okrem toho, prijem z tejto cinnosti vyrazne prispel k poriadeniu si mojho maleho bieleho fesaka...takze obojstranna spokojnost dufam...

..jednou z dalsich vyziev poslednych tyzdnov bolo moje rozhodnutie konecne spravit nieco s mojimi rastucimi rozmermi ako neblahym dosledkom nezdravej stravy a vyznamneho nedostatku pohybu...a tak som sa prihlasila do Educogym-u...kto chce, moze si precitat a pozriet obrazky tu. ..v podstate ide o to, ze educo je iny pristup ako v klasickej telocvicni..program zalozeny na uprave stravy, treningu zalozenom na dopredu booknutych casoch kazdej session, jedneho komplexneho posilnovacieho stroja a hlavne osobnom pristupe trenera ku kazdemu jednotlivcovi..cize nie je to bezcielne pohybovanie sa v posilnovni bez toho, aby clovek s mojim nedostatkom skusenosti vedel, co ma robit a tak...na program sa mozete prihlasit na tri mesiace, pol roka alebo rok..a kedze to bohuzial nie je lacna zalezitost, tak som si dala darcek k narodeninam a zaplatila si trojmesacny trening...pocas prvych 12 dni je trening velmi intenzivny a zalozeny na usili primat vase telo k spalovaniu tukov....pocas prvej uvodnej konzulatacie kazdemu jednemu odporucia ako si ma upravit jedalnicek, a vlastne vas daju na vysokotucnu a vysokonutricnu dietu s cielom nakopnut vas metabolizmus k lepsiemu..a tak som sa dva tyzdne napchavala syrmi, vajickami, avokadom a staekami...vobec nie zly zaciatok, ci???..co sa vsak jest nemoze, to su akekolvek uhlohydraty, kedze cielom je zastavit zbytocnu produkciu inzulinu pri vysokej produkcii krvneho cukru..alebo tak nejak..no proste a skratka, ziadny chlieb, cestoviny, zemiaky, strukoviny no a samozrejme sladkosti...ale inak mozem vela veci jest ;))hlavne veeeela zeleniny, cerstvej, varenej, pecenej, no proste na kazdy sposob...po tych uvodnych 12 dnoch sa prechadza na naopak nizkotucnu dietu, prida sa ovocie a mliecne veci...cize kazda zmena dobra...a tak teraz papam vela ovocia, zeleniny, rybiciek, kuriatka a psst, dokonca som sa nechala prehovorit na mliecny proteinovy shake...;))).. co sa cvicenia tyka, tak to je kazdy krat len 20 minut, cize za pol hodinu som pridena, odcvicena aj odidena, co je uplne super...a kedze je ich nova pobocka v Dundrume, tak to tam mam presne 4.5min kym pridem z officu..;))co ma vela vyhod, vskutku, mozete mi verit...dokonca sa denny trening stihnut pocas obednej prestavky..hoci to je tak raz do tyzdna, normalne chodim po praci..okrem toho, ze zhadzujem tukove bunky a naberam trochu svalstva, tak je to super aj na odreagovanie, vycistenie hlavy a mozem ist potom spokojna domov...a k tomu som este za 5 tyzdnov schudla 4,5cm z pasu a o nieco menej z bokov...co nie je na zahodenie!!!a tak sa (skoro) kazdy den s radostou prezliekam do teplakov a idem sa na 20minut zapotit ;))hihi...a este ma to k tomu aj bavi..

..ale dost bolo o zdravej strave a pohybe...tretou temou na par riadkov je moj chrup..to bude ale ozaj iba par riadkov, lebo len co si na to spomeniem, tak ma zase cely boli...takze strucne...ked som bola doma v juli, tak som si dala zaplatat par kazov (na dvakrat)...a bohvie preco, ci kvoli nedostatku casu, ci dorazu na detail, som po jednej oprave ostala s vacsou medzerou medzi zubami ako je bezne a logicky sa mi tam zachytavalo vsetko jedlo...a tym myslim vsetko...cize som po kazdom jedle musela pouzivat zubnu nit a poviem vam, lezie to na nervy a nielen do zubov...okrem toho to zacalo aj dost boliet, vsak necudo, ked som to tyrala par razy denne...a tak som sa po vidine vykonavania tohto ukonu do dalsej navstevy svk zhrozila, vygooglila som si najblizsieho zubara v Drume a isla sa objednat...mila sestricka ma objednala na dalsi tyzden a tak som si tam minuly utorok pricupitala za vydatneho dazda..s doktorom sme pokecali, povedala som mu presne, co mi robi potiaze(to som si aspon myslela) a dal sa do prace..na moje prekvapenie ordinacia vyzerala o dost horsie ako u nas, neviem, taka tmava, a tak celkovo mi to neprislo nic extra za tie peniaze, co si pytaju..ale tak o tom som si mohla iba polemizovat, kym som s otvorenou papulkou cakala, kym v nej vykona, to co ma...netrvalo to hadam ani 10-15 minut, uz som platila na nase pomery a moje podvedome krutenie hlavou €95 a cupitala nazad v dazdi do roboty...ale ten chrobak pochybnosti tam uz hlodal cestou nazad...a mala som pravdu..po dokladnom prezreti jeho roboty som zistila, ze mi zpalatal nespravnu medzeru!!!!!!zub trafil, ale medzeru opravil opacnu...a tak po malej dileme a rozprave v office som sa tam uz o pol hodinu (stale za vydatneho dazda) vratila a pozadovala napravu...na moje (mile) prekvapenie som sa jej aj dockala...vzali ma nazad a doktor opravil teraz uz spravnu medzeru..a tak som tam v utorok prichadzala s dvoma ciernymi plombami a jednou bielou, v utorok poobede som odchadzala s troma bielymi a opravenou medzerou...a zatial sa to javi fajn..sice som o par desiatok eur lahsia, stale si opakujem, ze som dostala "bogof" - buy one get one free- dva za cenu jedneho...a hadam mam na cas dlhy pokoj...a ze moja zubarska odyssea si nateraz da dobre dlhu pauzu....

...ufff....tak to by asi bolo nateraz aj dost, ci???citania a citania...pripadne otazky su vitane a budu urcite zodpovedane...

...prajem prijemnu dobru noc a tiez zvysok vikendu....pa

Slubeny...

Dufam, ze na radost mnohych som si nakoniec nasla trosku casu a aj chuti a rozhodla sa napisat nejaky ten clanocek..na rozdiel od predoslych prispevkov je tento bez diakritiky a to ma jeden velmi mily dovod..a sice ze na mojom novom netbooku este nemam nainstalovanu slovencinu...(ono aj tak to bude sranda bez tych popisanych tlacitok..ale tak co uz)...veru tak, urobila som si radost a aj vdaka mojim hodinam anglictiny som si kupila novucky samsung nc10. A kto nevie, ako tento maly mily 10palcovy netbook vyzera, klikne sem. Luubi sa?? Lebo mne velmi....
Ale mozno by som mohla zacat od zaciatku..alebo teda aspon s kratkou rekapitulaciou od posledneho plnohodnotneho prispevku..teda od februara..uff..to bude spominania...no lebo vsak od jari sme boli v meste lasky Parizi..v Spanielsku..na Slovensku...a aj na viacero krasnych miestach tu v Irsku..alebo v tom Severnom..fotky sa sem tam sporadicky objavili na facebooku, takze vsetci, co mozte, treba si kliknut na fotoalbumy mojej lasky;))
Samozrejme, ze na vsetkych tychto miestach bolo uplne skvele a paradne sme si to uzili..ved o to ide...aj napriklad tento vikend sme nezahalali a vikendovali sme akcne...boli u nas na navsteve Jurko s Petkou, a tak sme v sobotu mali "girls day out" a "boys day out"..pekne separatne, aby sme si od seba oddychli...my sme s Petruchov zamierili do RDS(rozumej nieco ako dublinska incheba) a Ultimate Girls Day Out...no proste cisto babska jazda, s modnymi prehliadkami, mini skraslovacimi kurami, zaujimavymi ludmi, vzorkami a nakupmi za rozumnu cenu;)) sranda bola...chalani boli zase vo svojom zivle a boli zase raz odskusat sklicka fotograficke...uvidime, co z toho bude...navecer sme sa podujali na particku golfu...hihi..ako pekne honosne to znie..chalanom to islo, nam dvom uz o cosi menej, ale tak nic co by sa treningom nedalo zlepsit, ze??? no toho treningu by to v mojom pripade muselo byt dost, lebo vsak jamka na 8 uderov?no ziadna slava..
po golfe sme zasli na jednu pintu a potom pokracovali doma...kuracie kridelka, oriesky, salatik, vinko a tequilka...no co viac si clovek moze priat...
Dnes, v nedelu sme zase po roku isli skulturnit na Dún Laoghaire Festival of World Cultures...vela dobrej hudby, este viac dobreho jedla a vela ludi...pocasie nam trosicku neprialo, mrholilo a aj par krat pekne sprchlo, ale inak sa dalo...po par hodinach chodenia, vonania, pocuvania, nakupovania organickych hrusiek sme sa citili dost unaveni na to, aby sme si to este odkracali spat k zltemu diablovi a odplachtili domov...a tak si tu teraz vecer sedime, pracka dopiera to co cez vikend nestihla, v pc bezi dalsia cast mentalistu a m.a.s.h.u a chystame sa na dalsi pracovny tyzden...
A kedze cas pokrocil, o tom, ako som sa prihlasila do educogymu, ako ucim anglictinu alebo co nove v Dundrume, tak o tom az nabuduce...tak dobru noc, dobre rano alebo akakolvek cast dna nasleduje...;)pac a pusu..

Anketa na pondelok..

..kolkokrat do mesiaca sa Vam v diari vyskytne "den blbec", ale taky maximalny..ze nech robite, co robite, tak nalada nie a nie stupnut, coho sa chytite, tak Vam iba pri velkom stasti nespadne a nerozbije sa, alebo sa nevyleje na klavesnicu pocitaca a tak podobne.

...mne sa to stava tak asi raz...co je velmi uspokojivy vysledok...az na fakt, ze dnes bol prave taky den...stupid monday...

..ale, pozitivne je, ze uz o chvilu to bude minulost a rano sa zobudim do uplne noveho, sviezeho a pekneho dna...mozno bude az prilis sviezi, lebo aj letmy pohlad na dnesnu oblohu naznacuje urcite mnozstvo zrazok, no tak na co by sme my tu neboli zvyknuti, ze???

..a tak radsej naozaj idem spat, nech je uz utorok ;)))

dobru oslobodzujucu noc!!!

Čestné iskričkovské..

dala som si práve záväzok, že do konca týždňa už niečo nové napíšem, lebo však toto, onô, že od februára nič?? ..to sa predsa nerobí ;)

Ako v Írsku sňahu napadlo...

Pôvodne sa mal tento príspevok niesť v úplne inom duchu..malo to byť malé pripomenutie skvelého víknendu stráveného doma, s kamarátmi, v plnoprúdovej zábave...ale(a všektko na svete má svoje malé "ale")čo čert nechcel, namiesto svadobných fotiek novomanželov Mikulovcov tu budem musieť nahodiť fotky snežné..čuduj sa svete, z miestnych geografických šírok, dĺžok a výšok..čo sa tých výšok týka, tak asi 10cm..teda ako kde, niekde aj do pol lýtok...ale pekne po poriadku...
..od posledného príspevku ubehlo zopár týžňov..a keď hovorím ubehlo myslím tým šprint za rekordné časy, že janu-čo?, január, to čo je, také ma nestretlo..ale predsa..za ten čas sme si stihli vytrpieť zimu, keď sme dva dni nemali plyn, preležať víkend v posteli, na striedačku, najprv ja a potom Piťko, dať si diagnostikovať laringitídu, stratiť hlas, zaplatiť nekresťanských 75eur za doktora a lieky (kde je naše bezplatné zdravotníctvo??), hlas znovu nadobudnúť, potom sa starať o toho môjho milého, ktorý to chytil odo mňa, potom prežiť jeden pokojný ničnerobivý víkend a potom sa nestačiť čudovať ako tu, v krajine dvoch ročných období (dažďové a bezdažďové)sneží.....
..a čo je horšie, že sneží ako divé a nie a nie prestať...a ako vám možno napadne, Íri nie sú práve národ, ktorý by bol na takéto vyčínanie matičky prírody pripravený..najmä preto, že sa to tu často nestáva..respektíve, toto bolo poriadne sneženie za tri roky, čo tu videli..a áno, nie sú pripravení..vôbec..a tak, tak sa stalo, že všetky sutá čo bežne vyšli do ulíc, aj vyšli, ale minulý utorok večer to všetkým trvalo trošku dlhšie, prísť domov, tým ktorí šli mojím smerom tak cirka 4 a pol hodiny namiesto 25 minút..no poviem vám, zažila som aj príjemnejšie srávený čas..najhoršia je tá bezmocnosť, keď sa nemožete ani pohnúť, ani otočiť, ani ísť inou cestou, len pomaličky nasledovať to auto pred sebou...a tak som sa domov dostala v čase, keď už som mala dávno oddychovať po náročnom dni!!!..a ďalší deň sa to malo opakovať!!tak to ani náhodou..vďakabohu sa Lou nado mnou zľutovala a tak som prespala u nej..poviem vám, druhý raz by som to už v tom aute asi nezvládla psychicky..no a to ešte nebolo všetko, zlatý klinec programu nás ešte len čakal.. a to v podobe nápisu "canceled" hneď pri nápise Vienna na obrazovke na letisku...to bolo po zábavnej ceste plnej pekného počasia a po prekročení územia letiska začalo snežiť..a neprestalo a neprestalo..a tak v ten deň zrušili asi tak 200 letov a medzi tými aj náš..no a hoci nám ponúkli náhradný let, avšak na sobotu poobede, a tak by nám to veľmi nepomohlo...a tak sme, napriek nášmu hnevu, nadávaniu a bezmocnosti sme sa nedostali nikam..a ostali na území Republiky írskej...a naozaj nepomohlo nič..a hoci sme mali zrazu trojdňový víkend, stále to nebolo ono...dnes je nedeľa a my sme mali byť niekde nad územím Nemecka prilietať nazad...škoda...preškoda..ale už s tým nič nenarobíme...a tak sme sa znovu iba vyvalovali a iba bezmocne čučali aké pekné počasie je vonku..a síce prechádzky boli skvelé, ale...(a všetko má svoje malé "ale")...predsa len by sme tento víkend strávili inak...no čo už...
aj to prináša život...:)))ale stále, nestalo sa nič horšie... a tak si žijeme ďalej...
..tak aspoň vám prajem, nech vám vychádza všetko podľa plánu :)))