13. septembra 2012

Bye bye Miss America(n Pie)…


..tak a je to…vonku za oknom pocut jemne kvapky dazda a vo vzduchu citit jesen..taku tu peknu, cerstvu, podmanivu jesen so zubatym slnkom a cervenozltymi listami…este vcera som sa prechadzala ulicami Brooklynu, a hoci slniecko bolo ovela stedrejsie, ten vzdusny pocit bol napodiv rovnaky…I guess the place doesn’t matter…

Vratili sme sa..dva a pol tyzdna je za nami a pred nami spominanie na vsetky tie miesta, ktore sme videli, vsetky hotelove izby, ktore sa na kratky cas stali nasim domov, na nasho sedeho krasavca, ktory nas v pocte tri kusy povozil bezpecne cez viac ako 2700 kilometrov a v tom istom pocte priviezol nazad do velkomesta…na nas apartman s nezamenitelnou kulisou hukajucich siren ci svetlo policajneho vrtulnika o stvrtej rano … na vsetky tie male a velke zazitky, ktorymi boli tieto dni nabite..

New York nas vcucol svojou silou, magickostou, kozmopolitnostou…vsetkym, co to miesto ponuka. Boli sme pravymi turistami, vratane jazd cervenym doubledeckrom, fotakmi v ruke pripravenymi zachytit okamihy, momenty ale aj starostlivo zapozovane diela :), nakupnymi taskami a mapami v rukach, sem tam mozno vzbudzujucich pocit stratenosti no to sme vzdy spolocnymi silami nejako zvladli..alebo sa teda opytali – (samozrejme ako bedeker kaze) priamo, aby sme dostali priamu odpoved…no ocitli sme sa aj na miestach, kde sme sa necitili ako turisti, ale ako jedni z tych miestnych, oddychujuc na lavicke s vyhladom na rieku, len tak sa prechadzajuc, sediac ci meditujuc..

New York je mesto, kde je naozaj vsetko..len treba vediet, kde hladat..od zberatelskych kuskov LP platni na Bleecker Street, cez strojeckove pecivo v malej ruskej pekarnicke na rohu 20 a 86-tej az po (skoro domacu) bielu (cize zelenu) papriku, taku PCR-ku :)…zbieraju a zbiehaju sa tu vsetky narodnosti sveta…aby vytvorili jednu velku kompaktnu masu, ktora dokaze byt ohromujuca, ohlusujuca, opantavajuca, odzbrojujuca, omamna…

Kazda z nas si odniesla nieco pre seba..myslim vsak, ze spolocnym menovatelom bola radost z poznavania, zo zazitia nieceho noveho, podnetneho…pre mna to urcite bolo, je a bude ‘food for thought’…clovek sa uci cely zivot, kazdy den, mozno o tom nevie, mozno hej..mozno si uvedomi, ze prave jeho usmev nieco zmenil…nieco v nom alebo v niekom inom..

Baterky dobite, dusicky oddychnute…penazenky mozno o nieco lahsie ale, ako hovori slogan MasterCard, niektore veci su na nezaplatenie…spoznavanie seba, inych, ludi, miest a casov je urcite jednou z nich..


7. septembra 2012

Den dalsi :)


Mesto plne voni, chuti, zvukov, podnetov, ikonickych obrazov, turistov a obchodov, miestnych a obchodikov, pohladnic, suvenirov, facinujucich budov, fotogenickych zltych taxikov, cervenych vyhliadkovych autobusov, horuceho metra, nadhernych vyhladov, vykladov a pohladov, jedinecnych pribehov, zivotnych ciest, snov a padov, domov pre 8 milionov ludi hovoriacich vyse 100 jazykmi, rozdielnych stvrti, ktore maju vsak jedo spolocne a spolu tvoria mesto plne jedninecnej atmosfery. Kozmopolitne, modne, stylove, inspirujuce, pulzujuce, rastuce a meniace sa… Unikatne miesto, ktore sa len tazke opisuje, lebo ho treba zazit. A vziat si pre seba, co je srdcu mile. Mesto, ktore nikdy nespi a konecne si viem predstavit, co to znamena.  Welcome to New York. 

4. septembra 2012

Den osmy. A deviaty.


Hudson River po pravej strane, rovna dialnica pred nami, 400 kilometrov do ciela a v radiu coraz tazsie najst inu ako country hudbu. Mierime na zapad, ciel cesty: Niagarske vodopady. Vyrazili sme skoro rano, budiky zacali vyzvanat o pol siedmej. Nehoraznost :)

Spali sme v Troy, mestecku blizko Albany v state New York, v hostovskej rezidencii dievcenskej skoly Emma Willard School. Ako sme sa tam dostali, o tom az za chvilku.

Predvcerom sme boli druhy den v Bostone, a na programe bola najstarsia univerzita v Statoch, Harvard. Po kratkej ceste metrom sa pred nami objavili kolonialne tehlove budovy, pokosene travnicky s oddychujucimi studentami ale aj turistami a vsade naokolo bolo citit genius loci. Atmosfera ako z filmu, alebo teda v mojom osobnom pripade ako zo serialu. Gilmore Girls, ak mam byt presna. Viem, ze hlavna hrdinka sla nakoniec na Yale a nie Harvard, ale to uz je detail. Campus, budovy prednaskovych sal, kniznice, studovne, telocvicne, vedecke centra, internaty..vsetko tomu dodavalo tu spravnu atmosferu..aj by som mozno prijala byt studentom zase (na chvilu, samozrejme, a nie v skuskovom obdobi, to sa rozumie).

Nas papierovy sprievodca odporucil zucastnit sa tzv. Hahvahvd tour (tie ‘r’-ka tam nechybaju nahodou, je to napisane foneticky v Bostonskom dialekte!), tak sme ho posluchli a nasli ich stanoviste – je to studentska organizacia, ktora poriada hodinove prechadzky s vtionym vykladom po uzemi Harvardu, teda vsade tam, kam nepotrebujete studentske ID na vstup. A tak sme sa dozvedeli o architecture, historii ale napriklad aj o tom, ze az do roku 1999 muzi a zeny nedostavali rovnake diplomy (a ze emancipacia!), pretoze, ako ste si domysleli, zeny boli v tomto pripade ‘podradnejsie’ (hlavne, ze sme v najrovnopravnejsej a najslobodnejsej krajine sveta, ze??). Po prehliadke sme si to este raz obehli, porobili obligatne fotky, oddychli si v tom zelenom parciku, nasali posledne kusky atmosfery a pohli sa dalej.

Nasledujuce zastavka bola Harvard Bridge, most, na ktorom je vyznacena jeho dlzka v netradicnych jednotkach ‘smooths’ – podla studenta R. Smootha, pricom to cele vzniklo tusim v 80-tych rokoch ako zart, ale tak sa to ujalo, za aj policajti dnes pouzivaju dane oznacene na presne urcenie polohy incidentov na moste :).  Potom sme to vzali krizom do mesta smerom k rieke, mieste ‘Bostonskeho pitia caju’ (zase tie zakladnoskolske ucebnice!!) a vyhlasenej restauracie s morskymi potvorkami. Na mojom zozname jedal, ktore tu chcem vyskusat  bol aj homar (lobster) a kedze Boston je zname homarie mesto, kde inde ako tu :).  A tak sa aj stalo, bol vyborny, ale vela roboty pre trochu bieleho masa :)) ale je odskrtnuty.

Este sme sa presli okolo lodicky z ktorej ten caj vyhadzali, pozreli sme si aspon suvenirovy obchod, ked uz muzeum bolo zatvorene, nakupili zopar magnetiek a zamierili nazad do hotela. S Luckou sme sa potom  vybrali na vecerny koktejl, ale kedze v pondelok bol sviatok prace (Labor Day), tak vsetci oslavovali zatvorenymi restikami a loungmi. A tak sme po troch neuspesnych pokusoch skoncili v hotelovom bare na jeden drink a tri jazz songy od miestnej skupiny :)

Po zatial najlepsich ranajkach v Stumptown Coffee, dalsom miestnom ‘must try’ -bostonskom kremovom kolaciku a celkovo dobrom pocite z krasneho rana sme sa vydali na cestu do Troy, co je mestecko blizko Albany, a tiez miesto, kde ziju dve Luckine zname z jej americkeho leta vo Wiawaka. Sice sme sa trochu oneskorili, lebo vsak preco nechytit zapchu tak na pol hodinu, kym sa vsetci new-yorcania odpoja z cesty, predsalen sme dosli do ciela v rozumnom case :). Michelle a Melissa boli super, vyborne hostitelky, na zozname bola vyborna mexicka vecera, este lepsie margarita, prechadzka po miestnom campuse plnom budov ‘bratrstvi’ a ‘sesterstvi’ (hoci o tom ceskom preklade sme polemizovali ;)) a napokon dom pre hosti v Melissinej skole, kde je spravkynou ako miesto odpocinku:)…vidiecky vzduch, tak nepodobny tazkemu vzduchu v mestach, prijemny vetrik a unava po celom dni…vyborny recept na dobry spanok…

Cas pokrocil, posuvame sa dalej na zapad, pocet kukuricnych poli sa zvysuje a pocet aut znizuje, dostavame sa do ‘americkej’ casti Ameriky.

Tesime sa na ohlusujucu masu vody a zaplavy turistov. Let’s get wet!! 

2. septembra 2012

Den siedmy.

Boston. Zopar adjektiv sa derie do popredia...zivy, mlady, pulzujuci, historicky, europsky...jednoznacne velmi prijemny a zanechavajuci dojem...

Je uzasne, ako kazde mesto, ktore sme dosial navstivili, ma uplne inu atmosferu, inu ambiance de vivre (to asi nebolo moc po francuzsky a uz vobec nie gramaticky spravne, ale co tam po tom)...zhodli sme sa, ze zatial to Boston vyhrava...toto mesto zije, rano, naobed, podvecer a v noci...ludia su stale vonku, na uliciach, v baroch, v restauraciach, usmiati, uzivajuci si zivota..clovek sa tu citi asi stale ako na prazdninach..:)

Vyborne urobeny The Freedom Trail, cervena stuha vinuca sa mestom, ktora prevedie turistov po vsetkych historickych miestach, pekne a pohodlne, pesom za akceptovatalny cas :)) popri tom sme este stihili aj nabrezie (ked je to more sa to nevola namorie??), neskory obed s burritos (ach, ten koriander!:)) a nakup do oci bijucich mikin s kto-by-to-bol-povedal-napisom Boston. Tieto vsak viac ako spomienkovu (hoci aj tu samozrejme) plnili hlavne funkcnu funkciu...isli sme totiz na more...!! Pozorovanie velryb je tu totiz oblubenym sportom (hlavne pre turistov teda)...tak sme sa nechali nahovorit (stacil na to jeden plagat a pol-minutova diskusia:)) a o pol piatej sme vyrazali na trojhodinovy vylet na sire more....a ze tie mikiny bol dobry napad, sme vedeli asi tak 2 minuty po vyplavani (mami neboj, neochorieme:))..hoci fucalo tam statocne...valili sme si to rychlostou (som sa mohla opytat tety sprievodcicky a teraz zamachrovat ale jasne, ze to mi nenapadlo)- no proste sli sme rychlo:) a za hodku sme boli v oblasti, kde by sa dotycne cicavce velkosti lode mali vyskytovat...a veraze netrvalo dlho a videli sme zopar fontanok vody prskajucej z velryb...a prisli aj blizsie!! ludia sa radovali, tlieskali, hiikali, vyskali, fotoaparaty a mobili cvakali a cvakli, baterky dochadzali a ludia sa motali, ako keby si dali za dva, tak to tam na tych vlnkach hadzalo :)) videli sme dve, Fulthama a Scratch, vieme, ze to boli oni, lebo udajne velryby sa lahko individualne rozoznaju...co nam povedala teta sprievodcicka...rovnako ako kopec inych trivia zalezitosi o velrybach...dokonca sa mi podarilo zachytit aj kusok plutvicky chvostovej (vid FB)..a pak, po hodinke, co sme ich nahanali, sme sa vydali na cestu nazad, videli zapad slnka, vychod mesiaca, osvetlenu panoramu Bostonu, no parada...

Veruze, pekny den za nami!! A co je na tom najlepsie? Ze zajtra sme v tomto uzasnom meste tiez!! :))

1. septembra 2012

Den piaty. A siesty :)


Vcera sme mali na programme Washington. Udajne jeden den je nan dostatok. Zhodli sme sa, ze v pripade, ze clovek nechce navstivit ten kopec muzeii, co tam maju, tak sa to da. A aj tych muzei sme stihli celkom dost – cislom tri:). Ale do hotela sme ledva dosli a pobyt vo virivke na konci dna bol vitanym prinosom pre nasu fyzicku kondiciu…

Zacinali sme skoro, kedze nam bolo jasne, ze toho chceme vela stihut. Cize aj ten budik bol nevyhnutny..(au). Shuttle bus z hotela nas velice sikovne priviezol na nedaleku zastavku metra a po par minutach, kym sme zistili, ako si kupit listok a kam ist sme sa uz viezli smer city center. Netrvalo dlho a sedeli sme na kave (popripade zelenom caji:)) na Pennsylvania Avenue, hlavnej triede z jednej strany ohranicenej budovou Capitolu a z druhej Bielym Domov.

Washington ma uplne inu atmosferu ako Philadelphia. Mesto federalnych neoklasickych budov, sirokych bulvarov, menej do oci bijucich turistov, viac oblekov, vela zelene, malo malickych obchodikov a vela restauracii, kde si vsetci ti oblekaci zbehnu na obed. Presli sme sa ich ulicami hore dole, zase hore a zase dole. Pofotili sme sa s obligatnym Capitolom, White House-om, Washingtonovym monumentom, Lincolnovym pamatnikom a vsetkym moznym :). Stihli sme prehliadku Capitolu, kde sme si prisli po dalsiu davku americkej historie a hrdosti, hoci tentoraz viac tej historie (vdakabohu!). Je to obdivuhodna architektonicka vecicka, da sa tam oci vyocit :) Hoci zacinam rozmyslat, ci sme si vybrali spravnu dobu navstevy vsetkych ich narodnych monumentov, lebo skoro vsetko, co sme chceli vidiet bolo uzavrete, alebo aspon cast…House of Representatives, Washingtonov pamatnik, z ktoreho by bol uzasny vyhlad, Reflecting Pool (ten rybnik, co sa v nom odraza ta ihla, a ked si spomeniete na Forresta Gumpa ta, kadial bezala Jenny za Forretsom, ked mal prihovor pocas vojny vo Vietname..), dokonca aj ta cast Fordovho divadla, kde zastrelili Lincolna, vsetko pekne restuaruju, opravuju, dekoruju a uzavieraju pre vizity-chtivu verejnost (AKA nas:))...ale tak este stale sa naslo zopar expozicii, kde nas pustili..a dokonca aj za pekne slovo, to sa nam samozrejme na Washingtone svorne pacilo!!..vyrok dna asi bol, ked sme stali pred Bielym domov…Ja:’Mam taky dojem, ze sa mi rozpada kabelka’, na co Daska odvetila: ‘To nevadi, ze sa ti rozpada kabelka, mas za sebou Biely Dom!’…bola to zase situacna komedia, cize ono to take vtipne teraz asi ani nepripada, ale vystihlo to cely ciel cesty..ved kedy budeme zase tu, alebo teda na ktoromkolvek mieste nasej cesty…takze si to uzivame naplno!!

Navecer sme este isli este najst nejake potraviny, clovek by si myslel, ze jednoducha vec..ale stale zabudame, ze tunak toti ludkovia maju ine mravy a sice, ze oni radsej von sa najest ako uvarit, cize aj potraviny nemaju na kazdom rohu…ale nakoniec sme uspeli a este aj stihili shuttle bus nazad do hotela (inak Siska dakujem(e), Marriott nesklamal! Teda mohli sme mat wifi na izbe ale tak zase vsak..nemozme mat vsetko, ci?):))))..

A ono takych tych uvedovemeni alebo prekvapeni co sa tyka zivotneho stylu alebo sposobu myslenia tu mame celkom dost..clovek si to tak nevezme, ked to vidi trebars v telke a ked je to nazivo..ci sa to tyka sposobu jazdy autom (cisty des, smerovky len tak sem-tam, znacenie tiez, ludia sa radia bez zjavneho system a ako sa komu zachce, dopravne zapchy, ktore nas dosial obchadzali si dnes vycerpavame, kedze nas to hodilo po ‘obchvate new yorku’ ale tak aut tam bolo na milu Jarmilu a este k tomu sme trafili nedopatrenim najhorsiu moznu dobu – piatok poobede pred dlhym vikendom…to ze mna to furt taha doprava a Daska ma musi z casu nacas upozornit aby som sa dala trocha viac dolava radsej spominat nebudem…hoci dnes to hadam nebolo take zle!)

No napriek tomu vsetkemu si vzdy povieme, ze sme v Amerike, na dovolenke, nemame sa kam ponahlat a je nam sveta zit!!!!

A tak sme sa dnes dotrmacali, dozapchovali a domytovali do Bostonu. Daska vymakla akurat tie zapchy ked sme sa poobede vymenili, takze klobuk dole a zasluzi si pochvalu..a nejaky ten koktail..ale to uz asi az zajtra..sice tu je piatok vecer a soooory pred miestnymi klubmi sa zacinaju predlzovat..jednu mame rovno vedla vstupu do hotela…no verim tomu, ze dnes radsej zalahneme..ved aj zajtra je den!!

Tak dobru noc nam a dobre rano vam…

30. augusta 2012

Den stvrty.

Den presunovy. Povodne sme tusim mali plan ist rovno z Philadelphie to Washingtonu ale tak ako vsetky plany, aj tento sme ‘upravili’ :) V tomto pripade sme to zobrali cez outletove centrum blizko Philly. A tak pocas prvej casti dna prevazna vacsina otazok znela ‘ake je to cislo’, ‘maju to aj v 00 petite’, ‘ako mi to sedi vzadu’, ‘kolko je tam zlava’ a tak podobne…venovali sme tejto destinacii nalezitu pozornost, asi 5 hodin a odchadzali kazda o niekolko dolarov lahsia a niekolko papierovych ci igelitovych (ze kde je ekologia!!!) tasiek ci tasticiek bohatsia..easy as that…

Druha cast bola ta presunova, dnes som sa odhodlala chopit sa volantu aj ja a tak po skusobnej jazde na parkovisku outlet sme sa vydali na 4-hodinovu cestu do hlavneho mesta. No a co uz pisat o jazde v aute..pocuvali sme hudbu, mlcali, debatili o vselicom moznom, ako musime prve, druhe, siedme spravit vecer, preco ludia v amerike nevyhadzuju smerovky, preco dve auta nemaju rovnaku formu spz-tiek ale kazde jedno ma svoju vlastnu, preco skoro nikdy neuvadzaju vzdialenosti do bliziacich sa miest a tak podobne…od vymyslu sveta a mysle…do hotela sme dorazili uz potme (rychlost zotmenia je tu nejako viac priamoumerna, len este neviem comu:)), ubytovali sme sa, potesili sa styrom hviezdam, nepotesili sa cenam ranajok a platenemu internet na izbe, ale zobrali vsetky mobilne pristroje a zisli to lobby, kde bol wireless zadara…sak co sa budeme, nie?? Skusili sme zabookovat ubytko v novom yorku, lebo sak by sa uz aj patrilo, tak uvidime, co z toho bude, ja som sa este sla namocit do miestneho bazena (sak ked uz je teda tu tak precoby nie), vyhriat kosti vo virivke, pokecat s nahodne prichodivsou pani v spomenutom relaxacnom zariadeni, vyliezt hore do izby, nejaka ta hygiena a dobru noc..ved zajtra mame pred sebou Washington!! Capitol, White House, FBI, je tam toho dost!! (a rano musim zbehnut do lobby a publikovat tohle psanii:))

Krasne sny!


29. augusta 2012

Den treti.

Dnes bude prispevok iba kratky, bo vecerna hodina uz pokrocila tunak a dva dni behania sa zacinaju ozvyvat na netrenovanom tele :) mala som sa viac bicyklovat veru !! 

Rano sme si prispali, lebo vsak sme na dovolenke predsa, takze budiky sa obmedzuju na minimum. Stihli sme vsak vyrazit slusne este pred obednom, smerom k vedeckemu muzeu Benjiho Franklina, hej, toho pana, co objavil, ci vynasiel, ci vyzistil ci co urobil s elektrinou - to bol ten s tym sarkanom a klucom, kto chce, nech si ho vygoogli alebo sa rozpamata na tie zakladnoskolske ucebnice :) Tak sme sa stali na chvilu zase detmi a s radostou v ociach sme sa zapajali do interaktivnych hier a vedeckych vysvetleni...sranda :)) dokonca sme si pozreli aj film o ciernych dierach (niezeby sme boli ovela mudrejsie potom, ale aspon sme si trochu krky vykrutili v tom planetariu..)..a potom este omrkli skvrny na slnku, lebo vsak kedy sa bezny clovek dostante k teleskopu, ze ano...ked nam uz bolo dostatocne zima z tej klimy tak sme sa rozlucili s muzeom a vydali sa do downtownu, cize do casti, kde su pre zmenu pristahovalecke stvrte ako talianska, tiez ale umelecka a ako sme zistili aj kadernicka ulica :)) they really cater for all needs..:))

Popri ceste na slavny philly-cheesesteak sme nasli aj vegetariansky ochod, na velku radost Dasky, ktora sa vytesene don chystala - a  nastal ze hadam okamih dna, ked chcela s usmevom na perach a vetou 'tak  sa podme pozriet, co ponukaju' vkrocit do obchodu a automaticke dvere sa je krasne pred nosom zavreli - co sa vacsinou stane, ked chce clovek vojst vychodom:)) bolo to uplne ze vtipne - situacna komedia ako vysita..:) ale napokon sme sa tam dostali a tie sojove jogurty si predsalen kupila..

Pat's King of Steaks - jedno z najznamejsich restauracnych zariadeni a vyhlasuje ze aj zakladatel tradicie steaku v zemli s cibulou a syrom (philly cheesesteak wit wiz) - nesklamalo. Teda aspon mna:) s Luckou sme si dali the real deal (to foto na FB) a boli sme najedene na dva dni :)) chudak zaludky mali co travit..ale tak to je ako s tou fidorkou...ked musis, tak musis:)) a teda ja som sa zalizovala!!

Potom sme si to pekne odkracali nazad (pozitivne komentujuc fakt, ze orientacia je tu fakt jednoducha lebo vsak vsetky ulice su na seba kolme takze clovek sa nemoze uplne stratit) a sice unavene, zavrsili sme to vecernym kupanim sa v outdoor bazeniku na streche hotela...s krasnym vyhladom na nocnu Philadelphiu...

A zajtra smer Washington...s trochu shoppingu popritom :)

Tak dobru noc...:)

28. augusta 2012

Den prvy. A druhy.

V uvode sa ospravedlnujem za absenciu diakritiky. Vsak co sa budem :)

Ako som slubila a snazim sa dodrzat, tak, ajhla, tu je prvy prispevok z cesty po statoch. Tych spojenych a americkych. Hrdych. Nezavislych. Slobodnych. Ako sme sa mali dnes viackrat moznost presvedcit. Zacali sme totiz nasu cestu vo Philadelphii, jednom z najstarsich a urcite najhistorickejsich miest Ameriky. Maju tu tzv. historicku stvorcovu milu, kde fakt na kazdom kroku to dycha narodnou hrdostou a historiou. Pretoze prave tu sa zrodila a podpisala Deklaracia nezavislosti (no, opraste tie historicke vedomosti) a ustava, a este zopar celkom slusne serioznych dokumentov..

Ale pekne po poriadku..rano sme sa zobudili do paradnej burky alebo teda 'serie vydatnych prehanok' ako by povedala rosnicka v televizore, keby chcela byt mila. Uz to vyzeralo, ze to zapichneme do jedneho ci dvoch muzeii a najlepsie takych, kde sa da stravit cely den, ale za par tuctov minut, ktore sme vyuzili na bezne dovolenkove cinnosti ako nicnerobenie alebo maximalne cekovania FB a mailu, si to Oskar rozmyslel a cely den uz potom nezasiel. A veru by aj mohol, lebo dusno a teplo bolo teda statocne. 

Pravu turisticku vypravu sme zacali v Independence Visitors Center kde nam samozrejme odporucili, co treba vidiet a kolko nas to bude stat :)) Pre vseobecne potesenie, nieco bolo aj za pekne modre oci :) A tak sme si omrkli kde to podpisovali tie deklaracie, aky mohutny zvon im tam ukuli aby im potom mohol mohutne prasknut a ako si tam kedysi v tom 18-tom storoci debatili. 

Po kratkej bojovej porade sme sa vydali po stopach Egara Allana Poea do jeho nie rodneho ale predsa jeho domu, nuz ale, lesson learned, treba si pozriet otvaracie dni a hodiny, ze dievcata.....tak sme si aspon odfotili havrana, smrhli to po okraji Chinatownu a vratili sa nazad, presne casovo vypocitane do 'narodneho centra ustavy', ktore malo jednu celkom netradicnu vystavu - o Bruceovi Springsteenovi, co bolo FZF (fakt ze fasa) - videla som tam prvykrat nazivo sosku Oskara (nie slnka, takeho toho filmoveho) a zopar fakt ukazkovych gitariek:)) Potom sme pokracovali na hlavnu permanantnu vystavu, cize ukazkovej ukazky narodenej historie a hrdosti (nie nevyhnutne v tomto poradi). Museli sme vsak zhodnotit, ze ale teda muzea tu vedia robit. A okrem toho tam vystavovali aj cesku ustavu (diky, Vaclave). Dali sme si este rychly okruh po ostatnych expoziciach a von sme sa dostali akurat ked zatvarali. Vravim, perfektne nacasovane. 

Mala prechadzka smerom k rieke Delaware a po jej nabrezi s prijemnou zastavkou v autentickej cinskej restike na veceru nas nasytila fyzicky aj psychicky. Teda som chcela povedat, ze tam bolo pekne. A fukal aj vetrik od vody, co bolo fajn, lebo vzane bolo dusno:)

To uz sa zvecerievalo alebo radsej zpostelievalo....taky den cloveka aj trochu vycerpa:))

Na izbe som zistila, ze som si nevzala kabel k fotaku a ze tu xD kartu do toho SD slotu v laptope asi nevpacim..takze misia na zajtra (okrem najdenia praveho a najlepsieho philly-steaku, o tom potom) je najst daky obchod s elektronikou a kupit kabel :)) wish me luck!!

Nateraz sa vsak lucim, treba regenerovat..vsak aj zajtra je den...a mam pocit, ze bude aspon taky dobry ako ten dnesny :))


26. augusta 2012

O lete a o živote...

Všetko má vraj svoj čas. Súhlasím. A nielen preto, že je to skvelá výhovorka pre 11-mesačú odmlku v blogovaní. Ale preto, že je to fakt. 

Mám rada august. Neviem presne, kvôli čomu najviac. Ale asi kvôli tomu, že v auguste sa vždy niečo deje. A to nejako viac ako v ostatných mesiacoch. Veľa kamarátov ma narodeniny, čo značí, že počet oslavných zoskupení sa priamoúmerne zvyšuje, rovnako ako taka obyčajná radosť zo života a hladina endorfínov (a sem tam aj alkoholu, však sa poznáme!). Obyčajne sa s letom a augustom spája aj pekné alebo aspoň rozumné počasie, čo určite pridáva tomu všeobecnému pocitu altruizmu. Tento faktor však možno (aspoň tento rok) tunák opomenúť. Keď sa tak nad tým zamyslím, rosničku v írskej televízii by som asi robiť nechcela. A ani predpovedača počasia. Ja totiž preferujem zvestovať pozitívne správy!! Hoci na druhej strane, človek by neveril, ako sa potom dokáže tešiť z takých banalít ako je deň bez dažďa. Čiže na niečo to mozno bude predsalen dobre.

Tento rok je to moj extra oblubeny mesiac, lebo don spada aj moja (dlho a túžobne očakávaná) dovolenka..teda aspoň jej začiatok..a tento rok to bude stáť za to!! Smer: Spojené Štáty Americké, rozumej USA. A tak, sediac v odletovej hale čakajúc na boarding dopisujem tento príspevok, ktorý je prvou lastovičkou tohto leta..čím chce básnik povedať, že medvedík sa prebral zo spánku a rozhodol sa vydať na cesty...a dokumentovať..

Takže, po prísnom pohľadu colného úradníka pri ktorom mi nebolo všetko jedno lebo tie sendviče v kufri možno predsalen nie su dovolené, a jeho následnom vyhlásení“ „Listen now.... have a great time over there!“ mi už nič nestojí v ceste za dobrodružtstvom!!:)))

Do skorého čítania!! A tentokrát to myslím vážne!! :)