Dublin

...miesto s nezameniteľnou atmosférou, dýchajúce históriou i konzumom zároveň, plné rovnoprávnosti a rozdielov na jednom metri štvorcovom.. jednoducho DUBLIN...je neuveriteľné, akú tvár mu dodá modrá jasná obloha, keď nie je to len miesto šedivé od budov i mrakov...modrá mu pristane ..vyláka ľudí do ulíc, a hoci sú na príčine možno práve výpredaje, ktoré sú ešte stále v plnom prúde (od Vianoc, prosím pekne), je to jedno, mesto ožíva...nie je veľa takých miest, kde nájdete ~polski sklep~ hneď vedľa značkového obchodu s handrami .. apropo handry, teda pardon, oblečenie ..aj po krátkom čase som presvedčená, že keď chcete, zoženiete tu akýkoľvek kus oblečenia, ale naozaj akýkoľvek. To množstvo obchod ponúkajúcich odevy sa blíži k veeeeľmi veeeeľkej čiastke. A podľa toho to vyzerá aj na uliciach. Niekedy je aj ťažké určiť, aké je práve ročné obdobie, pretože na verejnosti sa pohybujú všelijako oblečené kreatúry, od zababušených po uši cez primerane vyberané kusy až po tých, čo majú len tak ľahko prehodený zvršok cez holý chrbát a toto všetko pri rovnakej okolitej teplote..rovnako je to s topánkami ..normálne zmýšľajúcemu človeku z našich končín prebehujú zimomriavky po chrbte, keď vidí černoškov a černošky len tak halabala obutých v tichošplakách, nedajbože v žabkách, pričom naokolo zúri vetrisko a dosť často prší ..no čo ale, pokrútiť hlavou a dúfať, že nenachladne a nedostane zápal pľúc, ktorého liečba bude platená z mojich daní..dublinská atmosféra ma však čosi do seba...multilinguálny, multinárodnostný, multizmýšľavy a multipestrý dav vinúci sa ulicami vás nenechá na pochybách ..Íri sú hrdý národ (niekedy sa síce zamýšľam na čo konkrétne sú hrdí ..ale však nech), len na hlavnom námestí a priľahlých uličkách nájdete minimálne 4 megastory s írskymi suvenírmi po strop preplnených zeleným ikonami národa..zelené je všetko, shamrock, teda štvorlístok si privlastnili rovnako ako ovečky, pivo Guinness nesmie chýbať a rovnako ľudové hudobne nástroje, píšťalky, bubienky a tak ďalej. Keď vychádzate z týchto obchodov, zelená sa vám pred očami a určite ste získali predstavu, že aj Garfiled je pravdepodobne pôvodom Ír...veď zelený klobúk na všetkých jeho plyšových dvojníkoch a štvorlístok medzi zubami nemôžu svedčiť o opaku!!!..hihi.. Samostatnou kapitolou je doprava v Dubline. Keď hociktorému Dublinčanovi vlastniacemu auto spomeniete výraz 'traffic' pozrie sa na vás pohľadom zbitého psa na ktorého padla latrína...na objasnenie dopravnej situácie hlavného mesta prosím berte do úvahy fakt, že 95% áut brázdiacich jeho úzke cesty je okupovaných len jednou osobou, pričom to nie sú maličké dvojmiestne smartíky, ale poriadne kone..malé auta sú tu síce celkom v obľube, ale predsa len ich nie je väčšina ..väčšinou je to totiž druhé auta každej druhej domácnosti ..zvyšných 5% áut tvoria taxíky vezúce vodiča a jednu osobu. Tento logický prístup k šetreniu životného prostredia a výdavkov na pohonné hmoty okrem iného zapríčiňuje aj poriadne nervydrásajúce zápchy každodenne sa tvoriace na M50, výpadovke z mesta a na hlavnom nábreží rieky Liffey, číže v centre...a tak vám v špičke (každé ráno 7-9, každý večer 4-7) môže normálna trasa trvať aj 2 hodiny, kým v inú dennú dobu by to bolo iba 30-40min. Preto ma bývanie ďalej od centra svoje výhody aj nevýhody. V mojom prípade, keďže pracujem smerom z mesta sa šikovne vyhnem týmto prestojom, pretože ma zdržia zápchy max tak zopár minúť v Celbridgi, malom mestečku poblíž. Ale Piťúch by vám vedel rozprávať...Je to niečo, na čo sa dosť ťažko zvyká a vie to pokaziť náladu ..rovnako zaujímavé sú aj dopravné značenia, semafóry a retardéry na írskych cestách. Semafóry neuznávajú oranžovú, sú ako digitálky, červené alebo zelené ..oranžová sa zaskvie iba v niektorých prípadoch ..dopravné značky sú veľmi úsporné, najmä také obmedzenie rýchlosti, čiže celkom podstatná informácia má tu tvar okrúhly, značka má však v priemere povedzme 20cm..no musíte dobre ostriť zrak, aby ste ju uvideli..a spomaľovače ..to je asi ďalší írsky výmysel a tak sa nim pýšia na každom metri štvorcovom!! niečo neuveriteľné, keď idete cez obytnú zónu.. potom sa ani človek nemôže diviť, keď kúpi auto a to ma vymlátené tlmiče až na plech.. hrôza a des..juj, no vidíte, je to radosť byť vodičom v Írsku...A keď sa potom chcete spoľahnúť na autobusy, aby si neničíte nervy v zápchach, tak aj tie meškajú...

Hovorí sa, že Južania majú ležérny prístup k všetkým veciam vrátane času. O Íroch sa to dá povedať veľmi ľahko tiež...Clodagh mi minule na ničo odpovedala "pomaly, ale isto, takým tým írskym spôsobom"...a tak nám asi neostáva nič iné, ako sa pousmiať a "get used to it"...a tak si zvykáme...

Onehdá..

som si zaspomínala, aké to bolo všetko jednoduché, keď sme mali autíčko a všetko bolo blízko a nepršalo nám do kešene...niežeby som klesala na duchu, ale.. klesám..len čo sa všetko zdalo byť krásne, jednoduché a také, aké má byť, musí sa to skomplikovať..no ale pekne po poriadku. Od incidentu spred dvoch týždňov sa bohužial nič podstatné nezmenilo. Vinníka nenašli, kľúče tobôž, takže som odkázaná na verejnú dopravu(ktorá v novom roku ešte aj zdražela) a láskavosť a ochotu môjho drahého, ktorý ma podľa možností vozí služobným autom do roboty a z roboty(bohu vďaka aspoň za to). Je to ale otravné, vstávať o pár hodín skôr ako by bolo inak potrebné, míňať viac paliva, času a peňazí, keď už sme to raz vyriešili..ja sa nehrám!!!.. najhoršia je práve tá bezmocnosť, a na druhom mieste ten nezáujem, s ktorým sa stretávam v práci. Šéfom je celá vec očividne ukradnutá, tvoj problém, tak si ho rieš. Vysvetlím. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že pásky z bezpečnostnej kamery ešte dobrý týždeň neboli doručené na policajnú stanicu, dôvod neviem, asi ten nezáujem. To, že ja sa nemám ako dostať každý deň do roboty a z nej nikoho okrem mojich priateľov netrápi. Lenže ako som povedala, nič sa nemení, lebo napriek snahe sme nenašli nikoho, kto by vedel okašlať ten imobilizér v aute a dalo by sa naštartovať aj druhým náhradným kľúčom s rozbitým čipom vnútri. A tak náš Kubko stále stojí opustený v hoteli a mne sa tlačia slzy do očí každý raz, keď idem okolo neho. Posledná možnosť sú naši spolubývajúci, povedali, že by si na to možno trúfli, ale každopádne to vôbec nemusí fungovať. Už vážne uvažujeme o tom, že si kúpime druhé auto. Ešte neviem, čo urobíme s týmto, lebo však nedá sa odviezť, odtiahnuť by možno išlo, ale kam...je to na houby...

A okrem toho, každým dňom ma viac a viac nasŕdza aj môj šéf. Malé pivo, ktoré sa rozdrapuje a robí sa strašne dôležitým, pritom ja mám zo školy viac manažérskych zručností ako on. Malý tučný červený Ír, ktorý si prevdepodobne niečo kompenzuje, lebo sa správa ako riaditeľ zemegule a on vie samozrejme všetko najlepšie a vie, čo je kedy správne. Juj, takých ľudí ja nemusím. On nemanažuje recepciu, on manažuje iba náš čas, určuje, kedy možeme a nemožeme ísť na prestávku, buzeruje za blbosti a naposledy ma sprdol za moju body language...že nemám byť voči nemu taká útočivá (podotýkam, že som iba mierne rozpažila - otvorila ruky)..ale to sa nedá, keď najradšej by som mu niekedy jednu vrazila do tej jeho tučnej tváre!!Zase tie emócie..no vidíte...je to ťažké...keď tam nie je on, tak ma práca baví, naberám stále nové skúsenosti a stále sa niečo nové učím..začala som sa pasovať aj s naším rezervovacím systémom, čo je celkom zábava..len z tej obrazovky bolia oči..

..ale nie o práci som chcela, lebo však dnes mám voľno, aj včera so mala a tak sme mohli stráviť spoločný víkend s mojím drahým Piťkom...urobili sme si výlet do Navanu, čo je viac menej historické centrum County Meath, je to blízko Newgrange, čo je staroveké pohrebisko a posvätné miesto Írov. V Navane bývajú kamráti z Prievidze, Peťka a Juraj, ktorí sa nás ujali ako vlastných, prejavili sa ako pohostinný slovenský národ a aj vďaka nim sme strávili krásny víkend. Zašli sme na spomínaný Newgrange a do Mollifont Abbey, starého opátstva, z ktorého sú síce už iba ruiny, ale majú skvelú atmosféru. Za pár dní hádam zverejníme aj nejaké foto. Trošku nám to pokazil dážď, ale keď Írsko, tak so všetkým ako má byť, teda aj s počasím. Večer sme si ukuchtili, naliali vínka a konverzovali, hihi, a potom sme sa predsa len rozhodli isť skontrolovať nejaký ten miestny podnik, takže zopár Guinnessov ešte k tomu... Doma sme pokračovali v družnej atmosfére a ráno sa vyspinkali do ružova..do obeda :) .. Ešte sme sa čo-to pomotali a išli nazad domov, momentálne je za oknom typické írske zimné počasie, čo značí, že som na správnej strane skla...na tej vyhriatej...dnes už žiadne náročné programy nebudú, maximálne tak nejaký film či seriál, treba rozvíjať papučovú kultúru, nech nezahynie...dúfam, že vy máte podobný relaxuplný víkend a nazbierali ste sily do nového týždňa..prajem vám, nech je úspešný, primerane náročný a primerane dlhý...

...s láskou...Z

Sunday bloody Sunday...

Lepsie sa to vystihnut neda...trcim v robote, nikde nikoho, nedela vecer ako zabita..ale to nie je na celej veci to najhorsie..to sa udialo vcera..a sice, povedat to pekne, bez zbytocnych emocii a expresivnych vyrazov> nasilne mi boli odcudzene predmety osobnej potreby, konkretne osobne doklady vratane vodicskeho opravnenia, znacna suma penazi, kluc od auta, bankomatova karta, dioptricke okuliare, kozmetika a este par veci nizkej hmotnej ale vysokej emocionalnej hodnoty. Pre tych z vas, ktori nestudovali pravo alebo aspon ekonomiu, ukradli mi tasku se vsim vsudy..zachranil sa iba telefon, ktory doma ostal na nabijacke..vdakabohu...no ale poporiadku..vcera, celkom pekny sobotny den, zacala sa mi pracovna doba o pol tretej poobede. Po prichode som si odlozila moju novu peknu Camel tasku do nasej private area, rozumej na zabradlie schodov do skladu v podzemi, priamo za recepciou, za dverami s magnetickym otvaranim a kodom..po prestavke, asi o pol siedmej som si sla vybrat balzam na pery a ako pozeram, tak pozeram, tasky nieto. A nielen mojej, ale ani Michaelinej, mojej kolegyni..obe boli fuc. Najskor sme prehladali vsade mozne recepciu, ze ci ich len niekto neodlozil, potom vsetky mozne aj nemozne priestory, no bez ocividneho uspechu... po mojom natlaku na Late Duty Managera on osobne, spolu s Bar managerom pozreli bezpecnostne kamery z vchodu a vysledok sa dostavil. Neznamy muz zaparkoval na aute priamo pred hotelom, siel rovno do spominanej sukromnej casti, otvoril si dvere (pod kodom), zobral tasky a zmizol von a odfrcal na aute. Mal cierny kabat a bledu bejzbalku, a ocividne preliaceny kabat, pod ktorym boli nase tasky!!!Po tomto objave sme zavolali miestnu Gardu, prisli do 10 min, spisali zapisnicu, pozreli si tie zaznamy a povypytovali sa, co bolo v tych taskach a odisli. Ale aspon ake take dobre spravy boli, ze maju popis auta, popis pachatela, registracne cislo auta a tak..tak len dufam ze ho najdu a poriadne nakopu do guli..s prepacenim, ale emocie sa v tomto pripade tazko ovladaju..Co je ale najhorsie, je to, akoby mi odtali ruky, nemam totizto ziadny transport, kluc od auta, ktory bol v tej taske, bol jediny, po druhy dnes isiel Pitko k predchadzajucemu majitelovi, ale ten pravdepodobne nema imobilizer, cize asi nebude fungovat. Ved uvidime. Okrem toho, vsetky doklady a veci si teraz musim vybavovat nanovo, co je len hroza pomysliet. Dnes vecer je rozluckova party s Andreasom, kolegom, ktory odchadza do Nemecka, tak ani nejdem domov. Po a) nemam velmi ako a po b) rano o desiatej robim, tazke to nema ani zmysel. Este sice neviem, kde presne budem spat, ale vsak hadam dakoho ukecam :). No dobre, idem sa este zo dve hodiny nudit, a potom sa asi opijem, lebo mam taku naladu, ze chcem zabudnut na vsetko...

Majte sa krasne, piste basne..

xxx

Šťastný a nový...

Veru veru, prehupol sa rok..na dvetisícôsmy..tak všetci, ktorí toto čítate, užite si ho v zdraví a šťastí..nájdite, čo hľadáte, straťte to, čo nepotrebujete, nechajte si to, čo je Vášmu srdu milé...

K oslavám Nového roku sa vrátim len pár riadkami, nakoľko boli veľmi pokojné a pohodové. Silvesterovský deň som strávila v práci, od rána do piatej a bol to viacmenej strašný deň, náročný, veľa ľudí sa rozhodlo, že posledný deň v roku je dobré stráviť sťažovaním sa a frflaním..no kto to má potom počúvať...bola som rada, keď som odtiaľ konečne vypadla..ešte som šla nakúpiť artefakty potrebné na romantické vítanie nového roku: vínko, sviečky, chrumky a tak podobne...spolubývajúci sa rozhodli, že idú na poslednú chvíľu niekam na party, tak sme mali dom pre seba a papučovému silvestru nič nestálo v ceste.. :) hihi...nachystali sme si pekne krásne jednohuby, všetky chrumoty, potrebné množstvo alkoholických a nealkoholických nápojov a leňošili...nádhera...na mne sa prejavila únava z práce, tak som po polhoďke po prípitku zadriemala a zobudila sa až na Nový rok..a ako všetci vieme, ako na Nový, tak po celý..v duchu tohto hesla sme sa snažili prežiť zmysluplný a hodnotný deň..dokonca sme šli do prírody, čo je potešiteľné :)myslím, že zámer sa nám podaril...nádherný day off...ten mám ešte aj dnes, tak vymýšľame, čo urobíme dnes...vonku pekne svieti slniečko, tak to treba využiť..však takých príležitostí nie je veľa...tak skončím s písaním, nech sa nezamračí...majte sa krásne, píšte básne, alebo aspoň komentáre a maily, a nezabudnite si plniť predsavzatia!!!!