Zápisky medvedíka čistotného :: Racoon's diaries

Complete the sentence: "Life ... a change"

2011-09-20T01:07:00.003+02:00

Ktosi raz povedal a ktosi raz v blogu napísal “The only thing constant in life is change”. Jediné, čo je v živote stále je zmena. Mení sa všetko. Mení sa počasie, móda a vkus. Menia sa ročné obdobia, valutové kurzy a zákony. Menia sa názory, postoje a ciele. Menia sa hranice, miesta trvalého pobytu a adresy odosielateľa. Menia sa statusy na Facebooku, GPS a tie rodinné. Menia sa chute, vône a povrchy. Menia sa parlamenty, dĺžky sukní a dokonca aj ten obal od BB pudingu. Všetko sa mení. A hlavne ľudia.

Každá zmena potrebuje čas. Na adaptáciu, pripôsobenie, vstrebanie, nazvite si to, ako chcete. Niektorá viac a niektora menej. Niektorá bližšie a niektorá ďalej. Vraj o tom je život.

A preto som teraz opäť tu. V Dubline. Nie sme, som.

Ktosi iný povedal “The only way is forward.” Jediná cesta ja tá vpred. A tak kráčam, krok za krokom, vpred a hádam bližšie k sebe.

Do skorého čítania.

7 things I miss from Ireland

2011-02-26T22:33:00.005+01:00

Is it really the first post this year??? I must have been very busy :)) I guess I was..so, there we go...

I meant to write this post a good few weeks ago but somehow, I always had other stuff to do...sometimes the inspiration goes away when I don’t put it down to paper when it’s fresh but this one keeps coming back to me…the thoughts and feelings about are still there…and somehow I feel I cannot write anything else before I populate this one…of course, the last couple of weeks were busy enough to think about things like blogging but it’s a bit quieter now and I’d like to put down some other news so I had to finish this one first…:)

And what I actually mean?? The little things I didn’t really realise or appreciate enough when I was in Ireland…nothing crucial but sometimes essential…
1) The proximity of everything…or better said, the accessibility of getting to places…oh how I wish there was a LUAS line here…and even better a stop situated 10 minutes walk from my home as before…shopping and getting stuff would be so much easier..not only the buses here are sometimes very scary, their schedule is very funny…and not particularly regular…even travelling to the capitol would be a different story…although so far, that service is quite fine…and with a good train it only takes 35 minutes..but still...I got very lazy...or let’s say comfort-orientated..
2) Flat footpaths…one of those things you don’t really realise you need until it’s not there…so now, when I don’t have my yella fella waiting outside waiting to take me anywhere comfortably but I have to walk some distances, all the glamour gets away and no heels are allowed…they became dangerous with all those bumps and holes and uneven surface all over the place…so a pair of boots with nice flat soles is my new friend now…even though I still sometimes try to persuade myself ad take the ankle boots :)
3) Seafood chowder and a proper Irish breakfast…not really healthy diet things, I agree, but sometimes, you really have the nibbles for it…while the second one isn’t so difficult to prepare, it’s not the same, the sausages are different, the bacon is more bacon than meat, the cheese is rarely cheddar and the beans, well, I found some cans in groceries but still keep looking for the proper Heinz version… (in that endeavour I found Heinz Original Tomato Soup which I’m absolutely pleased with!! And always remember what Ken (KMcI for those who know) said – there’s something healing in that soup)..so god bless the globalisation and the fact that Tesco or M&S are here as well and at least with the Ulster fry, there might not be necessary the local supplements, but all the real stuff should be available :)))
4) Penneys…and the other cheap good fashion stuff I miss a lot…and even though the throw-away fashion isn’t the best option and I also prefer quality long lasting stuff, I still cannot afford it :)or at least all of the wardrobe…so the freedom of going shopping, find some really good pieces if you’re lucky and not spend a fortune is one of the things lacking here…around, I still have that feeling that the brand is the most important thing..and not the style or look…and uniformity is quite regular…all teenage girls have to wear the skinny jeans, over-knee boots, small jackets and look all exactly the same…
5) Understanding of customer service…and about this I could write for ages…me, as a nice customer and an understanding creature, can appreciate if there is stress and pressure on the sales people let’s say before Christmas and when the shop is full…but a lot of them are nasty all the time, with the look that could kill..and if you as a customer have to demand their help…the other day I was in a no-named telephone operator shop and was “served” by a man, who couldn’t be arsed…I had a problem and he wouldn’t give a s*?t about its solving or helping me as such. He just answered my questions while I tried to get somewhere towards solving it…he just made me absolutely sad…how this kind of people can work in services??? And if he only would be alone…but not a chance, the old clerks’ system from the years before here is sooo engraved in people that it is really sad and frustrating…
6) Non-smoking bars and pubs…really, I could run now to McSorley’s or Keoghs…to find a good place where they serve good pints or cocktails and it’s not filled with thumb thick cigarette smoke is quite a challenge…as the law is still not on my side and the people are still so stupid that they’ll rather stink like an ashtray when going out, it is putting me off to even go out and have fun…is it really sooo difficult to go for that fag outside, go back and have fun with all your friends regardless on their smoking habits and then go home and don’t stink horribly?? I only hope that the parliament people will be brave enough to support this by law, come on, when it was approved in Ireland (and it’s successful!), it cannot be so heartbreaking here!!!but sometimes the obvious things in life are the ones we cannot cope with…but that is not only about smoking now :)
7) And the last but not least – what comes to mind now – is English. Specifically thinking and creating in English….in my new job now, the use is minimal, I’m trying to find ways how I can use it more because it’s really something I miss…I didn’t even think so…but I became a part of me and doesn’t seem to be fading away….and that’s why this post is in English too…to not to forget..and to please….

I’m sure there would be more…but 7 is enough for now…and hopefully I will soon mention some of things I like here and they are worth to write about…
For now, I can only promise that the next post will be positive…about the two new things in my life – the job and the apartment…so write you soon….

The last Irish one (for now:))

2010-11-03T22:50:00.007+01:00

After my last post in English I got slagged over that (oh big time!) because my mum couldn’t read it..hmm..I hope she will forgive me now…giving the fact that I am leaving Ireland and coming back home;) literally..I’m typing this in the aeroplane…and by coming back as you know now I don’t mean a little holiday…but getting back back…for good as they say…
A new chapter in my life just begun this morning when I woke up (pretty early) and tried to push rest of my life into two apparently small bags…so I pushed harder ;)) even though, some allowances had to be made so my lovely Janka got the nice task ship rest of my possession (however pathetic but still mine) back to Slovakia…god love her!..so after a very early visit at hers (when I also left a good bit for her, she doesn’t need to worry about tea and alcohol stock for a while ;)) I rushed (well, depending on the bloody traffic around Dundrum at the morning hour) to the car park where I met the new owner of my little yella fella…be good, you served me well..I had a good time with you…:) and then again, walking through the malls, breathing the retail air as my boss would say, I went home to wrap it up there, clean up a bit so they don’t get a bad impression about Slovaks, leaving the keys in the letterbox, as in a movie…and with tears on the edge, I went for my very last time to the office…well, not for the very last time, I will be back…just this time last time…everything was as it is always…busy, pulsing, breathing, living…I just popped in for a quick 15 minutes.. I couldn’t bear more…the tears were too close…last thoughts, last hugs and kisses, last goodbyes and see you soons….I am so going to miss that place…it meant a lot me, an awful lot…and it still means…you see, tears again…
But there is the time in everybody’s life when you need to move on..move…always on the move…I don’t mind giving it’s forward…so I have to embrace my sadness of leaving one life behind and look up to the new one..even though now I feel insecure but that just because it’s a new beginning… in an old place but still new…I don’t know what’s around the corner so there’s no point in getting depressed (yeah, read this in a month) or worried or anything else…just live..yeah, easy to say… but sure, who said it’s going to be an easy one, right? Getting back to be Slovak in Slovakia…it might seem simple enough but somehow I got further to this over the last couple of years…and I’m curious how I will settle back...and maybe this is only my mind wondering because has nothing else to do right now…maybe everything will be grand, sure why not, we’ll see…we always will see…the future when it comes to us… and in my little case that one starts in about 2 hours when this Boeing 737-800 lands…
For the last couple of weeks I’m getting these sixth sense feelings (type: I’ll see you again, our paths will cross again- I might just get mad alright!) but they are usually true…and I have a feeling that even though this blog was started to get me and you with me through my life in Ireland, it won’t finish now…it will serve the purpose of getting things off my chest…and sure that’s handy anytime…
And it doesn’t matter if it’s in English, Spanish, Slovak, it’s here for me to write loud what’s bothering me, what’s keeping me happy, laughing or crying…and if only one person reads it, that’s more than enough…
So…I guess I get back to sleep now, because with all my un-organised planning and packing and stuff around I have absolutely no bloody clue where my headphones are so I can’t watch anything in here..:(

[Mumford&Sons]…where you invest your love, you invest your life…I lived in Ireland…now it’s time to love more…goodbye Dublin…hello Slovakia….

One month to go...

2010-10-02T11:59:00.004+02:00

..you know those little calendars you have on your desk, when every day you're supposed to take down one little page and see what motto of day is waiting for you..well I have one just like that on my work desk and the other day, the motto was "You can only go forward"...I guess that's right...with the 1st of October in the calendar, it just hit me..I have just another month to go....another month to get ready for my return...so I started already my notebook page "things to do before I go.."..one page is work-related and the other not ;) you know, when you need to get things sorted, get things bought, ger things sold, get things there where you want to have them to be so you can leave with "a clear shield" as my mum uses to say...I know now that there will be million and one things which won't just happen or I won't get time to get to...that's why I love lists - just see where the priorities are..and I love ticking off the items on the lists...the more the better...but at least some...I know I won't get a chance to go for a weekend to Kerry even though I'd love to so much...(but, based on last year, the weather there is now crap anyway, eh?)...that I'll hardly cross the border once more time to get the English feel of things...and more like those..BUT and that is an important 'but', I still know it's not the end of the days and I still can come back to visit...(well, where can you get such a great bargain as in the Sales here, right?)...so at the other side I am not overly worried if I don't get to something..just another reason to come back;)..and even though I love it here, it's just like in the song by U2 (just playing in the background here) ..'a house still doesn't make a home' ...'sometimes you can't make it on your own'.and that I miss something (someone:)....I know, despite the fact I had/are having a great time here the last couple of months, that this is only a transition period...something must come after it...there is a line to be drawn...that those few months served their purpose and I am more there where I wanted to be...in my inner peace...still some tweaking to do... but still some weeks to work on it...but as I see it now, I will be too busy with my "to do list" to get worried about it too much..:) there are things to be done, there are promises to be kept, there are times when you need to move on...to rise to another challenge and give it a chance...give it a try...and even though I know there will be sadness (there always is when you're leaving those who you love, leaving behind things you enjoy) and there will be probably more than one autumnly melancholic heart-talking blog posts, I know that is a part of the process...a part of the change...one of those things I learned here (and that list is endless, I'll maybe tell you one day) is that you can't fool your heart...and that for to be happy you have to do what you feel (just like I felt this post had to be in English)...(I'm tellin' ya, the autumn melancholy already kicked in!!- something to do with the pis*** rain outside??? :))..anyway..I'll just max up the volume on my music player now and get some nice positive tunes in...and maybe even get myself ready and start ticking off the boxes on the "to buy"-part of my list...I can only go forward...see you soon...

Slubeny..

2010-09-19T15:24:00.004+02:00

Tri mesiace po poslednom zapisku..trosku neskor, ale predsa...od posledneho prispevku sa udialo celkom dost...nemozem ocakavat, ze teraz sa vam bude chciet citat podrobnosti o kazdom dni, vikende a tyzdni...a strucne sa to lahsie zapamata...takze co som robila od konca juna??..prisla domov na dovolenku, uzila si rodinku, pohodu a Pohodu, vody a slnka, jedla a pitia...a vratila sa nazad, nasla novy bytik (teda studio, vsak vieme), prestahovala sa, zabuchla si kluce od auta v aute (hej, zasa!), zvykla si kracat do roboty namiesto pol hodiny viezt sa autom, nie celkom si zvykla na fakt ze nema ruru a tak vsetko zapekane ja pasee na daky cas, po dvoch tyzdnoch rozbehala televizor, dvdcko a music system, urobila par vyletov do blizkeho okolia, dala si henna tatuvacku, stravila augustovy bank holiday na samote u lesa a uzila si to, zazila par nights out a ovela viac (relaxing) nights in, oslavila 26te narodeniny, kupila si prvy krem na ocne vrasky, znovu zacala chodit do posilnovne, vratila sa tiez k vyucovaniu, zvykla si na fakt ze uvarit sa da aj mensie mnozstvo jedla, odskocila si na rande do Prahy kde znovu videla svojho milovaneho, ktory prisiel neskor na letisko, dostala rychlokurz starania sa o Bianku (a celkom jej to islo, ci?), s radostou zase videla Hanku a Lubka, Scottyho a Matku, Petrika a vsetkych, ktori sa pritrafili za tych par dni, zazila neuveritelnu tour de Prag, predbehla sa v pasovom rade a skoro zmeskala lietadlo, ale vratila sa do vtedy uprsaneho Irska a bola vrucne privitana ako nenahraditelna v praci, prisla na lepsiu organizaciu prace, nasla si viac casu na obednajsie prestavky, poobedne "cups of tea" a "glass of vino" po robote, prisla celkom na chut obcasnemu povyrazeniu si do mesta, kupila si uzasne perly a asi 7 parov topank (vacsinou vysokych 10cm a viac), nasla si cas na rozmyslanie a dumanie, spanok a prechadzky na cerstvom vzduchu, oblubila si Desperado s limetkou a goat cheese tartlet with red onion, dala sa ostrihat, vyriesila trable Zlteho Diabla s chybnou baterkou, videla nespocetne mnozstvo epizod Friends a Supernanny, prilisnym cistenim odlupila cement zo zuba a nechala neuveritelnych €135 u miestneho zubara, zaplatila kreditkou takze ju to bude stvat este aj o mesiac a konecne si kupila a namontovala roletu. To by bolo v skratke, co sa udialo za tych par tyzdnov co som tu na vlastnu past..a aky je plan dalsich dni??oslavit Arthur's Day a moje meniny zaroven, naplanovat tych zvysnych par tyzdnov v robote, pomoc najst za seba nahradu, kupit letenku, vyuzit volne vikendy na rozluckove alebo ine party, have fun a potom sa vratit domov...and have fun there...

Alternativne riesenie..

2010-06-20T15:31:00.006+02:00

Je nedela, vonku svieti slniecko a je krasne teplo na irske pomery a ja rozmyslam, ako setrne povedat, to co chcem..a dospievam k nazoru, ze to asi nepojde...lebo sklamem a zarmutim...tych, ktori sa tesili a cakali, ze v lete sa nadobro vratim domov...teda..ze sa vratime spolu s Pitkom...ale vsetci ti aj vedeli, ze sa mi velmi nechce, ze sa jednoducho na to este necitim..a tak, sme sa rozhodli pre plan B...strucne: v juli prideme domov, Pitko natrvalo a ja na dovolenku, po ktorej sa vratim do Irska na par mesiacov a zostanem do konca oktobra, kedy sa vratim aj ja..a hoci to nie je idealne riesenie, ani jednoduche, a byt od seba nie je super, ale aj ja som z tych, ktori ked nieco mozu komplikovat, tak to budu...vsak nech je sranda, ze?

..vysvetluje sa to tazko, ale sami to poznate, ked sa pre nieco rozhodnete, ale stale si nie ste tak uplne isti, ci ste urobili spravne..ja som cakala, ze cim viac sa bude planovany odchod blizit, tak sa moje pocity zmenia...ale nestalo sa tak..a preto som sa rozhodla urobit, co som citila..a tych par mesiacov ubehne ako voda a viem, ze mi to pomoze...

..prosim, nehnevajte sa a skuste ma pochopit...

..nase rozhodnutia ovplyvnuju inych, ale sme to my, kto nimi zijeme...

why...

2010-05-16T22:16:00.002+02:00

Life is cruel.
Cruel enough to take the loved ones.
Nothing is left.
Only eyes for tears.
And you cry.
And cry.
Until no tears.
You wish you could take the pain away.
From those you care about.
But you can't.
And you know that nothing can cure the pain.
You can only cry.
And you will never understand.
Why beautiful people must leave.
Leaving that deep deep hole behind.
In others' hearts.
And nothing will ever be the same.

A dalsi prvy...

2010-02-02T23:24:00.004+01:00

...prispevok do blogu, tentokrat s poradovym cislom roku 2010..a nech robim, co robim, stale mi to znie ako sci-fi (citaj saajfaaj)..

..a co sa vlastne zmenilo od posledneho zapisku?..nuz..stihla som vsetky predvianocne nakupy, predvianocne rozlucky na par tyzdnov, navstevu Santu, ziskanie titulu zamestnanca mesiaca, pripravu prvej vlastnej Stedrovecernej vecere(oblatky, cesnak, rybiskaaa, salat, kapustnica, vsetko bolo!), lukulske hody pocas styroch dni vianocnych v Irsku, tesenie sa z darcekov, ktore naozaj boli trefne a skvele, vyrabovanie prasiatka na povianocnych vypredajov, nakupenie darcekov pre zvysok rodiny a priatelov, let na rodnu hrudu, vydatne pokracovanie lukulskych hodov tentoraz z maminkinej dielne, prevzatie vela krasnych darcekov z ktorych potesili vsetky a kazdy jeden, uzivanie si rodinnej pohody a nicnerobenia, vsetkych clenov rodiny blizkej aj sirokej, kostovku vianocneho peciva a saloniek na stromceku, spoznanie novych novorocnych zvykov (doce uvas a wasabiii!!!!) a zopakovanie si tych starych, dalsie mile veci ako preventivnu prehliadku, opravu dvakrat opravovaneho zubu a odchod z ordinacie so semi-permanentnou zubnou vlozkou, sleepover v Cicmanoch, dokonca aj poobedie na lyziach, hru na zvieratka a ladove frtany (thanks again friends!), bleskovu navstevu Bratislavy (tam a spat za par hodin, ale stalo to za to), furmanske halusky pod Michalskou branou vo vybornej spolocnosti, stretnut skoro vsetkych mojej dusi milych ludi (aspon tych co sa nachadzali v rozumnom perimetri, ze moro!?), spoznat novych, ktori sa k nim isto zaradia, vidiet ako rastu krpci- Janik, Ado, Andrej, Anetka, Kristinka, Martinka - a niektori uz vlastne vobec nie su krpci, dat zase na chvilku dokopy irsku stvorku, teda teraz uz aj patku(pozdravjeme citron, ci pomelo teraz ;)), zazit znovu raz celonocnu cestu autobusom do Prahy, mat obavy zo snehovaj nadielky a transportnych minigalejji, uvidiet Hanicku a Lubka a zoznamit sa so slecnou Biankou, skutocne vyborne sa posackovat a potom sa napchat kurakovou nivovou kapsou v Blaninci, padnut na zadok na Vaclavaku a kupit si na pamiatku magnetku, znovu raz vidiet ihrat orloj a navstivit Druhy Svet, nenajst tu skvelu cukraren s uzasnymi zakuskami, konecne vyskusat meat/liver fondue, stravit o dve hodiny viac na letisku ako sa patri a ako je slusne, neskoro v noci dorazit domov a velmi skoro ist znovu do prace...a este som stihla ochoriet a za par dni sa z toho vystrabit, kupit si nove autoradio aby som konecne vniesla zase hudbu do mojich rannych a vecernych premiestnovani, dat si povestne Burdock's fish&chips a vdaka mojmu drahemu splnit si sen a vidiet We Will Rock You muzikal, so zivym, nie umelym;) Brianom May a Rogerom Taylorom, skvelou hudbou a kostymami, vypravou, efektami, no proste 1*, na ktoru sa nezabuuda...

celkom dost, nie?

Predvianocny…

2009-12-20T21:26:00.004+01:00

A su tu opat. Po roku, po dvanastich mesiacoch, po mnohych vyletoch a mnohych rozhovoroch, po mnohych dnoch pracovnych ci oddychovych…rok sa s rokom stretava a Vianoce klopu na dvere…nemozete to minut, teda aspon v Dubline nie..a v Dundrume uz vonkoncom nie…pocty na-poslednu-chvilu-zhanam-darceky-nakupcov sa v tieto dni roji a roji…plne parkoviska, este plnsie obchody a zhon ... typicke predvianocne obdobie..pravdupovediac, chcela som napisat nieco v zmysle ako citit tu predvianocnu pohodu na tvarach ludi alebo v opacnom pripade vystresovane pohlady mamiciek tlaciace kociar a tahajuce dalsich dvoch faganov za sebou a podobne, ale nemozem…lebo neviem, presnejsie netusim…kym nasi manazeri sa snazia travit kazdu volnu chvilu “na floore”, riesiac nespocetne operativne problemy a tak, niekto musi byt v office a vybavovat to vsetko predvianocne – od telefonatov nakupuchtivych navsetvnikov, cez prijimanie vianocnych darov a zelani az po nahananie kurierov aby dorucili tie nase vianocne pohladnice, darceky pre tych par stastlivcov v mediach, ktorym sa ten sampus a skvela cokolada tento rok usla ci tych par co zostalo v nasich kamaratkcych firmach po tohtorocnych vyhadzovoch…a popritom sa blizi koniec roka, cize vsetci sa snazia uzatvarat budgety, posielat faktury aby toho potom v novom roku nebolo tak moc…no jednym slovom humbuk..veru tak…od rana vsetci lietame, vybavujeme, telefonujeme, snazime sa vsetko stihnut..a do toho sa este treba pripravit aj doma…vianocnu vyzdobu, nakupit darceky, papanicu na stedry stol, no ved to poznate…a tak si pripadam v jednom kole…a aj tento rok si hovorim, ze na buduci rok si to zariadim inak…a mam pocit, ze mozno sa mi to teraz aj podari…ma na tom zasluhu aj Janushka, lebo po precitani jej posledneho prispevku z Dubaja (mozete si ho precitat aj vy, staci kliknut sem) som si uvedomila, ze som v podobnej koseli…stale si hovorime, ze potom, potom, ked toto, ked hento a potom sa zrazu zbadame, ze akosi uz niet casu a ked sme ho mali tak sme ho premarnili…a tak si uz teraz (v predstihu a premyslene) davam novorocne predsavzatie a to: Budem menej leniva! – teda budem viac podnikat, nebudem si stale hovorit, vsak necham to na zajtra, lebo vsak sme tu len raz, ci? Tak preco z toho nevytazit co najviac…(Ked to tak po sebe citam, tak to znie trochu ako klise – ale to bude asi tym, ze som hladna a pravdepodobne aj dehydrovana)…dnes bol totiz presne ten den, ked kazdy raz co som sa pozrela na hodinky neverila som, ze je uz tak neskoro…na druhej strane, piatok ako kazdy iny ;) Lebo co sa moze pokazit, tak sa urcite pokazi v piatok. A poobede. Ale dnes som to celkom zvladla a keby sa aj pokazilo, tak som tam uz pre istotu nebola ;) Som totiz prave v autobuse a cestujem do Galway (s tym som mozno mohla prispevpk zacat, ze?)..hladina adrenalinu sa mi uz zase vracia do normalu (horsie je to s tou cukro-krvnou, ale na tom popracujem tiez..)..vysvetlim…z roboty som odisla asi tak 15:10, do auta som sa dostala 15:28, 15:30 som “hit the road” a vdaka zlemu odhadu som stravila nejaky ten cas v zapche, ale nebolo to az take strasne…16:24 som prisla domov, kde som nadabila na Kaktusa, co bolo velmi prijemne prekvapenie ktore prislo vhod, lebo tym padom ma odviezol na Luas miesto toho aby som bezala na autobus..sice mi jeden luas zdrhol priamo pred nosom, stastie je ze chodia teraz dost casto..asi tak kazdych 6 minut…posuvala som ho ocami aby som to stihla na dialkovy auotbus, ale moja stastna hviezda nesklamala a stihla som Citylink Dublin – Galway at Heuston Station 18:05...tak teraz sedim vo vyhriatom voze (vonku mrzne!) a pripomenulo mi to casy minule (no-car-times)..a keby len doslova, ale aj do pismenka! – prave sme totiz presli Enfield, dedinu kde je Marriott (zda sa mi to tak daaaaavno co som tam robila…) – ale ved dobra davka nostalgie k Vianociam patri….ci?
Zvysok cesty planujem premyslat…a tom aky to bol rok, co som urobila, co by som urobila inak a co urobim…tak vseobecne a konkretne…zostavaju mi asi tak dve hodky…to uz by som mohla nieco vyhutat…;) alebo to necham na inokedy a zdriemnem si???...

Novembrovy prispevok..trochu sychravy..

2009-11-30T22:46:00.007+01:00

Od minuleho prispevku zase ubehlo par tyzdnov..a aj sa odvtedy vselico udialo...v skratke, bracek plus jedna prisli na navstevu aby sme totalne zmokli na ture na najvyssi kopec Irska, buchlo nam cerpadlo na bojleri a tak sme stravili jednu sobotnu noc vysusanim bytu a jednu nedelu bez vody a tepla, vykradli mi auto a zobrali moju skvelu kolekciu cd-ciek a radio, Pito dostal papucu za €90 a bohuzial som zazila aj irsky pohreb...ked sa dari tak sa dari!?...ale zase nebolo vsetko iba negativne a hoci to tak na prvy pohlad moze vyzrat, tak musim povedat, ze vsetko zle je na nieco dobre..hoci v niektorych pripadoch sa nad tym musim velmi zamysliet a furt nic...

..je uz pokrocila hodina a zajtra treba vstavat, tak vas usetrim vsetkych nepodstatnych detailov...

..na oktobrovy bank holiday rozumej statny sviatok nas prisli pozriet Matusko a Barborka..na par dni ale o to intenzivnejsich..stihli sme toho dost no hlavny bod programu nam nevysiel, napriek (musim podotknut ze odvaznemu) pokusu sme najvyssiu horu Irska nezdolali a vyzera to tak, ze budu musiet prist este raz..niekedy na jar ked je pravdepodobnost dazda trochu mensia ako koncom oktobra...ze?..ako sme dopadli ste mali moznost pozriet na fb (miroslav pittner- videos)...suchej nitky by na nas nenasiel..radiatory vtedy dostali zabrat veru len co je pravda..ale napriek nezdaru dufam, ze sa im tu pacilo a aj tymto im este raz dakujeme za prinesenie kuska domova na zelenu podu irsku (vratane tej marhule, decka!)...

..tri tyzdne dozadu, v jednu uplne normalnu sobotnu pohodu, na pokraji sladkeho spanku, cosi velmi rusive vytrhlo nas z pohody...mierne kypiaca suseda zdola prisla sa stazovat ze akosi ju vytapame...my v sladkej nevedomosti sme tvrdili ze ale predsa ved vsetky tocky su zastavene...ale voda v koberci na chodbe naznacovala nieco ine a kvapky kvapkave cez hlasic poziaru tiez...a tak sme 23:59 objavili ze na cerpadlo na bojleri odislo do teplych krajin a nechalo za sebou potopu...a verte, nikomu taketo nemile prebudenie uprostred noci nezelam...emocie, prekvapenie a narychlo najdene handry sa zmiesali dokopy a akosi sme situaciu zachranili...hoci chalani sa velmi nevyspali ked vymienali lavor do rana...:(na druhy den landlord zaposobil a dotiahol typka co cerpadlo vymenil...za temporary one, rozumej docasne a docasne ho uz mame tri tyzdna, sklad mierne premiestneny vsade okolo a od landlorda sluufka nepocut co teda s tym, ci bude stare opravene ci nebude ci ako...ale zajtra pride vybrat najom, tak bude asi mierna debatka...najlepsie bolo ked sme sa vybrali peso na plavaren ze teda spachame nejaku hygienu, prisli tam a nepustili nas dnu lebo v ten den zmenili otvaracie hodiny a prisli sme kapanek neskoro...ked sa dari tak sa dari...

..aby toho nebolo malo, o tyzden nato som sa v stredu rano normalne vybrala do prace aby som zistila ze pocas silnej burky v noci sa mi niekto vlamal do auta a doslova ho vybrakoval..nielen ze zobral radio a celu zbierku cd-ciek ale estej aj blby navod k autu (ktory by sa mi teraz ako hodil, kedze mi nesvietia svetla) a dokonca vlhcene utierky!!!..a tak som namiesto pokojneho dna volala Gardu, poistovnu, opravara, stratila sa v dubline (teda nie celkom stratila, ale taku mieeeernu obkluku som si dala na ceste k zasklenemu oknu) a prvykrat sa viezla zelenou drahou Luasu...den bohaty na zazitky len co je pravda...ale niekomu neprajem viezt sa hodinu v aute bez spolujazdcovho okna v novembri po dubline...(velmi velka pravdepodobnost ze bude liat)...no co vam budem, radost...a v ten den sa nam darilo obom...Pitko akosi nevidel double-yellow-line (v preklade neparkuj-tu-bo-zaplatis-mastnu-pokutu) a este videl klampiara ako mu dava papucu...stalo ho to mastny peniaz hoci sa chce hadat, ze to nebolo kvoli listiu a spine vidiet, ale tak vsak uvidime...

..no a napokon ta najsmutnejsia vec...bohuzial, stav Louinho ocka ktoremu diagnostikovali rakovinu v priebehu septembra, sa velmi zhorsil a bol vzany do hospicu no napokon boj so zivotom prehral...hoci v jeho pripade to bol boj s chorobou, clovek, ktory pred par mesiacami bol v plnej sile, plny radosti a lasky ktoru okolo seba rozdaval...sa stratil...aj my sme si uctili jeho pamiatku ako velmi vela inych, priatelov a znamych, vzdialenych aj blizkych...vsetci sa snazime citit s Lou no vela z nas nevie, ake to je, pretoze to nemozeme vediet, lebo k nam bol osud milsi...a tak je teraz v office akesi ticho..vianocny bzukot a zhon, to hej, ale nieco podstatne tam chyba..ta minulorocna radostna atmosfera tam nie je...a asi ani nebude...a hoci sa urcite budeme snazit, nebude to ono...

..nechcela som takto smutno skoncit tento prispevok, ale bohuzial je to nieco, co mi ostava v hlave, v srdci a tak vobec....

...Vianoce maju byt sviatkami radosti, lasky a pokoja...je mi smutno ked si predstavim, ze pre niekoho takymi nebudu...mozno tie o par rokov...ale nie tieto....

..positive thinking...

..my ich starvime tu, spolu, vo dvojici...ale doma je doma a Vianoce su aj o domove, takze 28ho naberame juhovychodny kurz a prilietame...a budem rada, ak vas stretnem...na kave, na horucej cokolade, na klzisku ci hocikde inde...uz teraz sa tesim...

PJR (Pocit jesennej radosti)

2009-10-17T16:42:00.004+02:00

Uz som vam vravela ako velmi mam rada jesen?? ...nie taku hnusnu sychravu novembrovu jesen s visiacimi nohami pani Zimy, ale post-babio-letnu oktobrovu jesen s cerstvym vzduchom, zubatym slnkom a nadhernymi farbami vsade, kam sa pozriete...taku aka je tu dnes...na 17teho oktobra neuveritelne prijemna vonkajsia teplota, od rana vykuknute slniecko na oblohe bez oblakov, nadherny vzduch a vela stromov na ktorych mozno oko pokochat....ked clovek zije v krajine, v ktorej styri rocne obdobia mozno zazit za 24 hodin a prevaznu cast roka je tu sychravo, tak akosi o to viac dokaze vychutnat a potesit sa z malickosti, napriklad takych, ako je krasny slnecny den...staci mala prechadzka po vonku a ten vzduch precisti vsetky trubky...v hlave...a zostava len usmev na perach...a clovek ma take prijemne teplo v dusi..pokoj...prijemny pocit, ktory zostava...a uklada sa do pamati aby mohol byt neskor vyvolany...ked je po peknych dnoch a nalada je na poklese...tak presne taky som si dnes do mojej pocitovej schranky ulozila...krasne vikendove pocasie..

najma po takom tyzdni, teda dvoch, ake som mala...nebolo to az tak uplne strasne, len to bolo mozno trochu narocnejsie...lebo napriek tomu, ze este ani Vsetkych Svatych nebolo (rozumej Hallowe'en tunak), tak Vianoce sa blizia a vsetky pripravy su uz v plnom prude...obchod je obchod a ked je treba zabrat na vsetkych frontoch, aby ludia minali, tak treba zabrat...cize je to take blaznive obdobie, vsetci su zrazu hrr postihat vsetko v co najkratsom case, pocet mitingov sa pomaly zdvojnasobil, treba predlozit koncorocne vypocty ako sme hospodarili a pracuje sa na budgetoch na buduci rok...no proste blazinec..a co je horsie, nema sa to tendenciu do Vianoc zlepsovat...aby toho nebolo malo, tak Nicola je na dvojtyzdnovej dovolenke, cize robim za dvoch, a kedze cas sa zdvojit neda, musim sa obracat...nieze by som to nezvladala, ale predsa som si uz odvykla od toho tempa...ale co je raz v krvi:)...a tak si bacujeme....spolu s Lou...ta to tiez nema lahke, chuda...kratko pred jej planovanou dovolenkou jej ocinovi diagnostikovali rakovinu, progresivnu formu, ktora je len tazko liecitelna...a tak bola tri tyzdne mimo office, vacsinu casu stravila v nemocnici s rodinou, aby im oznamili, ze dobre vyhliadky to nie su..ale nadej umiera posledna a tak to beru....chcu mu naplnit tie dni, co mu ostavaju, nech to ma byt par mesiacov alebo par rokov...a do toho vsetkeho, Jayne oznamila, ze odchadza, ze dava vypoved a ide pracovat do City Centre, do konkurancneho Arnotts...kazdy potrebuje nove vyzvy a ona prijala tuto...a tak sme vsetci ostali ako obareni, lebo si to nevieme predstavit...tim je tim a kazdy do neho patri rovnako....a bez nej to nebude akosi ono...a tak vznikol nas maly mikrosvet kde sme sa pocas dvoch-troch tyzdnov snazili vymysliet, kto bude robit co, ako sa veci zmenia, ako to zvladneme a ako to vsetko dopadne....nateraz niekto novy nepribudne, je na to prilis ruch a treba sa sustredit na ine veci, treba dokoncit co sa zacalo a potom sa bude na to pozerat cerstvymi ocami....

do toho som este ako na potvoru ochorela...po vikende, ked k nam prisla Januska Anjelik na relaxaciu a uzili sme si oddychovy vikend (ktory Pitko spolovice prelezal, lebo ho skolila men flu - rozumej nadcha..)...a potom si to naslo cestu aj ku mne...klasicke bolave hrdlo a na druhy den nadcha...ktora trochu polavila po irskom recepte zahrnajucom whisky a klinceky...ale na lezanie nebolo casu..prilis vela veci sa dialo...v stredu sme mali rozluckovu party a vcera bol Jaynein posledny den...rozluckovy obed, objatia, slzicky...zmena je zivot...a nech je uz hocijaka, cloveka vzdy nieco nauci....a tak sa ucime....vsak o tom to predsa cele je...

zelam Vam vsetkym prijemny vikend a vela poucnych lekcii....

Utesy, ovce a obsluha…

2009-09-28T23:48:00.001+02:00

..na urovni desiatej cenovej skupiny…ale inak super;) tento opis sa vztahuje na nase dvojdnove putovanie irskymi koncinami smerom na severozapad, do counties Sligo a Donegal.
V piatok vecer sme sa vybrali do Navanu za Petkou a Jurkom, kde sme prespali, aby sme sa ako tak sviezi rano o osmej vydali na cestu, ktora mala byt zaujimava a napinava..a teda aj bola ;)V sobotu boli na plane tzv. chodbove hroby, jedno zo styroch najvyznamnejsich neolitickych miest v irsku..Carrowmore..cesta viedla uzasnymi sceneriami a riedko obyvanymi cestickami pri zapanom pobrezi…na scenu opat vstupila knizka opisujuce dychberuce vyhlady a spektakularne miesta, ktore sme samozrejme nemohli minut..vsak kde by sme boli bez nej, ze? Pocasie nebola vyborne, ale tak neprsalo, za co sme boli celkom vdacni..no hmla bola celkom slusna, a tak sme napoly planovanu vychadzku na Miosgán Medbha radsej odlozili nabuduce..pokracovli sme na jazero Lough Gill, co v preklade znamena Krasne jazero a nie je tomuto nazvu nic dlzne..dokonca vykuklo slniecko a jazero sa uzasne trblietalo, vodicka clupotala…no proste krasny kus sveta…na brehu bol Parke’s House, sidlo protestantskeho pristahovalca Parka. Pozreli sme si uvodne videjko o historii miesta a okolitych pamatihodnostiach a potom presli aj dom..tu sa uz zacal ozyvat moj zaludok, ktoremu sa nepacil ten zvysok tvarohu, ktory som po ceste zjedla a asi uz nebol prave najlepsi…a tak som zvysok dna mala divne poryvy v bruchu, co bolo celkom vtipne..navecer sme zacali hladat nieco na ubytovanie, nejaky ten B&B, ktorych bolo po ceste ako maku..vyberali sme viacmenej podla vonkajsieho vzhladu, lebo ceny boli vsade kartelovo rovnake a vedeli sme (po predchadzajucich skusenostiach s irskymi B&B) ze je to ubytovanie na jednu noc a hlavne je, aby tam nekvapkalo a nefucalo…a tak sme sa o rozhodovani medzi zelenym a hnedym ubytovali v hnedom, s nazvom Marlboro House..niezeby sme propagovali fajcenie, ale tak vyzeral lepsie...miniizbietky mali vlastne kupelne (asi rovnako velke ako samotne izby), takze sa to dalo prezit..po kratkom osviezeni sme sa vydali do mesta na veceru..vsetci sme basnili o staekoch, ale ceny v tomto irskom (podla mudrej) knizky vychytenom letovisku nas odradili a tak sme potom uz len hladali nieco, kde by sa dalo sadnut a vyzeralo aspon ok…a tak sme (urcite nechtiac) spachali kulinarsku sebevrazdu..prvu a bohuzial nie poslednu za vikend…bol to hotel s restauraciou, cize sme (ocividne nepravom) ocakavali aspon aku taku uroven jedla a obsluhy..ked sme prisli boli sme druhi hostia, po par minutach jedini..z menu (ktoreho rozsah tiez utrzil zopar nemilych komentarov) sme si po case vybrali, vsak co sme uz mali robit pravda a cakali, co z toho bude..na nase sklamanie nemali ani capovane pivo, co vsak bolo len jedno z mnohych, ktore mali este nasledovat..jedlo, ktore nam bolo naservirovane, nemalo vela chuti, pricom Juraj a ja sme obisli este celkom dobre…ale tie burgery, co si dali Petka a Pitko teda mali nieco do seba..suche mlete meso bez chuti vytvarovane do formy burgera vlozene do suchej zemle s troskou zeleneho salatika vedla za nekrestansky peniaz…no nezachranil to ani kecup ani majoneza…na zaver nas este prekvapil ucet, ktory bol na urovni hotela, na rozdiel od doneseneho jedla..no uzas…po odchode sme isli nazad do baru nasho ubytovania, ze nech to nemame daleko do postele..z obsluhucej babenky sa vyklula Slovenka, ktora ocividne rada videla inych krajanov…mne sa po polke piva a narocnom dni na zazitky zacali zatvarat ocka, a tak som sla pekne krasne do hajan…na rozdiel od zvysku, ktori pokracovali do pol stvrtej do rana…rano mi bolo oznamene, ze od ranajok nemam vela ocakavat, lebo sefkuchar a majitel v jednej osobe ponocoval s nimi…ale na miestne pomery sa irish breakfast celkom dali, lebo vsak hlad je svina, ze?
..to, ze som sla skoro spat a nepozivala alcohol v takej miere ako ostatni mi vysluzilo pravo prvej jazdy na Petko-Jurkovom aute, lebo by som ako jedina nenafukala..a tak sme sa vydali na sever, do Glenncomkillenu alebo ako sa to pise..odmenou za vselijake krivolake cesticky nam bol uzasny a skutocne dychberuci (knizka tentoraz neklamala) vyhlad na utesy Bunglass, ktore hoci menej zname a urcite menej turisticky vyuzite ale krajsie ako slavne Cliffs of Moher…trosku sme si vyslapali po zelenej travicke a kochali san a vlny triestiace sa o skaly, farebne utesy a hladali zbludene ovce, ktore su v tejto casti Irska hadam na kazdom kroku….ocareni a poteseni krasou prirody sme sa vratili nazad na cestu a hladali nejake miestecko, kde by sme si mohli dat nedelny obed…bohuzial v turistickom spote v Glennchumkillene bola len jedna obcerstvovacia jednotka s nazvom Village Café…dalsie neplanovana kulinarska samovrazda na obzore…a hoci chute boli rozne, ako napriklad na rybaciu ci inu polievku a steak, museli sme vychadzat z ponuknuteho jedalneho listka..na ktorom sice polievky boli, ale na nase (ani nie) prekvapanie nam casnicka (este sa k tejto osobe pribehu vratim) oznamila, ze bohuzial polievku nemaju…a tak sme teda povedali, ze tak co uz, tak polievku vynechame…dievcina, ktora mohla mat tak 16 a pristup desiatej az dvanastej cenovej skupiny, vsak nase prianie pochopila, ze teda nechceme nic…co nam doslo, ked pribory doniesla iba chalanom…moja educo dieta mohla ist akurat tak viete kam, ked vsetko sa servirovalo s chips, teda velkymi hranolkami a 100% menu sa pripravovalo hodenim do fritaka…az na ten biely sandwich teda..ale tak zase to vyhral hlad a tak tych 6 hranoliek, viac sa skutocne nedalo, hadam vycvicim v posilovni tento tyzden…chicken bits sa celkom dalo, hoci od volne chovaneho kurata mali velmi daleko;)na Petkino prekvapenie chicken burger, ktory si vybrala, bol dokonca chutnejsi ako ten z predosleho vecera a to uz je co povedat…viva mrazene polotovary…celu “café” prevadzkovala uz spomenuta casnicka s mierne prihluplym vyrazom, ked ste si vypytali nieco a mierne nastvanym vyrazom pri objednani niecoho naviac..co nas vsak nemohlo odradit a tak sme ju trosku poprehanali..po majonezu, kecup, onion rings, co prislo…inak appropo kecup…v stanicnom bufete v letanovciach by vam nedali tu prazdnu dozu ktora vyzerala, ze prezila uz co-to v miestnom pohostinstve…no co vam budem…druha osoba ktora nam prisla na zrak nemala hadam ani 18, pristup trochu ustretovejsi, ale tiez by sme za nu viac ak 5 korun nedali..veru o kvalite sa zdaleko hovorit nedalo…nabuduce uz budeme vediet…nikdy a za ziadnych okolnosti neist do zariadenia, kde nikto nie je..maju na to dovod…
..tak sme sa rozcarovani vydali na cestu nazad, do civilizacie a medzi milych ludi…aj tento prispevok pisem na zadnom sedadle auta, minajuc male dedinky a vacsie mesta, krajinu meniacu nielen tvar a vyzor ale aj uzmeno-spravne rozdelenie, kedze krizujeme Severne Irsko…do Dublinu je to prave este 88 kilometrov, teda vlastne mil..cize tak sto kilometrov…tak to si hadam este aj zdriemnem…caka nas este cesta domov z Navanu a potom sa uz len psychicky pripravit na dalsi tyzden…
..mozno behom neho aj napisem, ako sa vyvija nas office zivot, najma po tom, ako bola Lou na tri tyzdne prec, pocas ktorych jej otcovi diagnostikovali rakovinu, najhorsi progresivny typ a nedavaju mu viac ako par mesiacov zivota, ako Jayne, nasa sefka marketingu, oznamila, ze odchadza z Dundrumu, lebo dostala ponuku z Arnotts v centre Dublinu, ktoru akceptovala a tak..kazdopadne to bude este zaujimave…ale nateraz bolo hadam dost…

Three...

2009-09-05T20:11:00.004+02:00

Polievocka navarena, bielizen vyvesena, umyvacka riadu na plne obratky, vinko naliate v pohari a hudba pustena...prijemny sobotny vecer, ba co viac, este aj vola napisat par dalsich riadkov na opat opraseneho medvedika...

..este stale sa vytesujem zo svojeho noveho netbooku, vlastne teraz asi prvykrat tak poriadne, lebo od kedy som ho kupila, tak som ho poriadne ani nezapla...a tak si teraz tukam o sto sest....

..ako mozno napoveda nazov, tak chcem pisat o troch veciach..dve som uz slubila minule, no a ta tretia sa vyskytla sama od seba...ale pekne po poriadku..

..minule som spomenula, ze som zacala chodit do posilnovne a ucit anglictinu..zacnem teda s tou anglictinou..jednoducho a prosto, raz rano ma kolega v robote oslovil, pomimo bezneho ranneho pozdravu, ci som uz niekedy doucovala anglictinu..no a ja som odpovedala ze nie a preco?..no preto, lebo on, jeho kamarat a priatelka hladaju niekoho, kto by ich ucil..a tak som povedala, ze si to necham prejst hlavou..to uz bolo peken davno..nejako sme to nechali dozriet, az teda napokon sme sa dohodli, ze to teda vyskusame...no a slo to celkom fajn hned z pociatku..najprv som mala ziakov dvoch, Andreja a Jula, ktory ale neskor odisiel nazad na SVK a tak bol chvilu Andrej sam (nemohol sa ulievat), no a uz par tyzdnov mam ziakov troch..jedna dvojica z nedalekeho Stepasideu, Janka a Peter, sa chceli pridat a tak sa aj stalo..a tak teraz mame hodiny kazdy stvrtok vecer, dve hodinky, venovane gramatike, konverzacii a vsetkemu, co chcu vediet...a musim ich pochvalit, su sveli ziaci, vzdy pripraveni, s entuziazmom a zaujmom ucit sa, co je potom ovela lahsie...a tak sme uz prebrali dobrych par lekcii a mali dokonca aj skusobny test..;)) pre mna je to urcite skusenost a aj nieco nove, nova vyzva..a to ja rada...;)) a aspon ked sa vratim domov a budem sa velmi nudit, tak to mozem skusit aj tam, hihi;).. a okrem toho, prijem z tejto cinnosti vyrazne prispel k poriadeniu si mojho maleho bieleho fesaka...takze obojstranna spokojnost dufam...

..jednou z dalsich vyziev poslednych tyzdnov bolo moje rozhodnutie konecne spravit nieco s mojimi rastucimi rozmermi ako neblahym dosledkom nezdravej stravy a vyznamneho nedostatku pohybu...a tak som sa prihlasila do Educogym-u...kto chce, moze si precitat a pozriet obrazky tu. ..v podstate ide o to, ze educo je iny pristup ako v klasickej telocvicni..program zalozeny na uprave stravy, treningu zalozenom na dopredu booknutych casoch kazdej session, jedneho komplexneho posilnovacieho stroja a hlavne osobnom pristupe trenera ku kazdemu jednotlivcovi..cize nie je to bezcielne pohybovanie sa v posilnovni bez toho, aby clovek s mojim nedostatkom skusenosti vedel, co ma robit a tak...na program sa mozete prihlasit na tri mesiace, pol roka alebo rok..a kedze to bohuzial nie je lacna zalezitost, tak som si dala darcek k narodeninam a zaplatila si trojmesacny trening...pocas prvych 12 dni je trening velmi intenzivny a zalozeny na usili primat vase telo k spalovaniu tukov....pocas prvej uvodnej konzulatacie kazdemu jednemu odporucia ako si ma upravit jedalnicek, a vlastne vas daju na vysokotucnu a vysokonutricnu dietu s cielom nakopnut vas metabolizmus k lepsiemu..a tak som sa dva tyzdne napchavala syrmi, vajickami, avokadom a staekami...vobec nie zly zaciatok, ci???..co sa vsak jest nemoze, to su akekolvek uhlohydraty, kedze cielom je zastavit zbytocnu produkciu inzulinu pri vysokej produkcii krvneho cukru..alebo tak nejak..no proste a skratka, ziadny chlieb, cestoviny, zemiaky, strukoviny no a samozrejme sladkosti...ale inak mozem vela veci jest ;))hlavne veeeela zeleniny, cerstvej, varenej, pecenej, no proste na kazdy sposob...po tych uvodnych 12 dnoch sa prechadza na naopak nizkotucnu dietu, prida sa ovocie a mliecne veci...cize kazda zmena dobra...a tak teraz papam vela ovocia, zeleniny, rybiciek, kuriatka a psst, dokonca som sa nechala prehovorit na mliecny proteinovy shake...;))).. co sa cvicenia tyka, tak to je kazdy krat len 20 minut, cize za pol hodinu som pridena, odcvicena aj odidena, co je uplne super...a kedze je ich nova pobocka v Dundrume, tak to tam mam presne 4.5min kym pridem z officu..;))co ma vela vyhod, vskutku, mozete mi verit...dokonca sa denny trening stihnut pocas obednej prestavky..hoci to je tak raz do tyzdna, normalne chodim po praci..okrem toho, ze zhadzujem tukove bunky a naberam trochu svalstva, tak je to super aj na odreagovanie, vycistenie hlavy a mozem ist potom spokojna domov...a k tomu som este za 5 tyzdnov schudla 4,5cm z pasu a o nieco menej z bokov...co nie je na zahodenie!!!a tak sa (skoro) kazdy den s radostou prezliekam do teplakov a idem sa na 20minut zapotit ;))hihi...a este ma to k tomu aj bavi..

..ale dost bolo o zdravej strave a pohybe...tretou temou na par riadkov je moj chrup..to bude ale ozaj iba par riadkov, lebo len co si na to spomeniem, tak ma zase cely boli...takze strucne...ked som bola doma v juli, tak som si dala zaplatat par kazov (na dvakrat)...a bohvie preco, ci kvoli nedostatku casu, ci dorazu na detail, som po jednej oprave ostala s vacsou medzerou medzi zubami ako je bezne a logicky sa mi tam zachytavalo vsetko jedlo...a tym myslim vsetko...cize som po kazdom jedle musela pouzivat zubnu nit a poviem vam, lezie to na nervy a nielen do zubov...okrem toho to zacalo aj dost boliet, vsak necudo, ked som to tyrala par razy denne...a tak som sa po vidine vykonavania tohto ukonu do dalsej navstevy svk zhrozila, vygooglila som si najblizsieho zubara v Drume a isla sa objednat...mila sestricka ma objednala na dalsi tyzden a tak som si tam minuly utorok pricupitala za vydatneho dazda..s doktorom sme pokecali, povedala som mu presne, co mi robi potiaze(to som si aspon myslela) a dal sa do prace..na moje prekvapenie ordinacia vyzerala o dost horsie ako u nas, neviem, taka tmava, a tak celkovo mi to neprislo nic extra za tie peniaze, co si pytaju..ale tak o tom som si mohla iba polemizovat, kym som s otvorenou papulkou cakala, kym v nej vykona, to co ma...netrvalo to hadam ani 10-15 minut, uz som platila na nase pomery a moje podvedome krutenie hlavou €95 a cupitala nazad v dazdi do roboty...ale ten chrobak pochybnosti tam uz hlodal cestou nazad...a mala som pravdu..po dokladnom prezreti jeho roboty som zistila, ze mi zpalatal nespravnu medzeru!!!!!!zub trafil, ale medzeru opravil opacnu...a tak po malej dileme a rozprave v office som sa tam uz o pol hodinu (stale za vydatneho dazda) vratila a pozadovala napravu...na moje (mile) prekvapenie som sa jej aj dockala...vzali ma nazad a doktor opravil teraz uz spravnu medzeru..a tak som tam v utorok prichadzala s dvoma ciernymi plombami a jednou bielou, v utorok poobede som odchadzala s troma bielymi a opravenou medzerou...a zatial sa to javi fajn..sice som o par desiatok eur lahsia, stale si opakujem, ze som dostala "bogof" - buy one get one free- dva za cenu jedneho...a hadam mam na cas dlhy pokoj...a ze moja zubarska odyssea si nateraz da dobre dlhu pauzu....

...ufff....tak to by asi bolo nateraz aj dost, ci???citania a citania...pripadne otazky su vitane a budu urcite zodpovedane...

...prajem prijemnu dobru noc a tiez zvysok vikendu....pa

Slubeny...

2009-08-30T22:04:00.002+02:00

Dufam, ze na radost mnohych som si nakoniec nasla trosku casu a aj chuti a rozhodla sa napisat nejaky ten clanocek..na rozdiel od predoslych prispevkov je tento bez diakritiky a to ma jeden velmi mily dovod..a sice ze na mojom novom netbooku este nemam nainstalovanu slovencinu...(ono aj tak to bude sranda bez tych popisanych tlacitok..ale tak co uz)...veru tak, urobila som si radost a aj vdaka mojim hodinam anglictiny som si kupila novucky samsung nc10. A kto nevie, ako tento maly mily 10palcovy netbook vyzera, klikne sem. Luubi sa?? Lebo mne velmi....
Ale mozno by som mohla zacat od zaciatku..alebo teda aspon s kratkou rekapitulaciou od posledneho plnohodnotneho prispevku..teda od februara..uff..to bude spominania...no lebo vsak od jari sme boli v meste lasky Parizi..v Spanielsku..na Slovensku...a aj na viacero krasnych miestach tu v Irsku..alebo v tom Severnom..fotky sa sem tam sporadicky objavili na facebooku, takze vsetci, co mozte, treba si kliknut na fotoalbumy mojej lasky;))
Samozrejme, ze na vsetkych tychto miestach bolo uplne skvele a paradne sme si to uzili..ved o to ide...aj napriklad tento vikend sme nezahalali a vikendovali sme akcne...boli u nas na navsteve Jurko s Petkou, a tak sme v sobotu mali "girls day out" a "boys day out"..pekne separatne, aby sme si od seba oddychli...my sme s Petruchov zamierili do RDS(rozumej nieco ako dublinska incheba) a Ultimate Girls Day Out...no proste cisto babska jazda, s modnymi prehliadkami, mini skraslovacimi kurami, zaujimavymi ludmi, vzorkami a nakupmi za rozumnu cenu;)) sranda bola...chalani boli zase vo svojom zivle a boli zase raz odskusat sklicka fotograficke...uvidime, co z toho bude...navecer sme sa podujali na particku golfu...hihi..ako pekne honosne to znie..chalanom to islo, nam dvom uz o cosi menej, ale tak nic co by sa treningom nedalo zlepsit, ze??? no toho treningu by to v mojom pripade muselo byt dost, lebo vsak jamka na 8 uderov?no ziadna slava..
po golfe sme zasli na jednu pintu a potom pokracovali doma...kuracie kridelka, oriesky, salatik, vinko a tequilka...no co viac si clovek moze priat...
Dnes, v nedelu sme zase po roku isli skulturnit na Dún Laoghaire Festival of World Cultures...vela dobrej hudby, este viac dobreho jedla a vela ludi...pocasie nam trosicku neprialo, mrholilo a aj par krat pekne sprchlo, ale inak sa dalo...po par hodinach chodenia, vonania, pocuvania, nakupovania organickych hrusiek sme sa citili dost unaveni na to, aby sme si to este odkracali spat k zltemu diablovi a odplachtili domov...a tak si tu teraz vecer sedime, pracka dopiera to co cez vikend nestihla, v pc bezi dalsia cast mentalistu a m.a.s.h.u a chystame sa na dalsi pracovny tyzden...
A kedze cas pokrocil, o tom, ako som sa prihlasila do educogymu, ako ucim anglictinu alebo co nove v Dundrume, tak o tom az nabuduce...tak dobru noc, dobre rano alebo akakolvek cast dna nasleduje...;)pac a pusu..

Anketa na pondelok..

2009-08-10T23:17:00.002+02:00

..kolkokrat do mesiaca sa Vam v diari vyskytne "den blbec", ale taky maximalny..ze nech robite, co robite, tak nalada nie a nie stupnut, coho sa chytite, tak Vam iba pri velkom stasti nespadne a nerozbije sa, alebo sa nevyleje na klavesnicu pocitaca a tak podobne.

...mne sa to stava tak asi raz...co je velmi uspokojivy vysledok...az na fakt, ze dnes bol prave taky den...stupid monday...

..ale, pozitivne je, ze uz o chvilu to bude minulost a rano sa zobudim do uplne noveho, sviezeho a pekneho dna...mozno bude az prilis sviezi, lebo aj letmy pohlad na dnesnu oblohu naznacuje urcite mnozstvo zrazok, no tak na co by sme my tu neboli zvyknuti, ze???

..a tak radsej naozaj idem spat, nech je uz utorok ;)))

dobru oslobodzujucu noc!!!

Čestné iskričkovské..

2009-08-05T23:16:00.001+02:00

dala som si práve záväzok, že do konca týždňa už niečo nové napíšem, lebo však toto, onô, že od februára nič?? ..to sa predsa nerobí ;)

Ako v Írsku sňahu napadlo...

2009-02-08T20:35:00.001+01:00

Pôvodne sa mal tento príspevok niesť v úplne inom duchu..malo to byť malé pripomenutie skvelého víknendu stráveného doma, s kamarátmi, v plnoprúdovej zábave...ale(a všektko na svete má svoje malé "ale")čo čert nechcel, namiesto svadobných fotiek novomanželov Mikulovcov tu budem musieť nahodiť fotky snežné..čuduj sa svete, z miestnych geografických šírok, dĺžok a výšok..čo sa tých výšok týka, tak asi 10cm..teda ako kde, niekde aj do pol lýtok...ale pekne po poriadku...
..od posledného príspevku ubehlo zopár týžňov..a keď hovorím ubehlo myslím tým šprint za rekordné časy, že janu-čo?, január, to čo je, také ma nestretlo..ale predsa..za ten čas sme si stihli vytrpieť zimu, keď sme dva dni nemali plyn, preležať víkend v posteli, na striedačku, najprv ja a potom Piťko, dať si diagnostikovať laringitídu, stratiť hlas, zaplatiť nekresťanských 75eur za doktora a lieky (kde je naše bezplatné zdravotníctvo??), hlas znovu nadobudnúť, potom sa starať o toho môjho milého, ktorý to chytil odo mňa, potom prežiť jeden pokojný ničnerobivý víkend a potom sa nestačiť čudovať ako tu, v krajine dvoch ročných období (dažďové a bezdažďové)sneží.....
..a čo je horšie, že sneží ako divé a nie a nie prestať...a ako vám možno napadne, Íri nie sú práve národ, ktorý by bol na takéto vyčínanie matičky prírody pripravený..najmä preto, že sa to tu často nestáva..respektíve, toto bolo poriadne sneženie za tri roky, čo tu videli..a áno, nie sú pripravení..vôbec..a tak, tak sa stalo, že všetky sutá čo bežne vyšli do ulíc, aj vyšli, ale minulý utorok večer to všetkým trvalo trošku dlhšie, prísť domov, tým ktorí šli mojím smerom tak cirka 4 a pol hodiny namiesto 25 minút..no poviem vám, zažila som aj príjemnejšie srávený čas..najhoršia je tá bezmocnosť, keď sa nemožete ani pohnúť, ani otočiť, ani ísť inou cestou, len pomaličky nasledovať to auto pred sebou...a tak som sa domov dostala v čase, keď už som mala dávno oddychovať po náročnom dni!!!..a ďalší deň sa to malo opakovať!!tak to ani náhodou..vďakabohu sa Lou nado mnou zľutovala a tak som prespala u nej..poviem vám, druhý raz by som to už v tom aute asi nezvládla psychicky..no a to ešte nebolo všetko, zlatý klinec programu nás ešte len čakal.. a to v podobe nápisu "canceled" hneď pri nápise Vienna na obrazovke na letisku...to bolo po zábavnej ceste plnej pekného počasia a po prekročení územia letiska začalo snežiť..a neprestalo a neprestalo..a tak v ten deň zrušili asi tak 200 letov a medzi tými aj náš..no a hoci nám ponúkli náhradný let, avšak na sobotu poobede, a tak by nám to veľmi nepomohlo...a tak sme, napriek nášmu hnevu, nadávaniu a bezmocnosti sme sa nedostali nikam..a ostali na území Republiky írskej...a naozaj nepomohlo nič..a hoci sme mali zrazu trojdňový víkend, stále to nebolo ono...dnes je nedeľa a my sme mali byť niekde nad územím Nemecka prilietať nazad...škoda...preškoda..ale už s tým nič nenarobíme...a tak sme sa znovu iba vyvalovali a iba bezmocne čučali aké pekné počasie je vonku..a síce prechádzky boli skvelé, ale...(a všetko má svoje malé "ale")...predsa len by sme tento víkend strávili inak...no čo už...
aj to prináša život...:)))ale stále, nestalo sa nič horšie... a tak si žijeme ďalej...
..tak aspoň vám prajem, nech vám vychádza všetko podľa plánu :)))

Vitame novy rok...

2009-01-04T14:12:00.002+01:00

A ako tak cas plynie, zrazu uz nepiseme na datume osmicku, ale deviatku na konci..ale ved zmena je zivot, no nie?

Sviatky utiekli ako voda, mozno prave preto, ze boli take skvele..vianocovali sme v Navane, u Pekty a Jurka..a verte, neverte, boli aj oplatky, aj kapusnica, aj salat s rybou..ozajstne slovenske Vianoce a vdaka super kamaratom, aj so salonkami a skvelou naladou..a aj pernickami(ano, nakoiec som ich napiekla..a celkom vydarene..hoci na prvykrat boli asi lepsie)..a k tomu s kopou darcekov!!!Museli sme vsetci poriadne posluchat..Jezisko bol veru bohaty a tak sa este teraz vsetci vytesujeme..najma na buduci stvrtok sa budeme..teda aspon ja, lebo som dostala vstupenku na Lord of the Dance, co dufam, nikomu nemusim vysvetlovat co je..ideme na kultuuuuru!!!Tesim sa...

Takze sme vianocovali pekne v teple, so slovenskymi rozpravkami a vsetkym, ako sa patri. Na Stefana sme vsak odisli, aby sme urobili take male prekvapenie aj doma, a sice nasadli na aerloplan a dostavili sa na tyzden domov..privitali nas celkom slusne minusove teploty, vyradostene tvare a vsakovake vianocne dobroty...ja som sa najviac tesila na rodinku a tu rodinnu pohodu, ktoru si stale pamatam v spojeni s Vianocami..a tiez na lyzovacku!!!ved trochu popretahovat kosti by sa veru ozaj patrilo..cely cas pred Vianocami sme sa iba len tak motkali, ziaden pohyb, nic, no vsak to aj tak potom vyzeralo...po dvoch dnoch lyzovania moje cele telo stonalo, a ziadalo si oddych..:))ale na lyziach a bezkach bolo skvelo..co na tom, ze slovenske sluzby este stale maju co dohanat, Vianoce su predsa sviatky pokoja a tak sme to prehliadli...

Napriek absencii planovania z jednoducheho dovodu(chcela som byt hlavne doma), predsalen sa mi podarilo stretnut sa s par ludmi, ktori su mi drahi..a o to lepsiu naladu som mala.. Lucka, Veja, Maja, Januska, Hybski- vsetcia tria, no radost...a hoci nie vsetkych som stihla, ved tyzden ma len sedem dni, ale to vzdy tak byva..preto sa mozem tesit na dalsiu navstevu doma..

..Silvestrovali sme tiez veselo, na Pocuvadle, v Stiavnici..sice kratko, ale o to intenzivnejsie..odratali sme novy rok a novu menu...

Veru ubehlo to ako voda..sedem dni je stale len sedem dni...ale..baterky dobite na plny vykon a tie sa len tak rychlo nevybiju...

Vratili sme sa nazad do reality..do studenej reality dni...totiz po prichode do Saggartu sme zistili, ze nemame plyn, este stale zatial z neznamych pricin..a tak cakame a mrzneme..a ako to byva, cez vikend nic nevybavis..a tak dnes hadam ani z postele nevylezieme...:)do troch svetrov a troch diek zababuseni..uzivame si seba...

Pekny novy rok a vela ludskeho tepla prajem!!!

Zavítala pani zima...

2008-12-14T18:54:00.003+01:00

...aj na zelený ostrov írsky...a čo to znamená v praxi? Asi toľko, že stále častejšie musím oškrabávať námrazu zo žltého diabla(ozaj, som spomínala, že mám nové auto?=teda nie celkom nové a je to aj nejaký ten piatok, čo sme ho kúpili, ale tak aj blog som trochu zanedbávala...), šoférovať musím v rukaviciach a aj sa treba lepšie babušiť, keď sa idem prejsť..no proste zima..a aj na írske pomery..uvidíme, ako to pojde ďalej..keď včera prišiel účet za plyn, všetci by sme uvítali jar čím skôr..ale ešte predtým sa tešíme na Vianoce!!!Tu sa síce zvianočnieva už asi mesiac, ale predsa, pre nás to prichádza až teraz..tie dva-tri týždne pred...nakupujeme darčeky, vymýšľame, už som začala aj s vianočnou výzdobou..kúpila som si vianočnú ružu a škoricovo-mandarinkové potpourri, tak nám to už v izbe vonia...stále sa pohrávam aj s myšlienkou napiecť medovníky a po minuloročnej viacmenej vydarenej skúsenosti tak asi aj urobím..a dám vedieť :) ..

To, že idú Vianoce je najviac cítiť u mňa v práci.. keďže je to obchodné centrum, tak sa to ľudmi len tak hemží..ale ani správy neklamú a recesia tu je..ono veľa sa ľudí premelie, ale nakupujú veľmi rozumne, je ťažko ich presvedčiť a obchodníci robia, čo môžu, aby ich prilákali..samé zľavy, výpredaje začínajú už teraz a nie až po Vianociach, idete cez mesto či náš Dundrum a nie je jedného výkladu bez veľkého plagátu Sale...veru, ekonomika utrpela...a je zaujimavé sledovať to z pohľadu predajcu a nielen konzumenta..to, že idú Vianoce značí aj vyšší nápor na nás a viac práce, musíme sa obracať..človek by si myslel, že keď tam robím, tak len po obchodoch behám...môžem však s čistým štítom oznámiť, že to má veľmi ďaleko od pravdy..väčšinou sa celý deň nepohnem z kanclu, toľko mám roboty..a keď už aj niekam na chvíľu vypadnem, tak ma to onedlho prejde, lebo predierať sa cez tých ľudí, na to treba mať náladu...

Minulý týždeň sme si spravili cez víkend výlet do centra Dublinu, že nasať atmosféru..ale teda poviem vám, radšej mám menej zaľudnené priestranstvá...highlightom dňa bola obedovečera v Czech Inne, tá údená šunka, kapusta a knedlík padli velice dobre po tom maratóne...

appropo, šunka..pred pár dňami stiahli z pultov všetko írske bravčové mäso.. a keď vravím všetko, tak myslím všetko...mäso, šunka, klobásky, komplet..som si šla kúpiť dačo na raňajky a skončila som s rybacou konzervou..našli totiž dioxíny v nejakých vzorkách a bol prúser..o dva dni mali stiahnuť aj hovädzie, ale nakoniec to neurobili...vďakabohu..však ja ako v pohode ryby a tak, ale stále..a aj kuracie sa preje.. :) ale už sa to upokojilo, tak uvidíme..

..síce som nepísala od novembra, ale to aj preto, že sa máme v podstate stále rovnako (dobre) a niet sa na čo sťažovať...teda okrem toho, že mi medzičasom odišlo ďalšie auto do kremíkového neba, museli sme sa trochu uskromniť, aby sme si mohli dovoliť ďalšie, ale tak také veci sa stávajú..uznávam, že mne o čosi častejšie ako ostatným, ale tak aspoň sa stále učím..pred rokom som toho o autách veľa nevedela a dnes sama seba občas prekvapím..

A vlastne veď o tom to celé je, o učení sa..o poznávaní nových vecí, rozširovaní obzorov, skúšaní nových ciest..veď preto sme sem predsa prišli...veď len moja angličtina je 100 a jedno odkedy sme tu..minule si ma šéf doberal, že chce aby som hovorila tak ako na začiatku, lebo teraz mu už skáčem do reči :))))) ozaj, keď som už zase pri práci, dohoda a zmluva bola, že na pol roka, dokiaľ sa nevráti Nicola, ale veci sa vyvinuli inak a moja snaha bola ocenená a nechajú si ma aj v novom roku..čo je super, lebo v momentálnej ekonomickej nálade prísť o prácu by nebolo bohviečo..a v pondelok sa schvaľujú vianočné odmeny..tak uvidíme, či niečo bude..alebo len o jeden drink naviac na vianočnej party :)))...

..tento príspevok dopisujem asi tak na trikrát..čo je znamenie, že už ho musím odoslať, lebo si ho s mojím šťastím zmažem..:)

A tak Vám poprajem pohodové vianočné prípravy, málo stresu, veľa dobrej nálady a super nápady na prekvapenia:)

xxx

...november...

2008-11-02T15:35:00.003+01:00

Včera som čítala Miau, úryvok z blogu mladej babenky, ktorá sa vybrala s priateľmi do Švédska, pretože chcela vidieť a zaziť tamojšiu jeseň..čo jej po návrate chýbalo, bolo len tak sedieť na kameni a premýšľať o živote...no na to, aby človek premýšľal o živote, netreba ísť nikam ďaleko, stačí obyčajná cesta do obchodu, len tak, pretože je pekne, a neísť autom, ale pešo...a zamyslieť sa...o tom, ako je človeku dobre, o tom, čo má, čo ho teší, prečo je rád že je tam, kde je, s kým je a ako je...rovnako ako ja...žijem si svoj život, bývam na mieste, ktoré sa mi páči, mám prácu, ktorá ma baví a človeka, ktorého ľúbim a rovnako on mňa...tak čo viac mi treba?..k dobrej nálade mi stačí zobudiť sa ráno, keď slnko presvitá cez žalúzie, vyjsť na balkón a dýchať ten vzduch, svieži a čerstvý..dať si čaj, len tak si sadnúť, ľahnúť, vziať knihu a horalku zo zásob...a je to dokonalé...

...alebo ako dnes...otvorila som ráno v kúpeľni okno a jednoducho som nemohla zostať len tak dnu, musela som vyjsť von a ísť sa prejsť...nie behať, či robiť power-walking, len tak obyčajne sa prejsť...dýchať ten vzduch, v ktorom cítiť jeseň ale už aj jemný prútik zimy..a spomenúť si na jesenné víkendy doma...keď je ten správny čas na púšťanie šarkanov, keď na záhrade už skoro nič nie, len zopár konárov a lístie z orecha, ktoré treba spáliť...a potom do pahreby hodiť zopár zemiačikov a potom ich nedočkavo vyťahovať a páliť si jazyk...ísť sa len tak prejsť s Badym, ako to robil starký, len čisto pre ten pocit z blízkosti prírody, vyblázniť sa, behať po tráve, čo na tom, že celú noc pršalo a je rozmočená, trochu blata je fajn, kochať sa farbami, ktoré len ťažko namiešaš na palete, mať obyčajnú radosť z toho, že zubaté slnečné lúče svietia práve na teba, veď možno už zajtra bude celý deň pršať a všetko lístie opadá a bude zima...žiť pre tých pár minút, len tak sa sám pre seba usmievať, zdraviť tých, čo idú oproti a tiež sa spiklenecky usmievajú..vieš prečo, pretože sú šťastní...nemať cieľ, len tak ísť, trebárs aj dookola, tam a späť...nikam sa neponáhľať, lebo však je nedeľa a nič netreba robiť..a keby aj bolo, to predsa počká.... a potom sa vrátiť, a stále sa usmievať...a nemusieť nič vysvetlovať..len tak byť..presne na toto sú dobré novembrové dni..keď pavučina letí vzduchom, zabudnutá, veď babie leto to bolo pred mesiacom...čo na tom, nikoho o netrápi...

..zamýšľať sa nad tým, čo všetko dokáže evokovať vôňa, všetky tie spomienky, tie príjemné vnemy mysle...a cítiť sa príjemne..nepremýšľať nad praktickými vecami, zabudnúť na starosti, povinnosti a všetko, čo by si mal robiť..aspoň na chvíľu...veď je to tak príjemné...

Dni letia..

2008-09-30T22:41:00.002+02:00

..ako splašené kone...utekajú a utekajú ani neviem, ako je už začiatok októbra..je to neuveriteľné, ale keď vám je dobre, ani neviete ako dni letia..

Minulý týždeň sa aj na Írsko usmialo šťastie a zavítalo k nám babie leto..vonku bolo krásne, priam nádherne, celý týždeň nepadla ani kvapka a to už predchádzajúceho víkendu..ten sme strávili príznačne. V sobotu sme si vyšli na túru..takú ozajstnú, so stromami, kameňmi, vôňou lesa, slničkom a tým radostným pocitom z modrej oblohy a sviežeho vzduchu..nevedela som sa ho nabažiť..slniečko sa opieralo do skál, bolo na tunajšie pomery až horúco, jednoducho úžasné..malý kúsok raja..

V nedeľu počasie bolo rovnako krásne a bola by to večná škoda, keby sme to prepásli alebo len tak preflákali. A tak sme nasadli do auta a zamierili na juh..do tepla, ako vtáčky:)dialnica nás zaviedla až do Waterfordu a neskôr do Tramoru..dlhá, široká pláž, studená voda, modrá obloha, jednoducho nádhera...rozbalili sme si náš skvelý piknikový košík, hladní ako vlci sa napapali a vtom sa zrodila bláznivá myšlienka a stávka zároveň..z roztopaše som povedala, že by som sa namočila do tej vody, tak vyzerala skvele a nebola by som v ten deň prvá..a Piťko tvrdil, že tam nevleziem..no a to ako keby zamával červeným súknom pred býkom..a tak sme tam napokon vliezli obaja..a verte či nie, bolo to oslobodzujúce, bláznivé, odviazané..ako na dôkaz, že sme stále mladí:)))))

..hihi, no a ako sa všetci rozumí pozastavili nad možnými následkami, prišli :)ale iba v miernej forme...trošku ma koncom týždňa bantovalo hrdlo a trocha nádzha, ale to bolo viacmenej následkom nejakej infekcie, čo sa prenášala vzduchom, lebo to dostala polka kancelárie..ale tak nejak som to úspešne zvládla, pre istotu sme tento víkend nikam nešli a dali si papučovú kultúru, raz za čas..kukali M.A.S.H., varili, papali, vetrali.. a mali sa dobre...

Tentno týždeň sme prehupli do jesene, znovu je sychravo a tie krásne dni sú v nenávratne..ale stáli za to a aspoň máme na čo spomínať...

No čo nám chýba?Absolútne nič!!!

Dúfam, že aj vy sa máte fajn a nič vám nechýba...

Novinky na ostrove...

2008-09-21T23:16:00.005+02:00

..viem, že už som to tu dlhšie neobnovila, ale to sa budem snažiť teraz napraviť...bude to asi len heslovite, vzhľadom na to, že posledný príspevok som sem dala pred mesiacom...

..začnem poslednými týždňami v práci, boli totiž hektické, viac než by bolo normálne príjemné. Ciara, teda starý známy Yeti, bola zase na maródke, čo znamenalo, že jeden týždeň som robila prácu za dvoch, teda za dve..a väčšia časť bola tá jej, čiže moje výkazy a všetko ostatné stáli..a potom sa to ťažko dobieha..na ďalší týžden sme si už zohnali pomoc, Alma, dievčina z agentúry, ktorá bola veľmi šikovná, a vďaka tomu mi nezabralo veľa času vysvetliť jej podstatné veci a zaučiť ju..bola to pomoc, ktorú som potrebovala..aby som si konečne mohla dorobiť svoje veci..a tak sme si tam nažívali..Jayne a Lou, obe naše marketingové kúzelníčky odišli v rovnaký čas na dovolenku a tým pádom sa na dva týždne zrušilo naše marketingové oddelenie, alebo teda sa presunulo, hádajte kam, na mňa..ale ja som vytrvalo všetkým tvrdila, že naozaj im nemožem pomôcť a musia počkať, kým sa tie dve vrátia..a skoro všetci mi to aj uverili...však kto by neveril môjmu milému úsmevu :))hihi..

okrem toho, počas ich neprítomnosti sa museli odohrať najnabitejšie dva týždne, čo sa akcií týkalo..9teho septembra sme amli veľké rošambo v našom divadle, za účasti ministerky, hlavného dôležitého pánka z miestnej samosprávy, a veľa ďalších, vrátane tlače, rozhlasu, no proste techtle-mechtle. Išlo o to, že sme do médii oznámili vytvorenie 444 nových pracovných miest, čo sa v momentálnej dobe recesie veľmi počíta..Týžden som sa iba učila, ako vyslovovať tie ich tituly, An Cathaiorlech a An Tanáiste (kgachírlach a ntóništha)..a pani ministerka mi dokonca podala aj ruku..no také čosi...ale napokon všetko probehlo v najlepšom poriadku, žiadne veľké kiksy, média boli potešené a v dobrom nás potom ešte prepierali zo tri dni..to bolo v utorok, v štvrtok som si dala záležať na mesačnej správe a hneď ako som zviazala potrebné množstvo kópii som frčala domov, pripraviť sa na piatkový odlet domov..išli sme totiž na Hankinu a Ľubkovu svadbu..Mirko letel už v predstihu, v utorok, je podľa pôvodného plánu v piatok..skoro sme to ani nestíhali, lebo sme leteli domov ja aj Kaktus, a mal nás viezť Bando, ale páni bratia si akosi zabudli nastaviť budík, tak sme mali ráno fofry..napokon však všetko v najlepšom poriadku..

po prespatej ceste a s trochou bolesti v krku som pristála v Bratislave, kde ma už čakali moji milovaní rodičia a tak sme nelenili a fujazdili domov..tak sme ale zakecali, že sme prešvihli výjazd z diaľnice a neplánovane si urobili menšiu vyhliadkovú trasu, ale stálo to za to, vidieť všetky tie známe miesta, slovenskú prírodu, pohaldenie na duši..a tá sa hneď zapĺňala radosťou, pokojom a šťastím..byť doma, hoci len na pár chvíľ bolo úžasné..to jedno popoludnie, ktoré som strávila s mne milými ľuďmi ma nabilo skvelou energiou..

v sobotu ráno sme už vyrážali na Záhorie, kde sa konala spomínaná svadba, a keďže bolo ešte čo to vybaiť a zariadiť treba, tak sme šli už o ôsmej ráno..dospávali sme v aute, kochali sa okolitou prírodou, slovenskou krajinou a krásnym počasím..vďaka skvelej organizácii a presnému itineráru nenastali žiadne časové posuny a šlo sa podľa plánu..ubytovanie v hoteli, pripravenie svadobného daru(veeeeeeeľa veeeeeeeľmi dobrého víína...), úvodný guláš, načančanie sa do príslušného gala, presun k neveste, odobierka, obšerstvenie, obrad...nevesta bola prekrááááásna, neuveriteľne jej to svedčalo a ženíchovi tiež, obaja boli krásni a hlavne vyzerali tak šťastne ako nikdy, očividne žiadne stresy, ale naplno si to užívali..ako to má aj byť, veď to bol ich deň..a teda potom aj trošku náš, lebo sme im trošku tej pozornosti ukradli..stalo sa to veľmi prosto..medzi neviemkoľkým skvelým chodom a popíjaným kolom si ma Piťko odviedol nabok, kľakol si predomňa a dal jednoduchú otázku, ktorú doprevádzal prsteň..a hádajte, čo som odpovedala...áno, predsa...!!!teda po miernej pauze, kedy som sa spamätala z prekvapenia...ale potom nastala zmes šťastia, nadšenia, sĺz radosti a uvedomenia si..:))) a išli sme sa o to podeliť s ostatnými..tak sme teda mali čo zapíjať...svadba to bola teda vydarená, všetci sa skvele bavili, jedli, pili, spievali a tancovali...išli sme medzi poslednými, tak pekne unavení ...

na druhý deň sme sa presunuli z hotela k Hurbanovcom, teda teraz už napoly aj Paradovcom, kde oslava pokračovala, postupne sa niektorí porozlučovali, a poodchádzali ešte užiť si zvyšok nedele..my, keďže sme boli trochu cezpoľní, my sme ostali, aby nás Hanka s Ľubkom v pondelok ráno odviezli na letisko (samozrejme s jednou batožinou navyše, a to nemyslím prsteň, ale batoh mňamkových domácich dobrôt a svadobnej hruškovice..:))a tak sme sa po tomto krátkom víkende doma znovu ocitli na írskej pôde, v našom druhom domove na čas neurčitý...

a ako sme trávili týžďen po návrate a hlavne úžasne krásny víkend, tak o tom až nabudúce, milé deti..lebo zajtra treba do roboty vstávať a teda teraz spať ísť..do skorého čítania...

Týždeň prešiel...

2008-08-23T23:20:00.004+02:00

..čo prešiel, utiekol ako voda a ani som si to nestihla všimnúť...možno práve preto, že som nič podstatné neurobila, neviem, nejako moja produktivita tento týždeň, no nič moc, dalo by sa povedať. Možno sa mi to zdá, ale tak každý pozná dni, kedy sa pozrie na hodinky ráno a potom až chvíľu pred odchodom a má pocit, že užitočnosť zostala kdesi pozadu. Ale nevadí. Ale inak to bolo zaujímavých sedem dní. Zase som sa niečo naučila, napríklad že niektoré veci sa vyšiešia sami od seba a ušetrí sa tým čas, ktorý by sme strávili nad hľadaním riešenia, že iné veci trvajú oveľa kratšie ako si myslím a mám ich urobené skor ako sa stiahnem dvakrát zamyslieť, kedy si na ne nájdem čas, (ešte aj že garníža sa povie pelmet a galantéria haberdashery, ale to nie je tak zaujímavé:) a tiež že sa neoplatí plánovať si skorý odchod z práce, lebo vždy keď si ho naplánujem, nestane sa tak. Ako vo štvrtok. Šéf si udelil voľno a tak som sa tešila, že vypadnem s úderom šiestej. To by však servisný technik nemohol prísť o trištvrte na šesť. Odišla som z kanclíku o siedmej a na parkovisku ma ako bonus zabitého dňa čakala fungl nová žiarivo žltá papučka na aute...nevedela som, čo od radosti. ..ale žiadna dráma, jeden telefonát a vyriešené..eštežš viem, komu mám volať:)bola som neoficiálne vyhlásená za držiteľku rekordu v udelení "posledných výstrah"..až napokon niekoho prešla trpezlivosť a neodolal...papuču mi dával dole sám šéf parkovísk v celom Dundrume s malou poznámkou, "my sme nevedeli, že si to ty"..odporučil mi, kde mám parkovať tak, aby mi dali pokoj a ja som sa s previnilým pohľadom párkrát poďakovala a odfičala domov...hihi..večer sme to ešte išli zapiť(to bol zase nápad, vo štvrtok), ale všeko dopadlo v pohode, zaspali sme ako mačence a ráno znovu do roboty..ešte som obdržala dva súcitné telefonáty a odporúčnia, kde sa ešte dá parkovať bez pokuty či papučky..akí zlatí ľudia (no nemohli mi to povedať skorej?)..a tak uvidíme, ako sa to vyvinie:)

..aj dnes, v sobotu som bola v práci, nadrábať septembrovú svadbu, aby som si nemusela mínať dovolenku, a celý deň som sa prehrabovala v papieroch a robila poriadok..ako v sobotu :)ono to bol celkom v pohode deň, v kancli nikoho, pokoj a mier a fun radio na plné pecky..nikto neprotestoval..porobila som si, čo som si zaumienila a tak som sa aspoň konečne cítila trochu užitočná :)..zajtra sa chystáme na Festival svetových kultúr do Dún Laoghaire, ale uvidíme podľa počasia, lebo to, čo sa momentálne deje za oknom ma nijako nepresvedčuje o tom, že by som tam mala ísť. Dúfam, že sa to vyjaší a bude aspoň nejako prijateľne. To bola celkom sranda, počúvať funko a hlavne predpoveď počasia...tu za oknom tak max 12 stupňov a dážď a doma 27 celziových...na porazenie...ale, naša voľba to bola, nesťažujem sa. Čas sa pomaly blíži k hodine vhodnej na nočný odpočinok, budete sa musieť uspokojiť s tými pár riadkami...opatrujte sa a užívajte tých 27!!!

Lenivý víkend...

2008-08-16T23:43:00.004+02:00

..prší prší, len sa leje...všetci to poznáte..a my to máme momentálne na dennom poriadku. A nie že prší, ale úplné prietrž mračien..aspoň dvakrát za týždeň. A aj tu poznajú pojmy ako povodeň či záplava, aj tu tieto smutné správy zapĺňajú prvé a ďalšie stránky novín. Našťastie, nám sa to ziatiaľ vyhýba a máme sa fajn. Aj dnes takmer celý deň lialo, a tak sme mali aspoň účinnú výhovorku na našu víkendovú lenivosť. Od rána sme vylihovali, polihovali, vyvaľovali sa a ničnerobili. Celkom príjemná zmena po celkom pernom týždni. Aby sa nepovedalo, tak sme už začali s prípravou na Vianoce..rozpis otváracích hodín, vianočná staff party, všetko treba pekne začať pripravovať, aby sme to postíhali...nakoniec som musela za dva dni vytvoriť šesť interných Memo, spolu s rôznymi tabuľkami, prílohami, vysvetlivkami, z každého narobiť 150 kópií, aby ich Security rozdali do všetkých obchodov..no radosť..na úplnom konci som si hvízdala rolničky...prečo nie, vianočná nálada uprostred augusta..tomu sa hovorí konzum...Zaujímavý týždeň. V strede ktorého som okrem iného ostarla o rok. Teda kalendárne. Týmto ďakujem všetkým, ktorí si spomenuli a poslali sms, či inak popriali všetko naj. ĎAKUJEM...a ďakujem aj svojemu drahému za milé prekvapenia..a kopec milých darčekov..dostala som okrem iného aj laundry bag, čiže kôš na prádlo..čo síce môže vyzerať ako praktický a neosbný darček, ale mne sa úžasne hodí a páči..a konečne bude poriadok po mojom :))) alebo 18-dielna sada pohárov. No čo už sa mne, chronickému rozbíjačovi pohárovi hodí viac...ďalším a nie posledným boli aj úplne úžasné šaty na septembrovú svadbu, ale fotku vám neukážem, to bude až neskôr... a aj tak mám v pláne uploadnúť staršie fotky..ak bude pršať aj zajtra, asi sa k tomu aj dostanem. ..rozmýšľam, čo ešte napísať. Nijaká extra party sa nekonala, z pochopiteľných dovôdov..nie sme už najmladší a prežiť pomaly 10 hodín v práci s opicou nie je už nič pre nás :) že? ..hihi, tak sme sa rozhodli, že to necháme na víkend..ale akosi..nikto nemá paty náladu..starneme???? Na druhej strane, aspoň nebude nikoho bolieť hlava.Hihi..a tak sme si spravili filmový večer, pozeráme Scarface a pomaly nám očká klipkajú a tak pojdeme asi skoro do hajan...tak prajem všetkým príjemný zvyšok dňa, večera, večere, noci, čo sa komu hodí...

Monthly report and co.

2008-08-07T23:10:00.004+02:00

Čuduj sa svete, ale predsa len sa mi asi podarí napísat dva príspevky po sebe..ale tá diakritika ma tu hnevá, tak to bude bez nej..aspon nateraz...o com bude nasledovny prispevok je znalcom anglictiny jasne..o praci..

Popisem Vam strucne (lebo zase sa mi chce spat), v com moja terajsia praca spociva. Rano, ked sa s rozlepenymi ocami dopravim na Kubkovi na parkovisko a nejako prezijem zavan cerstveho vzduchu, casto sprevadzaneho dazdom, vrutim sa do nakupneho centra a zamierim si to rovno do Tesco. (Ano, aj tu je.) Kupim ranajsie noviny, mlieko a nejaky chlebik, pripadne susienky a ine potrebnosti do kanclu..potom sa presuniem na svoje pracovisko:) teraz uz sedim pri okne s celkom zelenym upokojujucim pohladom, takze parada..pracovna doba mi zacina o deviatej, ale ako sa patri, tak som tam vzdy skor. A ako sa patri, do deviatej ani prstom nehnem. Spravim si cajik, alebo naberiem vodu, spapam ranajky, vsetko v pohode. Je to totiz viacmenej jedina pokojna chvila dna. Potom sa zacina kolotoc, ktory len tazko spomaluje, nieto este zastavi sa. V ramci tyzdna mam niekolko hlavnych uloh a vela vedlajsich :) Tyzdenny report, listy najomcom, ze zase sa nedrzali stanovenych otvaracich hodin, posielanie roznych informacii roznym ludom, tlacenie relevantnych materialov a ich zakladanie kam patria..okrem toho priebezne cely den kontrolovat riaditelove e-maily a riesit, co viem a posunut dalej, co neviem. Sice sa to nezda vela, zaberie to pekne vela casu. Hlavne kym sa prepracujem tym kvantom e-mailov, ktore sefovi chodia. K tomu este moje vlastne, telefonaty rozneho charakteru....no a tak sa zabavam cele dni. Malokedy sa mi podari skoncit o planovanej siestej hodine, lebo to sa akurat sef vracia z mitingov a preberame e-maily a co treba s nimi urobit, komu odpovedat, komu sa ospravedlnit a tak dalej...okrem tohto je este moja oblubena zabavka prepisovanie z diktafonovych pasok. Neprajem nikomu. Keby to bolo v slovencine, nemam s tym problem. Teraz vsak, okrem nadavania na fakt, ze neviem stale pisat desiatimi prstami, mam problem pri rozumeni, o com vlastne dotycny na paske toci. Bud je to nezrozumitelne, alebo je to prilis rychlo, alebo je to slovo, ktore vobec nepoznam. A tych je dost. Na mojom prvom prepise sa sef dost zabaval a ani sa mu necudujem. Ale tak no: stroke, hyphen, inverted commas, dash...no a to ma kto vediet, ze su to vsetko interpunkcne a ine znamienka..vsak to som sa ja v zivote neucila..ale tak za pochodu..a za pochodu sa tiez ucim vsetky finty vo Worde, Exceli a tak podobne. Dnes som sice trcala v robote az do pol deviatej, ale aspon som uz majster v hrebenovej vazbe mesacnych vykazov...naozaj sa ucim kazdou minutou..co je uplne skvele...vsak preto som to prijala, no nie??? K tomu vsetkemu mam na starosti aj staranie sa o to, aby cela kancelaria vyzerala k svetu a nie ako bojisko..co je tiez niekedy obtiazne. Plus vsetko co sa tyka kancelarskych potrieb, archivacie dokumentov a technickeho vybavenie konferencky...najde sa vela veci, o ktorych si vsetci myslia, ze ich mam na starosti a zrazu ich aj mam!!!Ale stale si hovorim, ze mi to na nieco bude..No a ako som povedala, casto sa vraciam domov neskoro a tak unavena, ze namiesto toho, aby som si znovu sadla za PC, tak si radsej pustim hudbu a lahnem si, nech sa telu dostane, co si zasluzi...takto berte ako vysvetlenie, keby sa nikomu neozyvam alebo vytrvalo ignorujem...na skype som nebola ani nepamatam..v robote sa mi neda nainstalovat, ale aj tak by som nemala asi cas..:) a nech toto vsetko znie akokolvek negativisticky, mam svoju pracu rada a chodim tak kazde rano usmevom. Neviem, ako dlho mi to vydrzi, ale dufam, ze dlho :)

Vsetkym prajem vela pracovnych uspechov a nezabudnite, zajtra je predsa piatooooooook!!!!!

Ako bolo doma...

2008-08-06T23:30:00.003+02:00

Vidim, ako sa prave podaktorym rozziarili ocka, ze konecne budu mat co citat..a to ma velmi tesi..vsak som si aj dala nacas, nebudem sa vyhovarat, na co, faktom zostava, ze po navrate z dovolenky na SR som sa vzdy radsej ulozila na zasluzeny odpocinok ako za pocitac..a tukat sa mi velmi nechcelo, ked je to prevazna napln mojej prace...ved cloveka potom uz aj oci a prsty bolia, no ved to mnohi poznate..avsak navela, dnes som sa premohla..to, ze tento prispevok je pisany s odstupom dvoch tyzdnov od dovolenkypredznamenava jeho strucnost v nacrtnutych prihodach z domova, lebo pomaly ale isto sa tie menej podstane vytracaju a zostava v spomienkach len to hlavne. Gro, ako by povedala moja maminka. Tak k veci.

Aby som zachovala aku taku kontinuitu, rozumej casovu naslednost, k minulemu prispevku, hoci si uz ani ja sama napamatam, o com vlastne bol, zacnem par dnami pred odchodom. Myslim ze som uz vyslovila tu myslienku, ktora mi vrtala v hlave predtym, ze co sa stane, ak sa Yeti neobjavi, a teda CIara nepride do prace cim skor. No a prave to sa stalo. Prehodili ma na druhu stolicku, ktora je omnoho zodpovednejsia, stresujucejsia a casovo narocnejsia. Ale vsak kedy sa narobim, ked nie ako mlada, ze??? Prave preto som sa nejako moc nebranila, napokon, co ine mi ostavalo a tak teraz vykonavam pracu Office Managera. Co sice znie celkom dost dobre, ale niekedy to veru nie je med lizat. Najma ked vela, velmi vela veci robim po prvykrat a nemam celkom jasnu predstavu, ako maju vyzerat alebo aky ma byt vysledny efekt. Ucenie sa za pochodu, tak to chodi. A tak sa ucim a robim chyby a ucim a tobim chyby..a ucim a robim menej chyb a tak dalej..tak som po dvoch dnoch v plnej pozicii, teda ked uz Nicola bola prec, mala toho nad hlavu a bola som rada, ze ma vobec pustili na dovolenku. Sice v miernom casovom strese sme vsetko postihali, pobalili, dopravili na letisko, dopravili na Slovensko a domov.

Vsetci to urcite poznate, ked pridete raz za cas domov, ste inym vzacni. A aj keby ste sa rozkrajali, jednoducho to nejde, stretnut sa so vsetkymi, ktorych by ste radi videli, zavolat vsetkym, ktorych by ste radi aspon poculi...Ale mozem zodpovedne vyhlasit, ze sme sa snazili a urobili co bolo v nasich silach. Nech mi odustia ti, na ktorych nevydalo..nabuduce mate prednost.. :))) Zacali sme uz v BA, kde sme si chvilku posedeli na obede s buducou mamickou pani Hybskou, pokracovali velkym stylom na Pohodu do Trencina, kde sme tento rok aj videli celkom dost hudobnej a inej produkcie (odporucam pozriet si film U mne dobry..zasmejete sa), okrem toho postretali kopec ludi a tym padom padlo sedem much jednou ranou, ako ludova povera hovori...samozrejme som stravila aj nejakycas doma, s rodinkou, ved doma je doma..a to sa neda nikde inde vytvorit, maminkina kuchyna, domace produkty, domaci vzduch, stara znama postel a nove parkety..it's good to be home...vylet na juh Slovenska bol tiez zaujimavy, a vdaka nie prave najkrajsiemu pocasiu sme sa venovali kamaratom a nie vylihovaniu niekde pri vode:) bud pozdraveny Samsung, Trnava a Krskany...nazad do rodneho kraja, este koliecko po ostatnej rodine, nevyhnutne nakupy prepotrebnych veci ako fernet, horalky, mily, deli, syry, dokonca aj nejaka studijna literatura sa priplichtila...No a v piatok sa nam este dostalo pocty, mali sme moznost obaja si uzit vyhliadkovy let na PD a okolim, aka parada!!!! Dakujeme ocinkovi!!!! Nastastie sa to obislo bez zdravotnych a inych potiazi, a zostalo len pri super zazitku a skvelychpocitovh..piatok sme este potom stihli aj klasicku lesno-hornu opekacku, volna priroda, to je naozaj vec na nezaplatenie, no a potom uz naozaj len zabalit, vyspat sa a hor sa nazad..juj, ako sa nam nechcelo...aj ked sme sa prisli opalit a nic z toho..stalo to za to, urcite ano...

Juch, ale uz si musim davat riadny pozor na prstoklad, ocka mi klipkaju, unava robi svoje. Vsetko treba davkovat v malych porciach, tak sa nebudem prilis vela rozpisovat. Podrobnejsi popis, co vsetko obnasa moja praca bude hadam mozno aj zajtra..Pitko je na sluzobke a tak mam pristup k PC :)) ale ako som uz povedala, nic netreba prehanat a tak dobru noc...

PS: Ak sa mi bude velmi chciet, mozno coskoro pribudne aj dake fotky..ja viem, ja viem, patri sa to..ale tak vsak no..!!

Ako to sledujem...

2008-07-08T00:38:00.002+02:00

..tak odkedy som znovu zamestnaná, poriadne som zlenivela, čo sa písania týka..ale aspoň mám kvalitnú výhovororovku...keď o siedmej večer prídem domov, podľa okolností navarím či nenavarím, zjem či nezjem, ale vždy zaspím, skôr či neskôr..predsa to len uťahá, od rána do večera sa koncentrovať...ale asi by som mala začať tam, kde som minule prestala, že?...no dobre...otázka v ten prvý piatok ozaj padla, ale nebola moja, že či si ma nchajú, ale ich, či sa mi práca pozdáva a či ostanem...mierne ma to zaskočilo, ale nie natoľko, aby som nesúhlasila...no a na ďalší pondelok som nastúpila už ako permanentná pracovná sila na polročný kontrakt, teda na dobu Nicolinej materskej dovolenky. Na vysvetlenie, Nicola je teraz v ôsmom mesiaci tehotenstva a tento piatok odchádza na materskú. Na jej miesto má (mala) nastúpiť Ciara, ktorá bola pôvodne na mieste mojom. Avšak, Ciaru asi začnem volať Yeti, lebo stále o nej iba počujem, ale ešte som ju nevidela...a možno ju ani neuvidím..najnovšie správy sú tie, že podstúpila ďalšiu operáciu(tuším oka), z ktorej za zotavuje...ale celé je to nejaké pomotané a tak aj ja sa cítim neisto..hlavne z toho dôvodu, že pred týždňom mi Nicola povedala, že budem môcť odísť na plánovanú dovolenku, ale to sa rátalo s tým, že tam nude Ciara...no a dnes, keď sa vrátil šéf po dvojtýždňovej dovolenke (krívajúc a o barliach, chudák) došlo na pretras, ktoré kompetencie mi môžu byť zverené..a neni ich práve málo, ako som tak kukala na ten list...nič dobrého to neveští...niežeby to bolo zlé, ale predsa len, na osobnú asistentku riaditeľovi takého kolosu sa vskutku necítim...ja by som si kľudne sedela za svojim stolíkom na recepcii, zakladala faktúry a zapisovala objdnávky tovaru a podobne...veď uvidíme, čo sa z toho vykľuje...hádam niečo pozitívne..ale napriek všetkej tej neistote sa mi tam páči..ľudia sú tam stále ešte milí, nebol to len prvý dojem, a už si tam začínam zvykať..na systém, na mená, tváre...a tak...čo sa týka náplne mojej práce, mení sa zo dňa na deň a z hodiny na hodinu...prvotná podstata je väčšinou rovnaká, práca na počítači, kopírovanie, faxovanie, zakladanie papierov...čo sa týka technického vybavenia, kopírka sa furt zaskávala, tak prišiel konečne niekto kompetentný, aspoň sa tak tváril, aby ju opravil...aj sa mu to vcelku podarilo, ale Nicola už k nej nebola taká zhovievavá a zajtra nám ju majú vymeniť...hihi..a opravár tvrdil, že to bola chyba súčiastky, takže to nebola moja aura..ale už som mala na mále:)...inak sa mi celkom darí, iba mám v kuse šťastie na drobné poranenia typu porezanie sa papierom, kopnutie do skrine, stola, stoličky, pricviknutie všetkých možných častí prstov do všetkých nemožných častí nábytku a zakladačov...došriabaný lak a také malé nevinné ujmy...čo je pozitívne, čas tam uteká veľmi rýchlo, aj dennodenne, aj tak celkovo, ani som sa nenazdala a už tam ťahám štvrtý týždeň...za ten čas sme stihli osláviť dvoje meniny, jedny (Piťkove) narodeniny, dvakrát oddrapiť spätné zrkadielko v aute, opraviť autorádio, navštíviť kamarátov v Navane, zájsť si do kina (baby bacha, vytiahla som ho aj na Sex and the city..len som zabudla spomenúť, že to trvá 2h 45min...to sa ešte len odul:)..), stihli sme neosláviť Deň nezávislosti a konštantne komentovať to psie počasie, čo sa tu stavia na obdiv..no čo, taký úplne obyčajný šťastný život...prajem podobné pocitové poryvy všetkým čitateľom...a idem spať, ráno treba vstávať...

Nadšenie a radosť...

2008-06-19T23:34:00.003+02:00

..budem radšej držať na uzde, aby som sa neunáhlila...ale každopádne, tento týždeň sa niesol v znamení zmien. Teda aspoň jednej konkrétnej, a síce, bolo mi ponúknté miesto na pozíciu recepčnej/administrátorky pre manažment obchodného centra v Dundrume. Pre lepšiu predstavu si môžete kliknúť na http://www.dundrum.ie/, ale naživo je to miesto krajšie. Síce je to oslava konzumného života, má aspoň štýl a kus noblesy, a hoci v polovici obchodov sa iba tvárim, že si to môžem dovoliť, páči sa mi tam. Hlavne preto, že sú tam skvelí ľudia. Ešte som tam tuším nikoho nevidela zamračeného, teda aspoň čo sa manažmentu týka...ale hlavne, je to práca, akú som si predstavovala, že by som ju mohla robiť...a zatiaľ ma baví..hoci mám sem tam ešte problémy s tými telefonátmi, lebo všetky názvy dodávateľov a mená ľudí, čo tam volajú pravidelne ešte ani zďaleka nepoznám, ale tak hádam budem mať šancu sa ich naučiť.

Moja práca spočíva hlavne v uvádzaní príchodzích a zdvíhaní telefónu, preberania pošty, zakladania kopca papierov, a najnovšie aj vybavovania sťažností ohľadom faktúr, prepisovania minutes zo stretnutí a všeličoho iného. Zahŕňa to aj prípravu meetingovej miestnosti, odbehovania do tesca po noviny, mlieko, čaj a všeličo iné, a rôzne úlohy tzv. poskoka...ale nie...nechcem to nijako degradovať, baví ma to..cítím sa zodpovedne :)))))napodiv mám pocit, že som viac využitá(ako potenciál, tak ako celok) než to bolo v hoteli...čo ma samozrejme teší...Meditým som sa ten týždeň dostala ešte ďalšie dve ponuky, tak keby toto náhodou nevyjde, tak by bolo niečo do zálohy...sranda je, že končne pričuchnem aj k tej praktickej stránke ekonómie, za tie štyri dni som videla viac faktúr ako doteraz vôbec...hihi..dalo by sa mi ešte veľa písať a tom, aké to tam je, ale po a) ak si ma tam nechajú, tak bude na to ešte kopec času a po b) ak si ma tam nenechajú, tak to nebude už také zaujímavé..hihi, dúfam, že nebudú brať do úvahy, že denne tak 3-5krát opravujem kopírku, čo sa mi tam furt zasekáva nejaký papier...ale to naozaj nie je moja vina!!!!

Dobre teda..v piatok mi držte palce a nech to už dopadne ako chce, aspoň som sa veľa naučila..a pričmuchla zase k nejakej robote..idem buvať...zajtra treba vstávať...

...len tak ledabolo...

2008-06-02T23:25:00.003+02:00

Podľa môjho plánu sa mal tento príspevok niesť v radostnej nálade z novonadobudnutej práce. To sa však nestalo, lebo hoci má táto krajina geografickou polohou od južanských štátov ďaleko, z ich mentality by ste tu kus našli. Aj keď je v každom druhom inzeráte napísané, že vás potrebujú immediately, čiže okamžite, tak tomu väčšinou tak nie je. Preto sa vlastne už mesiac iba tak poflakujem a moje dni sa podobajú ako vajce vajcu. Ráno (teda rozumejte neskoré ráno) vstanem, dám si raňajky, zapnem komp...a brovzujem štyrmi stránkami s ponukami pracovných miest, hoci by stačili aj dve, ono tie krátke slohové útvary sa dosť často opakujú...následne z veľkého množstva vyberiem tie, ktoré ma zaujali, nasleduje druhé triedenie, a síce odstránenie všetkých, kde požadujú tri a viac rokov praxe, rôzne kurzy a atestácie, alebo ich textu vôbec nerozumiem...:) ..a potom tých pár, ktoré prejdú aj druhým kolom, tých je obdarených mojím skvelým životopisom, nadšenými motivačnými odpoveďami a nabité entuziazmom...to už sa ručička hodín väčšinou blíži k jednej hodine, alebo k pol druhej...znak toho, že aj obed by sa patrilo poriešiť a trochu kosti popreťahovať...ďalší program sa odvíja od niekoľkých faktorov, ako sú množstvo nečistôt v byte, množstvo špinavého riadu a prádla, obsah chladničky a nesmiem zabúdať na počasie za oknom...týmito premennými je potom determinovaný ďalší priebeh:)a síce väčšinou hodinová prechádzka do vedľajšej dediny(klasicky obehnem tesco a priľahlý park), mierna očista spoločných priestorov v byte, a tréning môjho kulinárskeho umenia(aspoň v niečom sa zdokonaľujem...) a tak podobne..niekedy ostane čas aj druhé kolo inzerátov, ale to väčšinou nie je také úspešné, len zopár miest navyše...tento zabehnutý rytmus je niekedy oživený nejakým tým interview...odohráva sa to zavše tak, že jeden deň dotyčný, teda skoro vždy dotyčná, zavolá, na druhý deň si dohodneme rande, ktoré trvá tak okolo pol hodinky, ale s autobusovými spojeniami to mne trvá celé dopoludnie, zhodneme sa na tom, čo by som rada robila, kde a za koľko a nasleduje klasická fráza..."keď budem mať niečo vhodné pre vás, ozvem sa vám.."..no a takto utekajú dni od pondelka do piatku..sem tam (ale ozaj iba sem tam) sa vyskytne niečo iné, ako napríklad minulú stredu..ráno mi zavolal Kaktus (spolubývajúci, čo pracuje v neďalekej tlačiarni), že či by som si nechcela privyrobiť ako kuriér...po krátkom zvažovaní (kalkulácia rizika spôsobeného mojím orientačným nezmyslom, množstvo pohonných hmôt v Kubkovi, plán dňa a vidina zárobku) som sa vyjadrila kladne a o krátku časovú jednotku som už sedela v Kubkovi naloženom škatuľami s nálepkami a mierila na sever...napodiv nenastali žiadne problémy, dokonca ani orientačné, až úplne na konci, ale to adresát vyriešil jednoducho a síce ma prišiel vyzdvihnúť...a tak som za jedno predpoludnie aj videla zase iný kus Írska, aj si čo-to privyrobila a aj som si po dlhšom čase zašoférovala...milé..hoci zriedkavé...možno sa niečo zmení na budúci týždeň, volala mi totiž jedna rekrjúterka (babenka z personálnej agentúry), že to miesto, o ktoré som s a uchádzala, je opäť voľné a údajne by som sa naň hodila, tak uvidím, čo sa z toho vykľuje..
Pre toto všetko sa vždy teším na víkendy, je to aspoň nejaká záruka zmeny...za ten mesiac, čo som doma, sme stihli návštevu kamarátov z Prahy, Africa Day, Marine Festival..a stálo to za to..Hanka, Ľubko a Scotty prišli druhý májový víkend a doniesli nám koooooooopec dobrôt, počnúc Mätou, Milou a Lentilkami, cez Bambino, oštiepky, hermelín až po domáce klobásky a slaninku..juj, ako ich veľmi za to ľúbime!!!!!ale vážne, človeka to tak strašne poteší, keď má také niečo znovu na jazyku...:)..však sme ich za to aj povodili poriadne po okolí... dali sme návštevu pivovaru, no jasné že Guinnessu, náš obľúbený vodopád, záhrady a centrum Dubsu, naprataný program na tých dva a pol dňa, čo sa zdržali..ale sranda bola, to sa musí nechať... už teraz sa tešíme na september, na Hankinu a Ľubkovu svadbu, to sa zabavíme...(nebojte decká, letenky sú už v suchu!)...
Africa Day bol minulý týždeň, bolo to podujatie organizované ministerstvom zahraničných vecí alebo takého niečoho..kopec ľudí, skvelá hudba, a africké mňamky..len bolo trochu chladno, ale nevadí, aspoň sme sa nepotili:)..no a dnes sme boli na Maritime Festivale, takom námornom festivale v prístave..pripomínalo to naše jarmoky, trhy, všade kopec stánkov so všetkým možným aj nemožným, skvelé kulinárske špecialitky a dav ľudí..počasie tentoraz prialo a tak sme si prišli na svoje..jasné, že sme neodišli s prázdnou..odniesli sme si výhodný nákup francúzskych syrov a brušká pomastili švajčiarskym racklettom :) ...len keď sme sa vracali domov LUASom(vláčik) som sa musela tváriť veľmi nenápadne...syry totiž patrili k tým vyzretejším...:))))))))...no a tak si tu žijeme...v nádeji na zmenu, ale inak úplne skvele...závidíte, že????xixixi

A je to tu: West Coast Road Trip (Ako Maťko s Kubkom ovečky naháňali...)

2008-05-19T16:14:00.004+02:00

Sobota, 3. máj, deň prvý, prípravný
Zobúdzame sa do krásneho teplého rána, áno, horúčavy udreli aj na túto piaď Írska. Značí to, že je vonku okolo príjemných 15 stupňov, viacmenej bezvetrie a ani mráčika. To nemôže veštiť nič zlé, či? Zanechajúc úvahy o počasí sa dávame do práce, treba sa predsa pripraviť na náročný víkend, ideme s kamarátmi na západné pobrežie, spoznať zase kúsok zeme nášho súčasného domova. Prípravy zahŕňajú výber vhodného oblečenia na všetky druhy prírodných úkazov a výmykov, však treba byť vždy pripravený, človek tu nikdy nevie. Balíme aj náš nový piknikový batoh, nejaké vínko, to keby pršalo:) a všetko, čo pokladáme za potrebné. Na konci balenia to síce vyzerá, že ideme niekam na trojtýždňovú dovolenku, ale nevadí, Kubko to predsa odvezie. Keď zvážime, že máme všetko, vyrážame smerom na Navan. Na ceste nám volá Juraj, že sa nemusíme ponáhľať, oni pôjdu na nákup, tak máme čas zastaviť sa ešte aj v Trime, na malú sváču pri stredovekom hrade, ktorý pôsobí v tento jarný deň veľmi romanticky. A dôkaz, že svet je malý, tam stretávam kolegu z práce, ktorý tam vzal svoju priateľku, len tak si ideme z parkoviska a niekto na nás vytrvalo máva. Náhodička. Navanu prichádzame na minútu presne, Peťka s Jurkom akurát prišli domov. Kedy sme ich videli na posledy, kedy sme tu boli? Už si nepamätám presne, tuším niekedy v januári. Je to rozdiel, vtedy dosť pršalo a aj okolie nebolo také zelené ako teraz. Je tu krásne, pokoj, jar. Po úvodnom drinku vyrážame do miestneho baru, na futbalový zápas, Sunderlandu a Boltonu. Teda tuším tak nejak sa tie tímy volajú, Juraj odpusť, ja nie som moc na futbal. Preto aj s Peťkou radšej skúšame naše zručnosti v biliarde. Nič moc, ale srandy kopec. Po návrate sa ešte posilníme dobrými francúzskymi zemiakmi, kecáme, v pozadí beží Madagaskar. Ale keďže ráno treba skoro vstávať, jeden po druhom odpadávame a utekáme do hajan.
Nedeľa, 4. máj, deň druhý
Čo buntošíte, drzé vrabce, či čo to tam poletuje!!! Mne sa ešte nechce vstávať, je ešte spím!!!Ale očividne nie dlho. Kávu čo čaj?..no aspoň to prebúdzanie je znesiteľnejšie...booože, sedem hodín, kto to kedy videl?? Čo už, treba čeliť krutej realite, a tak sa nejako premôžeme a skonoslidúvame. Ide to celkom fajn, výdatné raňajky a ranná sprcha sú celkom dobrá metóda. Ešte sa musí zbaliť aj zbytok výpravy, všetko nakladáme do druhého auta a vyrážame. Vyber si foťák, a môžeš dokumentovať aj cestu, vraví mi Piťko. Mhm, je v tvojom červenom vaku, vyberieš mi ho?Huups. Kde je červený fotovak? Musí tu niekde byť, veď doma nič nezostalo na očiach. No očividne naši oči neslúžili dobre, a tak sa po 15 minútach ocitáme znovu pred bytíkom a tentoraz vyrážame dúfajúc, že je to ozaj všetko. Ďalších 15 minút a máme foayé, či deja vú, či ako sa to volá, nešli sme tadiaľto už niekedy??..Nasledujúcich dobrých pár hodín má úplne rovnaký scenár. Šinieme si to po N6 do Galway, hlavného mesta západného pobrežia, sem tam zastavíme na pumpe na cik pauzu, a ide sa ďalej. V Galway sa nezastavujeme, čas nepustí a aj tak je to viac menej nezaujímavé mesto. Postačí prečítaný odsek z knižného sprievodcu. Naším prvým cieľom je dedinka An Spiddéal. Od Galway hore sa vlastne vydávame po pobreží, a tak sa nám za chvíľu otvára panoráma mora, tmavomodrého, s ľahkým oparom, nádherným a velikým. Zatiaľ čo si ideme oči vyočiť, obiehajú nás desiatky chodcov s nápadne podobnými tričkami. Uzatvárame stávky, o čo tu ide. Alebo teda o čo idú. Nikto sa to nedozvedel, ale identifikovali sme skupinku podporujúcu slepeckých psov, hospic a muskulárnu dystrofiu. Zhodnotili sme, že ide o dobrú vec a aj troškou prispeli. O chvíľu prichádzame do prvej zastávky, mestečka remesiel a ručných prác. Umelá dedinka s tradičnými remeslami a zručnými majstrami. Pôsobivé. Po malom vyjašení sa na pláži a obede, pokračujeme ďalej. Celá cesta kopíruje pobrežie, je to super, len keby všade neboli postavené tie sprosté ploty. Íri sú veľmi majetnícki alebo ja neviem čo, lebo všetko majú poriadne ohradené. A nie normálnym plotom, aký by si predstavil našinec, ale kusy kamenia postavené na sebe, bez spevnenia čímkoľvek, ale tak, že cez ne zaručene nič nevidieť. Uch...Tak pokračujeme celý deň, kde tu sa zastavíme, odfotíme, prečítame pokec zo sprievodcu a tak. V sprievodcovi sa to hemží slovami ako excelentný, spektakulárny, dychberúci a podobne. A tak nech niekto nie je nažhavený, po takýchto opisoch. Prichádzame do Clifdenu, má tu byť staroveký hrad a Sky Road, okruh okolo polostrova s nádhernými výhľadmi. Po miernych obtiažiach sme hrad našli, alebo teda lepšie povedané uvideli. Čo sme nevideli bola prístupová cesta pre verejnosť, tak sme si museli vystačiť s fotkami urobenými cez plot...ja tie ich ploty!!!Druhá atrakcia opísaná kvetnato v knižke však už pravdivá a dostupná bola, Sky Road, alebo tiež cesta do neba, je asi 5 km okruh vinúci sa na priľahlý kopec a na jeho vrchole poskytuje nádherný výhľad. More, more a more, a sem tam nejaká pevnina s maličkými roztrúsenými domčekmi. Krásne, len čo je pravda, ale ako to už na vrcholoch báva, aj tu parádne fučí, a tak pofotíme, pokocháme sa a zaliezame hneď späť do auta, však aj odtiaľ je to pekné :) .. Z Clifdenu pokračujeme do cieľa nášho prvého dňa, Letterfracku. Blížime sa aj k národnému parku Conemmara, jednému z pár v celom Írsku. Prechádzame popri vstupnej bráne, veď zajtra bude čas na lepšiu prehliadku. Prichádzame do mestečka Letterfrack a musím poopraviť výraz- je to dedina. Zopár domov, zopár krčiem, sem tam obchod, nič moc, ale s porovnaním okolitej pustatiny je to rušné miesto. Náš Bed and Breakfast na dnešnú noc nachádzame s určitosťou a presnosťou. Stojí totiž na hlavnej ceste a je napodiv aj viditeľne označený. Zamierime do pubovej časti, lebo telá si žiadajú svoje a každé pivo dobré. Po prvom sa rozhodneme, že aj najesť sa bude vhodnejšie teraz, ako potom čakať, keď tu bude plno. Neskôr sa to ukazuje ako veľmi dobrý nápad a tak sme si zmlsli. Porcie hodné Druhého sveta v Prahe, miestne rybie špeciality sú povestné a musím povedať, že právom, no jednoducho, jedna báseň. S následným pohybom je to už horšie. S plnými bruchami sa poberieme do izieb Jednoduché ubytovanie na spôsob hostela, ale čo, veď nie sme nároční. Stačí posteľ, sprcha a je to. Po krátkom oddychu sa vyberieme na prieskum miestneho spoločenského života. Sklamane zisťujeme, že dnes žiadna živá hudba nebude, je totiž nedeľa, a tak sme to o deň prepásli. No čo, aspoň že je Guinness. A Smithwicks. A Bulmers. A Heineken. O pár minút sa presvedčíme, svet je malý a dokonca menší, keď aj na tomto konci sveta príde čašník s otázkou „Tak čo to bude?“ v rýdzej slovenčine. Alebo teda prievidzskej slovenčine, je totiž zo Severu. Veľmi družne sa pridáva k našej debate a ani po dlhšej dobe nevyzerá, že by sa chystal čoskoro odísť. Niektorí ľudia vedia, ako ignorovať signály nevítanosti. No nič, však nech sa vykecá. Zostali by sme aj dlhšie, ale únava sa prejavuje, nechávame to na ňu a ideme spať.
Pondelok, 5. máj, deň posledný
Hm, pri tom horskom vzduchu sa naozaj dobre spí. Zobúdzame sa v celkom rozumný čas, spáchame základnú hygienu, a ideme na kontinentálne raňajky sľubované na stránke hostela. Niežeby sme boli nejakí nenásytní, ale predsa len čakáme viac ako chlieb s maslom a kávu...Život prináša aj sklamania. Vyriešime to našimi bagetami, juj, aké sú teraz dobré. Kujeme pikle na dnešný deň, zhodujeme sa nasledujúcom pláne. Najprv národný park, potom znovu na sever po pobreží, piknik na pláži, kúpanie v mori, Kylemore Abbey and Garden, a jediný fjord v Írsku...znie to dobre a je to ešte lepšie. Národný park Conemmara je nádherný, jasné, že na Tatry nemá, ale v rámci írskych možností sú to Alpy. Zhodnotíme časové možnosti a vyberieme si strednú trasu, ktorá vedie pod Diamond Hill, trvá nám to asi hoďku a pol, a stojí to za to. Spektakulárne a dychberúce výhľady, knižka mala zase pravdu. A tak sa kocháme a kocháme a kocháme. Počasie nám vychádza krásne, slniečko, teplučko, vetrík pofukuje. V také sme ani nedúfali. Po návrate do normálnych írskych nadmorských nížok postupujeme na sever, začínajú sa zase ozývať naše brušká a tak rozhodnutie padlo na piknik na pláži. Piknikový batoh sme naplnili po chvíli na miestnej pumpe, pláž sme našli po 10 minútach, a nič nám už nestálo v ceste. Teda v pololeže...hihi...napchávajúc sa dobrotami, pred sebou more šumiace a voňajúce po soli, slniečko nad hlavou...čo viac si môže človek priať...ešte povinné vyčľupkanie sa v mori, veď je predsa máj a každý máj sa pravidelne čvácham v mori..čo na tom, že nie je práve stredozemné a teplé..v rámci možností a hlavne teplotného rozmedzia sa jašíme...ako deti...no dosť, čas pokročil, treba ísť ďalej, máme toho ešte dosť. Kylemore Abbey, staré malebné opátstvo uprostred hôr nás prekvapuje početnosťou návštevníkov. Je naozaj fotogenické a tak cvakáme ako o život. Krátka prechádzka, zopár suvenírov a ide sa... po ceste ďalej míňame jediný írsky fjord, je to úžasný pohľad a naozaj sa cítime ako v niektorej severskej krajine..ďalej sa už len vezieme a sledujeme krajinu okolo...je to pomaly záver našej cesty...teda ešte zo tri hodiny v aute, ale už iba rovno smerom na východ. Do Navanu prichádzame iba pár minút po pláne, je niečo po ôsmej večer, nás ešte čaká hodinka do Saggartu, tešíme sa, ako sa natiahneme do postielky a vystrieme všetky kosti...Bol to skvelý víkend, je neuveriteľné, aká rozmanitá môže byť krajina od jedného konca na druhý a pritom ani nie tak ďaleko od seba...spoznali sme práve to Írsko, ktoré je ukazované v dokumentoch, zelené aj kamenisté, suché a vodnaté, plné ovečiek, zákrut a krásnej krajiny. Určite to stálo za to a bol by hriech niekedy si to nezopakovať...Už teraz sa teším...

Odchody, rozlúčky a spol.

2008-04-29T15:11:00.004+02:00

Hotelový priemysel je jedným z odvetví, kde je vysoký obrat zamestnancov, použijúc odborný názov, vysoká fluktuácia. Spôsobuje ju mnoho faktorov, a je prirodzená do určitej miery. Aj keď som to nikdy nepočítala, mám dojem, že v našom hoteli táto hranica prekročila rozumnú a priemernú mieru...Marriott sa totiž teraz podobá na potápajúcu sa loď, z ktorej utekajú všetky krysy. Tento jav má veľa následkov a vedľajších efektov, tak napríklad, že strácate kamarátov, alebo teda už sa s nimi nevídate tak často, alebo sa častejšie organizujú rozlúčkové parties, ako tomu bolo posledných pár týždňov v Enfielde. Vzhľadom na fakt, že tam nebývam, a musím vždy odšoférovať domov, je pre mňa trochu zložitejšie zúčastniť sa..No všetko sa dá zariadiť a tak minulý týždeň v utorok, kedy odchádzala Silvia, manažérka reštaurácie, som sa pridala a stálo to za to. Hoci v ten večer nikto dostatočne nemyslí na druhé ráno, a na všetky následky, ktoré prehýrené noci nechávajú za sebou, večer je to všetkým jedno. V utorok ráno som bola na jednom interview v personálnej agentúre, ktoré zahrňovalo test v písaní na stroji a test práce s MS Word. Získala som celkom slušné skóre a baba mi povedala, že by nemal byť problém nájsť pre mňa prácu. Odtiaľ som frčala nazad do roboty, na poobednú smenu. Skončila som okolo pol dvanástej a šup ho rovno do Flattery´s, kde už všetci zúčastnení vo veselej nálade utužovali spoločenské kontakty. Musela som dobiehať, ale tak to nebol problém. Na moje prekvapenie bola celkom slušná účasť, naozaj bohatá. Prišli dokonca aj dvaja bývali kolegovia, môj bývalý šéf Andreas a Katja z reštaurácie..Bolo milé, vidieť ich znovu..Ono to vlastne boli až dve rozlúčkové parties, Silviina a Katrinina z baru...u nej doma sa aj pokračovalo, keď nám už o tretej ráno nechceli vo Flate naliať :). Nálada aj hladina alkoholu v krvi zúčastených stúpala a sranda tiež...Niektorí sa porúčali s odôvodnením, že zajtra musia pracovať, zvyšok sa bavil ďalej. Poslední odchádzali o šiestej ráno, alebo tak nejak, viem to preto, lebo som bola s nimi. Dôvod bol jednoduchý, musela som sa držať Sebastiana, lebo mi veľkoryso ponúkol ich sofu na odpočinok, hoci pochybujem že tie dve hodiny trhaného spánok sa tak dajú nazvať. O deviatej som sa značne zničená pobrala do práce, začínala som o desiatej, vďakabohu bola streda, a tak sa nevyžadovalo nijaké nadmerné úsilie. Aj tak to bolo utrpenie, a nadávala som si, že síce to stálo za to, ale tie rána už nie sú pre mňa...nezostávalo mi nič iné ako prežiť, a stálo to veľa síl, no nakoniec odbilo po piatej a šla som domov. Doma som ľahla a spala, až do ďalšieho ráno...raz darmo, nie sme už na výške...

Počas minulého týždňa som sa tiež rozhodla, že či budem mať prácu alebo nie, tak v piatok bude môj posledný deň, že sa mi nechce počúvať to prehováranie a ťahanie medových motúzov, ako mi vyjdú v ústrety a bla bla. Zásadný problém totiž stále zostával, ten nemotivujúci pocit, že sa recepcie nemám šancu pohnúť nikam inam, že mi nebude pridelená vačšia zodpovednosť a že sa vlastne už nič nové neučím. A k tomu ešte aj prístup šéfa, ktorý nedávala nijakú nádej na zmenu. Rozhodnutie padlo a hotovo. Niečo sa však zmenilo. Prišiel nový asistent manažéra, Peter, Nemec so skúsenosťami, entuziazmom, nadšením, a nákazlivým smiechom a dobrou náladou. Hneď od prvého momentu začal všetko meniť a musím podotknúť, že k lepšiemu. Nech mu to vydrží...Povedala som mu, a je to ozaj pravda, že keby prišiel o mesiac či dva skôr, možno by som zvažovala, že ostanem. Veľmi si ma tam totiž na konci chceli udržať. Konečne im došlo, že skúsený zamestnanec, hoci za vyššiu mzdu je lepší ako nový, ktorý netuší, koľká bije, ale je spokojný s minimálnou mzdou. Neskoro. Začali mi sľubovať lepší rozvrh, že by som mala voľné víkendy, alebo teda aspoň dva za mesiac, a dávali by ma na ranné zmeny. Neskoro. Prečo mi to nedali, keď som o to prosila predtým. Neskoro. Je mi ľúto, ale už som mal po krk v kuse sa usmievať na hostí, keď to vo mne vrelo. Problémom totiž zostáva celý systém práce v hoteli. Uznávam, že krátenie nákladov je podstatné a vedie k vyšším ziskom, ale keď vám nemá kto robiť, tak ťažko budete mať vôbec nejaké zisky. Miesto toho, aby sa starali o radových zamestnancov, ktorí makajú a oni sú v kontakte s hosťom, tak oni radšej rozširujú manažment a „kravaťákov“...Spomínate si na druhý ročník, predmet na ktorom sme preberali „štíhly manažment“? Tu by sa jeden určite uživil. Dobre, nechcem, aby to vyznievalo ako prednáška z ekonomiky podniku, tak iba zhrnutie- Základným mottom Marriott hotelov je: Ak je spokojný zamestnanec, je spokojný hosť, ak je spokojný hosť, vracia sa znovu a znovu. Problémom ostáva, že Marriott v Enfielde je iba franchisee a nie pravý Marriott. Vedieť to predtým, ušetrím si sklamanie. Nevedela som to, a tak som tam strávila pekných pár mesiacov, stretla skvelých ľudí, získala skúsenosti z ďalšieho hotelového prostredia a veľa sa naučila aj o sebe. A ďalšia etapa sa skončila.
Ako som na začiatku písala o tých parties, tak aj preto, že v piatok som absolvovala ešte jednu. Svoju vlastnú. Áno, od včera som nezamestnaná. Posledný deň v práci nebol nijako výnimočný, iba som uvedomovala, že tú a onú činnosť tu vykonávam naposledy, že už ten telefón nezdvihnem a neprihlásim sa pod svojim menom v PC, atď. Nostalgické, ale život je zmena a preto sa volá život. Lebo ho žijeme, presúvame sa v čase, priestore, posúvame sa stále niekam ďalej. A aj keď nikdy nevieme, čo nás čaká za ďalším rohom, dúfame, že niečo pekné a dobré...Očakávania a nádej robia náš život znesiteľným a aj zábavným...preto všetkým želám, nech ho za najbližším rohom čaká milé prekvapenie, aspoň v podobe úsmevu či prejavu obyčajného ľudského dobra...xxx

Učíme sa celý život..

2008-04-13T16:58:00.005+02:00

..a teda najmä posledný týždeň mal prívlastok edukatívny...je nedeľa a ja som vcelku rada, že som ho prežila..ale pekne po poriadku..pondelok začal v znamení interviews, tak som sa musela odhodlať nasadnúť do auta a vydať sa na cestu do síce neďalekého, ale predsa aj tak zradného Tallaght. Ráno som sa mala hlásiť v jednej malej firmičke na prenájom šiatrov a party-vybavenia na pozíciu PA, teda personálnej asistentky. Interview bolo celkom v pohode, ale baba sa vyjadrila, že chce byť ku mne úprimná a ona potrebuje niekoho s úplnou plynulosťou v reči, rozumej rodeného anglicky hovoriaceho zamestnanca. Ale aj tak sľúbila, že sa ešte ozve..a ozvala sa na druhý deň, že teda nie..no ništ teda..odtiaľ som sa pobrala k nákupnému centru, kde som pekne odparkovala Kubka a išla tramvajou zvanou LUAS do centra..pohodlne som sa dostala do kancelárie firmy D7 Marketing, ktorá sľubovala v inzeráte skvelé pozície pre práve vyštudovaných ľudí, s tým že zabezpečia školenie a nie je potrebná prax..povedala som si, že prečo teda nie, veď profil som spĺňala a tak som išla na pohovor. Ten prebehol v celkom fajn atmosfére, baba ma informovala o tom, ako všetko prebieha, teda hovorila, že chcú rozširovať svoju firmu a potrebujú vyškoliť nových manažérov..stále to znie dobre, však?..a tak som prešla do druhého kola, ktoré spočívalo v strávení jedného dňa s manažérom a potom absolvovanie tretieho výstupného interview. Dohodli sme sa na stredu, kedy som mala voľno. S celkom dobrým pocitom som sa LUASom vrátila nazad k autu a pobrala sa domov. Nakoľko som bola v Tallaght autom prvýkrýt, je jasné, že som zablúdila..ale nestratila som sa celkom, a nejako s pomocou božou som našla cestu domov..síce obkľukou, ale aj tak sa dá. No a potom som v pohode vyrazila na poobednú do roboty. To som ale netušila, že som zaťažila Kubka státím v nekonečných zápchach a potom sa jednoducho rozhodol zaštrajkovať...nebola som ani 10 min na ceste a začala mi blikať kontrolka teplpty v chladiči a z kapoty sa začali šíriť čudné zvuky..tak som pre istotu zastala, otvorila kapotu a príručku od auta, aby som našla nádrž chladiča..vtom kukám, že z motora kvapká olej s vodou..hurá, potešilo ma, ako sa mi darí..ešteže som mala toľko šťastia, že som zastala pred pubom, čiže nebolo až také ťažké nájsť niekoho, kto sa v tom vyzná hádam lepšie než ja..no a tak ma prítomný domáci štamgast začal presviedčať, že mi vyvrela voda, ale že je aj pokazený alebo teda roztrhnutý olejový filter..alebo také čosi..druhé hurá v priebehu troch minút..no ako správny gentleman sa rozhodol, že ma nanaviguje do miestneho autoservisu, nech sa na to pozrie niekto kompetentný...a tak sa aj stalo..za dažďa a krúpov sme dorazili do bohom zabudnutej dielne, kde sa na to chlapík pozrel, skonštatoval, že by som predsa mohla mať len šťastie a bude to hádam iba voda, nalial jej tam za poriadnu krhlu a povedal, že by to už malo by O.K. Uverila som mu a odišla...a funguje to doteraz..síce som vtedy poriadne meškala do roboty, aspoň som nemusela zase kupovať nové auto :P ... to bol pondelok.. a ešte len začiatok..

...v utorok ráno som bola na ďalšom pohovore..tentokrát do hotela po smere diaľnice, čiže blúdenie tentokrát odpadlo..bola som tam dokonca skôr ako som mala, ale pohoda..išlo o miesto rezervačného agenta pre centrálne rezervácie hotelov Bewley´s..vyzeralo to pekne, nie celkom môj štýl, ale pracovné podmienky dobré, aj plat celkom vyhovujúci, pracovná doba no povedzme dá sa..len náplň práce...väčšinou iba zdvíhanie telefónov a robenie objednávok..hmm..aj preto som nebola práve nadšená..a asi to vycítili, lebo na druhý deň mi cez agentku, čo mi to dohodila dali vedieť, že nie, zobrali niekoho iného, lebo ja som sa im nezdala dosť "interested"..a mali pravdu...ale za pokus to stálo..aj v utorok som išla na poobednú do roboty..a čakal ma teda najhorší večer za celých 5 mesiacov..jednoducho som bola sama a hotel bol obsadený na 83%, čo značí, že aj keď som robila, čo som mohla, stále mám len dve ruky a jedny ústa, takže v kuse zvonil telfón, ľudia čakali..a do toho sa ešte pritrafil jeden povedzme veľmi komplikovaný hosť (debil to bol, Američan žijúci na Filipínach hlavne z dôvodu uvoľnenejších mravov, ako nám stihol vysvetliť..no proste prasák..a potom sa čudoval, keď mu nabehol nehorázny účet za telefón na erotické linky..proste zábava..)..ale čo možem robiť, nič..a tak som sa už len modlila, kedy odtiaľ vypadnem...bolo čosi po dvanástej..super, ešte hodinka domov a potom na pár hodín spať, aby som mohla ráno ísť na autobus do Dublinu, lebo som predsa mala stráviť deň s manažérom s D7 marketingu predsa....

...keď som nevyspatá a ešte k tomu hladná ako pes dorazila (aspoňže včas) na miesto činu, vyplnila ďalší dotazník a chvíľu si posedela, priradili ma k Sarah...vtedy som ešte stále nevedela, ako sa bude deň odvíjať...vysvetlila mi to za pár minút, keď sme prekvapivo vyšli z budovy a nasadali do auta..ich firma sa totiž zaoberá direkt marketingom..a teraz poďme, kamaráti, oprášte vedomosti nasaté na hodinách s Rašim, spomeňte si ako nám kreslil diagram, kde distribučná cesta je skrátená na minimum a tak sa výrobok dostáva k spotrebiteľovi skôr, s lepšou cenou a bez zbytočných nákladov na reklamu..spomínate, áno, no aj keby nie, a pre tých, čo k ekonómii nepáchli z akýchkoľvek dôvodov, vysvetlím ten pojem...celkom zrozumiteľne, jasne, jednoducho = podomový predaj. Áno, milí priatelia, nasadli sme do auta, išli dve hodine na juh po diaľnici a potom zastali v nejakej dedinke s nevysloviteľným názvom a išli od dverí k dverám a ponúkali novú radu make-upu za neprekonateľnú cenu...od momentu, kedy som nasadla do auta, som len očami tlačil ručičky na hodinkách, nech odtiaľ vypadneme..dočkala som sa, ale ešte som povinne usela prejsť fázami pozorovania, ostychu, blamáže, nadávania si do bláznov a samozrejeme, aj fázou pracovnej ponuky (pričom teda by som sa stala členom manažérskeho tréningového programu a po jeho skončeni za 10 mesiacov zarábala 100.000Eur ročno..milé, nie?)..no keď som sa pozerala na Sarah, ktorá mala byť za týždeň povýšená na manažérku, videla som iba trosku, čo pracuje od 7,30 do 19,30 denne od pondelka so soboty, celý deň prežije na troch redbulloch, jednej bagete, krabičke cigariet a nechty ma ohryzené do kože..pripadá mi ako stresom ovládnutá osamelá dievčina...a hoci som sem prišla aj čo-to zarobiť, ale zase ja chcem aj dajaký ten social life, život spoločnenský, pre ktorý vlastne mienim zmeniť prácu..a nie oň úplne prísť...a tak som zase úplne vyčerpaná prišla domov okolo deviatej večer a bola si istá, že toto nie..no a tak som sa ocitla znovu na začiatku, lebo zase nemám nič..ale tak nezúfam...dnes je nedeľa večer, zvyšok týždňa už ubehol celkom v pohode, najmä štvrtok bol fajn...mala som ešte voľno a tak som išla za Piťkom do Athlone, urobila si výlet, dali sme si dobrú večeru, strávili pekný večer..ráno som zase odfrčala nazad a do roboty...okrem toho ma šéf začal lámať, že nech ostanem, privolila som na jeden týžden naviac, lebo však robotu zatiaľ nemám a peniažky treba..dnes už pritvrdili, začali mi sľubovať aj viac víkendov voľných, teda tri zo štyroch :), a ranné smeny...ale tak o to sa mali starať skôr..no však uvidíme, ako sa veci vyvinú...dobre kamaráti, na dnes by aj hádam stačilo...keď budú dajaké novinky, dám vedieť...

A je tu jar...

2008-04-01T12:59:00.008+02:00

...začala Veľkou Nocou, ktorú sme strávili výletovaním, veď dokazujú to aj fotky na pravej strane (prosím upriamte k nim zrak..).Ako to na sviatky býva, tak sme museli mať aj návštevu: prišla nás pozrieť Helenka z Prahy, a bolo super..Hneď nám totiž bolo veselšie, mali sme s kým oslavovať a nepripadať si ako alkoholici :) a konečne byť aj trošku sprievodcami a nielen turistami. Na veľkonočnú sobotu sme si spravili NAJ-okruh. Pozreli sme si najvyššie položený bar a tým pádom aj najvyššie čapovaný Guinnessv Írsku, navštívili najvyššie položenú dedinu s najkrajšími umelými záhradami, a ešte najvyšší írsky vodopád. A stálo to zato...hoci počasie mohlo byť aj viac jarné(teda aspoň tie teploty), ale nám to nevadilo. Večer sme pospali ako mačence, však sme si zasúžili..v nedeľu už Helka odchádzala, tak sme stavili na domácke leňošenie a tak...v pondelok sme sa zase v osvedčenej dvojke vybrali na výlet, tentokrát k moru, však to bol veľkonočný pondelok, tak v znamení vody..Malahide je vlastne ešte súčasť Dublinu a je to veľmi pekné mestečko s krásnou plážou, teda nielen jednou..a stredovekým hradom..bolo to príjemné, zase niekam vypadnúť a niečo pekné vidieť..
A bolo po sviatkoch..ani neviem ako..ale aspoň som si skvele oddýchla, keď už mi konečne šéf udelil voľno na víkend..teda dokonca predĺžený. A znovu do roboty, ktorá ma už vôbec neteší tak ako predtým, a keď som si to celé nechala uležať v hlave a rozobrala zo všetkých strán, vyústilo to do toho, že som v sobou povedala šéfovi, že končím. Do týždňa mu dám vedieť konečný dátum a bude to tak to troch týždňov. Z toho logicky vyplýva moja súčasná činnosť, a síce snaha o nájdenie novej roboty. Všetci vieme, že to nejde ľahko a inak to nie je ani v mojom prípade, ale tak ešte som len začala a som optimista. Veď kto hľadá...nájde. Preto mi želajte šťastie a držte všetky palce. Idem pokračovať...

Home sweet home...

2008-03-16T00:12:00.002+01:00

alebo domov, sladký domov...ako hovorí múdra kniha,

domov, I. -a m.
1. miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro domova; v internáte sa mu cnelo za domovom; Slovensko je domovom Slovákov
2. pôvodná vlasť, kolíska...atď. A tak, podľa múdrej knihy a bodu a)je pre mňa domovom miesto, kde som sa narodila, a jeho druhou obdobou miesto, kde teraz žijem...obidve miesta zohrali nedávno svoju dôležitú rolu..po peripetiách s írskou bytovou politikou a byrokraciou sa nám totiž podarilo prenajať si bytík, teda poriadny apartmán, a tak sme po štyroch mesiacoch konečne zmenili miesto prechodného pobytu..a že to stojí za to, o tom sa môžete presvedčiť aj na skoro vlastné oči :) kuk a klik na stránku, alebo na odkaz hneď tunák vedľa..a na vlastné oči tiež, pretože týmto ste všetci srdečne pozvaní stráviť aspoň pár dní u nás, už máte kde spať!!! No a tým pádom je jasné, že sa nám zmenila aj kontaktná adresa, a tak si prosím do debilníčkov zaznačte: Piťko a Zdenka, 29 Millrace Court, Saggart, co. Dublin. To samozrejme v prípade, že by ste nás chceli prekvapiť a potešiť klasickým spôsobom a dáte zarobiť Slovenskej pošte...hihi..Aby som mierne popísala náš nový byt, z ktorého radosť ešte stále pretrváva a opadne asi nie tak skoro, budem musieť použiť dosť veľa superlatívov...tak sa na to pripravte..29 Millrace Court sa nachádza v radovej zástavbe Millrace, ktorá je situovaná na okraji mestečka Saggart, asi tak 5 minút autom od nášho starého Newcastlu...je to nová zástavba, pekná, čistá, a hlavne veľmi tichá..je síce pár minút od výpadovky N7, ale to vôbec nevadí, hluk, teda aspoň u nás, veľmi nepočuť. A to je neuveriteľná výhoda oproti Newcastlu a jeho hlavnej ceste, ktorú sme mali rovno pod oknom našej izby...celý byt je situovaný na juh a tým pádom je tu slniečko celý deň, teda v prípade, že nejaké vyjde :) nie ako dnes...je to mezonet, na prvom poschodí sú izby a kúpelne a na druhom obývačka a jedáleň v jednom plus pekne zariadená kuchynka...keď sme tam prvýkrát priši, len sme čučali v nemom úžase..ten priestor je, ako to povedať, veľmi veľkorysý..vysokánsky strop, francúzske okná, teda skoro celé je to presklené, moderne zariadené, funkčné, účelné a zároveň pekné. Kuchyňa je komplet zariadená, museli sme doplniť len zopár maličkostí...Bývame tu štyria, ja a Piťko v najväčšej izbe s kúpeľničkou, potom Kaktus v druhej dvojke a Rišo v poslednej single izbe. Pomaly si to tu zariaďujeme, meníme dom na domov. Vyžívame sa v nakupovaní potrebných vecí (toto potrebujeme, toto tiež a toto sa určite zíde...)a doplnkov, a vytešujeme ako malé deti, že sme mali také šťastie..Aj na priestor a aj na landlorda, teda majiteľa..je to približne 50tnik, ktorý podniká s autami, je celkom zodpovedný a všetko, čo sme potrebovali nám promptne vyriešil..teda ešte stále má prísť vytepovať koberce ako sľúbil, a tak uvidíme, či nezabudol :)ale tak to je detail..
Nasťahovali sme sa sem minulú sobotu, prvého marca, a teda sme začali ďalšiu mini etapu nášho pobytu v Írsku..a v utorok, štvrtého marca, nastal pre mňa túžobne očakávaný deň, a síce deň odletu na Slovensko.. v práci som posledný deň chodila vysmiata ako lečo, tak som sa tešila..nakúpiť posledné darčeky, pobaliť, vyspať a šup ho na letisko..dve a pol hodiny nudy v lietadle som prežila bez väčšej fyzickej či psychickej ujmy, hoci ma trochu bolel krk, ako som si zdriemla :) to mi ale nemohlo pokaziť tú radosť, keď sme pristáli na slovenskej pôde a ja som sa nadýchla slovenského vzduchu...s úsmevom od ucha k uchu som sa zvítala s našimi, ktorí prevetrali novú Fabiu a prišli si ma vyzdvihnúť..teda nás, lebo som cestovala s Tomášom, kamošom z Leixlipu, ktorý sa vracal na SR nadobro..teda aspoň to tvrdil :)že ako dlho to vydrží, to sa uvidí..maminka sa nezaprela a v aute čakala sváča, slovenské rožteky a chlebík...uáááá...mňamkaaaa....dobre sa to veru začalo a čím ďalej to bolo lepšie..darilo sa mi aj v rámci prvotného poslania a zamerania tohto výletu..všetky doklady so vybavila k najväčšej možnej spokojnosti, a tak som zase právoplatným občanom Slovenskej republiky a mám v rukách aj hmatateľný dôkaz (už som si tam dala aj Ing., však keď už, tak už)...vodičák bude až za pár dní, ale tak s tým som počítala, rovnako som vybavila všetko ostatné..ako som tiež predpokladala, čo asi nebude možné a nakoniec to aj tak bolo, teda nebolo, stretnutie so všetkými, ktorých by som rada videla...a tak som čosi nahradila aspoň telefonátom, či skypom..nuž čo, viem, že to nie je bohviečo, ale tak aspoň čosi..týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som neozvala, nenapísala, nezavolala...ale aj ten deň má iba 24 hodín a hlavne som si chcela užiť ten spomínaný domov...rodinku, ktorú nadovšetko ľúbim a tak mi tu chýba...celý ten krátky čas, čo som dýchala slovenský vzduch, jedla maminkine špeciality a na tvár mi svietili slovenské lúče slnka(napriek snehovým predpovediam) som sa musela usmievať..tak dobre mi bolo..na vyjadrenie toho pocitu si dovolím požičať dialóg z Nohavicovho Roku diabla, a hoci v mojom prípade nejde o pocity pri pití ako u hlavného hrdinu, ten opis sa hodí...Co se vám na pití nejvíc líbí?...Ten klid, ten mír, taková ta velká pohoda..kde člověk leží ožralý na zemi a teď to všecko, ten klid ten mír do neho vstoupí, člověk je tam rozpláclý a je stredem vesmíru...ja som nemusela vypiť ani kvapku a ani ležať na zemi a predsa som cítila to isté..tu neuveriteľnú pohodu, a energiu, ktorou ma nabíjalo len to „byť doma“..skvelé, úžasné, vzácne..príliš krátke, no možno práve v tom bolo to kúzlo...ďakujem všetkým, ktorí sa o to pričinili, a hoci len krátkym stretnutím, prehodením pár slov, pozdravom..vďaka tomu som si o dokonale užila..aby som sa mohla vrátiť oddýchnutá, rozžiarená a spokojná..a trošku smutná, že je to už za mnou...ale nevadí, vrátila som sa, doniesla Piťkovi kopec darčekov (najmä tých jedlých, ale aj iných), vybozkávala ho do zásoby, a uvedomila som si, že som šťastná..len tak jednoducho, ľudsky šťastná...a tak buďte aj vy!!!

Nové auto, nový byt, nový účes :)

2008-02-20T20:01:00.003+01:00

Teda skoro..ale názov si to vyžadoval..prvé a posledné je pravda, na druhom sa pracuje..vytrvalo a ťažko..vec sa má tak, čo síce už asi viete, že sme si kúpili druhé auto, z nostalgie dostalo pomenovanie Kubko II, pričom Kubko origoš ešte stále smutne stojí pred hotelom, pomaly mu fučí predné koliesko a zapadá prachom, alebo teda aspoň všeličím iným, čo poletuje vzduchom v Enfielde...skúšala som aj slovenský autoservis, či by mi nevedeli nejako pomôcť, sľúbili že sa ešte ozvú, no nič...zatiaľ bez odozvy..no už bolo jasné, že také jednoduché to nebude a tak sme sa predsa len odhodlali znovu dať dokopy úspory a kúpili sme puntíka, modrého, 99ty rok, v dobrom stave, výborným motorom, novou spojkou a olejom a tiež mierne vyhnutými dverami, lebo niekto ukradol rádio neveľmi šetrným spôsobom...tie ale chceli iba trochu hrubej sily a už sú v poriadku..:)a tak už nemusím vyčkávať na autobusy, za peniaze na cestovné znovu kupujem benzín a mám oveľa viac voľného času, ktorý využívam na oveľa zábavnejšie veci ako drkotanie zubami na zastávke...napríklad spánok, vyvaľovanie sa a hľadanie nového ubytovania na internete...hihi..veru tak, dospeli sme do fázy konečného rozhodnutia o zmene miesta prechodného pobytu a hľadáme nové útočisko..bez cigaretového dymu, rapovej hudby a ľudí na každom kroku :)... a aj sme našli, lenže oficiálne a fyzicky zmeniť bydlisko je ťažšie, než by sa mohlo zdať...teda aspoň v našom prípade. Začalo sa to veľmi sľubnou ponukou na internetovej stránke s ponukami prenájmov, pričom ten apartmán je len je len 5 minút chôdze od nášho terajšieho bydliska, len je oveľa tichší, novší, krajší a hlavne by sme tam boli iba štyria a nie siedmi. Tak sme nezaváhali a kontaktovali osobu z agentúry, ktorá ma na starosti prenájom danej lokality a na druhý deň som sa tam šla pozrieť. (http://www.daft.ie/searchrental.daft?s[search_type]=rental&limit=10&search_type=rental&type=rental&id=533564&from_mydaft=1) Bola som veľmi milo prekvapená a od začiatku presvedčená, že áno, tento byt chcem...teda prenajať :)..Bolo potrebné trochu byrokracie, a teda referencie od každého záujemcu od zamestnávateľa a tiež aj od súčasného landlorda...čo sa ukázalo ako možno trochu problematické, ale nakoniec som všetkým 11 potrebných strán odfaxovala agentke a čakala na odpoveď. Najprv sa dušovala, že akonáhle bude mať naše schopné referencie, posunie ich majiteľke a dá nám ešte v ten deň vedieť. To bola verzia číslo 1. Tá sa však ukázala ako stroskotajúca práve na majiteľke, ktorá nie je schopná sa rozhodnúť, koho si tam chce nasťahovať. Dnes je streda a ešte stále nemáme žiadne správy. Dnes som napísala agentke, že teda by sme ocenili nejaký výsledok, lebo však ak nie tento, tak sa musíme obzerať po inom byte. Zajtra jej ráno zavolám a asi sa budem dožadovať nejakej odpovede, lebo však chceme sa sťahovať čím skôr...a tak dnes, keď mám voľný deň tak namiesto sťahovania iba ničnerobím..teda nie tak celkom nič..bola som v Celbridgi a už dávnejšie ma omrzeli moje dávno odrastené a beztvaré vlasy a tak moja pokrývka hlavy dostala celkom nový vzhľad..a veľmi som spokojná, musím priznať...konečne sa niekomu podarilo dosiahnuť to, čo som snažila vysvetliť..a hoci v cudzom jazyku, úspešne..skúsim aj nejaké foto sem vpratať...hihi..nech vidíte...a potom hádam niektorí aj na vlastné oči, lebo však 4. marec sa blíži nezadržateľne a ja sa už teším domov...hoci to bude iba nakrátko, aj to je lepšie ako nič, no nie?

Preto dávam do pléna, ak máte niekto namierené v ten týždeň do PD alebo blízkeho okolia, prosím informovať, aby sme mohli niečo spáchať..pravdaže uvítam aj welcome committee na bratislavskom letisku a tak podobne :))))))

Tešme sa a tešte sa....pekný týždeň, deťúrence!!!

Dublin

2008-01-26T22:56:00.000+01:00

...miesto s nezameniteľnou atmosférou, dýchajúce históriou i konzumom zároveň, plné rovnoprávnosti a rozdielov na jednom metri štvorcovom.. jednoducho DUBLIN...je neuveriteľné, akú tvár mu dodá modrá jasná obloha, keď nie je to len miesto šedivé od budov i mrakov...modrá mu pristane ..vyláka ľudí do ulíc, a hoci sú na príčine možno práve výpredaje, ktoré sú ešte stále v plnom prúde (od Vianoc, prosím pekne), je to jedno, mesto ožíva...nie je veľa takých miest, kde nájdete ~polski sklep~ hneď vedľa značkového obchodu s handrami .. apropo handry, teda pardon, oblečenie ..aj po krátkom čase som presvedčená, že keď chcete, zoženiete tu akýkoľvek kus oblečenia, ale naozaj akýkoľvek. To množstvo obchod ponúkajúcich odevy sa blíži k veeeeľmi veeeeľkej čiastke. A podľa toho to vyzerá aj na uliciach. Niekedy je aj ťažké určiť, aké je práve ročné obdobie, pretože na verejnosti sa pohybujú všelijako oblečené kreatúry, od zababušených po uši cez primerane vyberané kusy až po tých, čo majú len tak ľahko prehodený zvršok cez holý chrbát a toto všetko pri rovnakej okolitej teplote..rovnako je to s topánkami ..normálne zmýšľajúcemu človeku z našich končín prebehujú zimomriavky po chrbte, keď vidí černoškov a černošky len tak halabala obutých v tichošplakách, nedajbože v žabkách, pričom naokolo zúri vetrisko a dosť často prší ..no čo ale, pokrútiť hlavou a dúfať, že nenachladne a nedostane zápal pľúc, ktorého liečba bude platená z mojich daní..dublinská atmosféra ma však čosi do seba...multilinguálny, multinárodnostný, multizmýšľavy a multipestrý dav vinúci sa ulicami vás nenechá na pochybách ..Íri sú hrdý národ (niekedy sa síce zamýšľam na čo konkrétne sú hrdí ..ale však nech), len na hlavnom námestí a priľahlých uličkách nájdete minimálne 4 megastory s írskymi suvenírmi po strop preplnených zeleným ikonami národa..zelené je všetko, shamrock, teda štvorlístok si privlastnili rovnako ako ovečky, pivo Guinness nesmie chýbať a rovnako ľudové hudobne nástroje, píšťalky, bubienky a tak ďalej. Keď vychádzate z týchto obchodov, zelená sa vám pred očami a určite ste získali predstavu, že aj Garfiled je pravdepodobne pôvodom Ír...veď zelený klobúk na všetkých jeho plyšových dvojníkoch a štvorlístok medzi zubami nemôžu svedčiť o opaku!!!..hihi.. Samostatnou kapitolou je doprava v Dubline. Keď hociktorému Dublinčanovi vlastniacemu auto spomeniete výraz 'traffic' pozrie sa na vás pohľadom zbitého psa na ktorého padla latrína...na objasnenie dopravnej situácie hlavného mesta prosím berte do úvahy fakt, že 95% áut brázdiacich jeho úzke cesty je okupovaných len jednou osobou, pričom to nie sú maličké dvojmiestne smartíky, ale poriadne kone..malé auta sú tu síce celkom v obľube, ale predsa len ich nie je väčšina ..väčšinou je to totiž druhé auta každej druhej domácnosti ..zvyšných 5% áut tvoria taxíky vezúce vodiča a jednu osobu. Tento logický prístup k šetreniu životného prostredia a výdavkov na pohonné hmoty okrem iného zapríčiňuje aj poriadne nervydrásajúce zápchy každodenne sa tvoriace na M50, výpadovke z mesta a na hlavnom nábreží rieky Liffey, číže v centre...a tak vám v špičke (každé ráno 7-9, každý večer 4-7) môže normálna trasa trvať aj 2 hodiny, kým v inú dennú dobu by to bolo iba 30-40min. Preto ma bývanie ďalej od centra svoje výhody aj nevýhody. V mojom prípade, keďže pracujem smerom z mesta sa šikovne vyhnem týmto prestojom, pretože ma zdržia zápchy max tak zopár minúť v Celbridgi, malom mestečku poblíž. Ale Piťúch by vám vedel rozprávať...Je to niečo, na čo sa dosť ťažko zvyká a vie to pokaziť náladu ..rovnako zaujímavé sú aj dopravné značenia, semafóry a retardéry na írskych cestách. Semafóry neuznávajú oranžovú, sú ako digitálky, červené alebo zelené ..oranžová sa zaskvie iba v niektorých prípadoch ..dopravné značky sú veľmi úsporné, najmä také obmedzenie rýchlosti, čiže celkom podstatná informácia má tu tvar okrúhly, značka má však v priemere povedzme 20cm..no musíte dobre ostriť zrak, aby ste ju uvideli..a spomaľovače ..to je asi ďalší írsky výmysel a tak sa nim pýšia na každom metri štvorcovom!! niečo neuveriteľné, keď idete cez obytnú zónu.. potom sa ani človek nemôže diviť, keď kúpi auto a to ma vymlátené tlmiče až na plech.. hrôza a des..juj, no vidíte, je to radosť byť vodičom v Írsku...A keď sa potom chcete spoľahnúť na autobusy, aby si neničíte nervy v zápchach, tak aj tie meškajú...

Hovorí sa, že Južania majú ležérny prístup k všetkým veciam vrátane času. O Íroch sa to dá povedať veľmi ľahko tiež...Clodagh mi minule na ničo odpovedala "pomaly, ale isto, takým tým írskym spôsobom"...a tak nám asi neostáva nič iné, ako sa pousmiať a "get used to it"...a tak si zvykáme...

Onehdá..

2008-01-20T20:03:00.001+01:00

som si zaspomínala, aké to bolo všetko jednoduché, keď sme mali autíčko a všetko bolo blízko a nepršalo nám do kešene...niežeby som klesala na duchu, ale.. klesám..len čo sa všetko zdalo byť krásne, jednoduché a také, aké má byť, musí sa to skomplikovať..no ale pekne po poriadku. Od incidentu spred dvoch týždňov sa bohužial nič podstatné nezmenilo. Vinníka nenašli, kľúče tobôž, takže som odkázaná na verejnú dopravu(ktorá v novom roku ešte aj zdražela) a láskavosť a ochotu môjho drahého, ktorý ma podľa možností vozí služobným autom do roboty a z roboty(bohu vďaka aspoň za to). Je to ale otravné, vstávať o pár hodín skôr ako by bolo inak potrebné, míňať viac paliva, času a peňazí, keď už sme to raz vyriešili..ja sa nehrám!!!.. najhoršia je práve tá bezmocnosť, a na druhom mieste ten nezáujem, s ktorým sa stretávam v práci. Šéfom je celá vec očividne ukradnutá, tvoj problém, tak si ho rieš. Vysvetlím. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že pásky z bezpečnostnej kamery ešte dobrý týždeň neboli doručené na policajnú stanicu, dôvod neviem, asi ten nezáujem. To, že ja sa nemám ako dostať každý deň do roboty a z nej nikoho okrem mojich priateľov netrápi. Lenže ako som povedala, nič sa nemení, lebo napriek snahe sme nenašli nikoho, kto by vedel okašlať ten imobilizér v aute a dalo by sa naštartovať aj druhým náhradným kľúčom s rozbitým čipom vnútri. A tak náš Kubko stále stojí opustený v hoteli a mne sa tlačia slzy do očí každý raz, keď idem okolo neho. Posledná možnosť sú naši spolubývajúci, povedali, že by si na to možno trúfli, ale každopádne to vôbec nemusí fungovať. Už vážne uvažujeme o tom, že si kúpime druhé auto. Ešte neviem, čo urobíme s týmto, lebo však nedá sa odviezť, odtiahnuť by možno išlo, ale kam...je to na houby...

A okrem toho, každým dňom ma viac a viac nasŕdza aj môj šéf. Malé pivo, ktoré sa rozdrapuje a robí sa strašne dôležitým, pritom ja mám zo školy viac manažérskych zručností ako on. Malý tučný červený Ír, ktorý si prevdepodobne niečo kompenzuje, lebo sa správa ako riaditeľ zemegule a on vie samozrejme všetko najlepšie a vie, čo je kedy správne. Juj, takých ľudí ja nemusím. On nemanažuje recepciu, on manažuje iba náš čas, určuje, kedy možeme a nemožeme ísť na prestávku, buzeruje za blbosti a naposledy ma sprdol za moju body language...že nemám byť voči nemu taká útočivá (podotýkam, že som iba mierne rozpažila - otvorila ruky)..ale to sa nedá, keď najradšej by som mu niekedy jednu vrazila do tej jeho tučnej tváre!!Zase tie emócie..no vidíte...je to ťažké...keď tam nie je on, tak ma práca baví, naberám stále nové skúsenosti a stále sa niečo nové učím..začala som sa pasovať aj s naším rezervovacím systémom, čo je celkom zábava..len z tej obrazovky bolia oči..

..ale nie o práci som chcela, lebo však dnes mám voľno, aj včera so mala a tak sme mohli stráviť spoločný víkend s mojím drahým Piťkom...urobili sme si výlet do Navanu, čo je viac menej historické centrum County Meath, je to blízko Newgrange, čo je staroveké pohrebisko a posvätné miesto Írov. V Navane bývajú kamráti z Prievidze, Peťka a Juraj, ktorí sa nás ujali ako vlastných, prejavili sa ako pohostinný slovenský národ a aj vďaka nim sme strávili krásny víkend. Zašli sme na spomínaný Newgrange a do Mollifont Abbey, starého opátstva, z ktorého sú síce už iba ruiny, ale majú skvelú atmosféru. Za pár dní hádam zverejníme aj nejaké foto. Trošku nám to pokazil dážď, ale keď Írsko, tak so všetkým ako má byť, teda aj s počasím. Večer sme si ukuchtili, naliali vínka a konverzovali, hihi, a potom sme sa predsa len rozhodli isť skontrolovať nejaký ten miestny podnik, takže zopár Guinnessov ešte k tomu... Doma sme pokračovali v družnej atmosfére a ráno sa vyspinkali do ružova..do obeda :) .. Ešte sme sa čo-to pomotali a išli nazad domov, momentálne je za oknom typické írske zimné počasie, čo značí, že som na správnej strane skla...na tej vyhriatej...dnes už žiadne náročné programy nebudú, maximálne tak nejaký film či seriál, treba rozvíjať papučovú kultúru, nech nezahynie...dúfam, že vy máte podobný relaxuplný víkend a nazbierali ste sily do nového týždňa..prajem vám, nech je úspešný, primerane náročný a primerane dlhý...

...s láskou...Z

Sunday bloody Sunday...

2008-01-06T21:48:00.000+01:00

Lepsie sa to vystihnut neda...trcim v robote, nikde nikoho, nedela vecer ako zabita..ale to nie je na celej veci to najhorsie..to sa udialo vcera..a sice, povedat to pekne, bez zbytocnych emocii a expresivnych vyrazov> nasilne mi boli odcudzene predmety osobnej potreby, konkretne osobne doklady vratane vodicskeho opravnenia, znacna suma penazi, kluc od auta, bankomatova karta, dioptricke okuliare, kozmetika a este par veci nizkej hmotnej ale vysokej emocionalnej hodnoty. Pre tych z vas, ktori nestudovali pravo alebo aspon ekonomiu, ukradli mi tasku se vsim vsudy..zachranil sa iba telefon, ktory doma ostal na nabijacke..vdakabohu...no ale poporiadku..vcera, celkom pekny sobotny den, zacala sa mi pracovna doba o pol tretej poobede. Po prichode som si odlozila moju novu peknu Camel tasku do nasej private area, rozumej na zabradlie schodov do skladu v podzemi, priamo za recepciou, za dverami s magnetickym otvaranim a kodom..po prestavke, asi o pol siedmej som si sla vybrat balzam na pery a ako pozeram, tak pozeram, tasky nieto. A nielen mojej, ale ani Michaelinej, mojej kolegyni..obe boli fuc. Najskor sme prehladali vsade mozne recepciu, ze ci ich len niekto neodlozil, potom vsetky mozne aj nemozne priestory, no bez ocividneho uspechu... po mojom natlaku na Late Duty Managera on osobne, spolu s Bar managerom pozreli bezpecnostne kamery z vchodu a vysledok sa dostavil. Neznamy muz zaparkoval na aute priamo pred hotelom, siel rovno do spominanej sukromnej casti, otvoril si dvere (pod kodom), zobral tasky a zmizol von a odfrcal na aute. Mal cierny kabat a bledu bejzbalku, a ocividne preliaceny kabat, pod ktorym boli nase tasky!!!Po tomto objave sme zavolali miestnu Gardu, prisli do 10 min, spisali zapisnicu, pozreli si tie zaznamy a povypytovali sa, co bolo v tych taskach a odisli. Ale aspon ake take dobre spravy boli, ze maju popis auta, popis pachatela, registracne cislo auta a tak..tak len dufam ze ho najdu a poriadne nakopu do guli..s prepacenim, ale emocie sa v tomto pripade tazko ovladaju..Co je ale najhorsie, je to, akoby mi odtali ruky, nemam totizto ziadny transport, kluc od auta, ktory bol v tej taske, bol jediny, po druhy dnes isiel Pitko k predchadzajucemu majitelovi, ale ten pravdepodobne nema imobilizer, cize asi nebude fungovat. Ved uvidime. Okrem toho, vsetky doklady a veci si teraz musim vybavovat nanovo, co je len hroza pomysliet. Dnes vecer je rozluckova party s Andreasom, kolegom, ktory odchadza do Nemecka, tak ani nejdem domov. Po a) nemam velmi ako a po b) rano o desiatej robim, tazke to nema ani zmysel. Este sice neviem, kde presne budem spat, ale vsak hadam dakoho ukecam :). No dobre, idem sa este zo dve hodiny nudit, a potom sa asi opijem, lebo mam taku naladu, ze chcem zabudnut na vsetko...

Majte sa krasne, piste basne..

xxx

Šťastný a nový...

2008-01-02T13:09:00.000+01:00

Veru veru, prehupol sa rok..na dvetisícôsmy..tak všetci, ktorí toto čítate, užite si ho v zdraví a šťastí..nájdite, čo hľadáte, straťte to, čo nepotrebujete, nechajte si to, čo je Vášmu srdu milé...

K oslavám Nového roku sa vrátim len pár riadkami, nakoľko boli veľmi pokojné a pohodové. Silvesterovský deň som strávila v práci, od rána do piatej a bol to viacmenej strašný deň, náročný, veľa ľudí sa rozhodlo, že posledný deň v roku je dobré stráviť sťažovaním sa a frflaním..no kto to má potom počúvať...bola som rada, keď som odtiaľ konečne vypadla..ešte som šla nakúpiť artefakty potrebné na romantické vítanie nového roku: vínko, sviečky, chrumky a tak podobne...spolubývajúci sa rozhodli, že idú na poslednú chvíľu niekam na party, tak sme mali dom pre seba a papučovému silvestru nič nestálo v ceste.. :) hihi...nachystali sme si pekne krásne jednohuby, všetky chrumoty, potrebné množstvo alkoholických a nealkoholických nápojov a leňošili...nádhera...na mne sa prejavila únava z práce, tak som po polhoďke po prípitku zadriemala a zobudila sa až na Nový rok..a ako všetci vieme, ako na Nový, tak po celý..v duchu tohto hesla sme sa snažili prežiť zmysluplný a hodnotný deň..dokonca sme šli do prírody, čo je potešiteľné :)myslím, že zámer sa nám podaril...nádherný day off...ten mám ešte aj dnes, tak vymýšľame, čo urobíme dnes...vonku pekne svieti slniečko, tak to treba využiť..však takých príležitostí nie je veľa...tak skončím s písaním, nech sa nezamračí...majte sa krásne, píšte básne, alebo aspoň komentáre a maily, a nezabudnite si plniť predsavzatia!!!!

Irsko- slovenska kucharka, cast druha, alebo Merry Christmas to all of you!!!

2007-12-25T16:52:00.000+01:00

Dnes, v utorok, po nasom Prvy sviatok vianocny, som v praci a nudim sa..vsetci, co mali prist, prisli, ti co mali odist, odisli..teraz je 5 hodin popoludni a ja tu mam byt az do 11..nadhera...cas nam tu vyplnuje zatial jeden spusteny poziarny poplach..na vine bola sviecka...milujem Vianoce...

ale vazne..vcera som tiez cele doobedie az do pol stvrtej stravila v praci, cize Stedry den som zacinala povinnostami...ale to nebranilo tomu, aby sme si nemohli uzit Vianoce ako sa patri..aby som ostala verna nazvu tohto prispevku, cele poobedie sa tocilo okolo pripravy sviatocnych pokrmov...nakoniec sa nas v dome zislo 10 na veceru, preto bolo treba nachystat celkom slusne mnozstvo jedla..bola to ceskoslovenska zostava, a ako sa neskor ukazala, velmi vtipna a vesela..pekne sme teda prestreli, vsetko ako ma byt, na veceri sa objavili ako prvy chod oblatky s medom a cesnakom, jablcko, ovocie, polievka, teda rovno dve, hubova a slepacia, dva druhy zemiakoveho salatu a samozrejme, ryby a rezne..tie posledne menovane sme pripravovali my s Pitkom, a celkom sa nam podarili. (Pozor na prilisnu samochvalu...:) hihi..tak sme sa vsetci svorne navecerali, podla tradicii a isli rozbalit darceky..chceli sme vsak pockat na dalsich dvoch ludi, co sme aj urobili a tak sme si prekvapenie odlozili o dalsiu hodinku..ale nakoniec bol Jezisko velmi stedry, oplatilo sa cakat, tak som sa vytesovala z novych papuc, tricka, prisvesku od Swarovskeho a este inych milych malych vonavych malickosti.. milujem Vianoce...:)aby nechybala ani vianocna rozpravka, pozreli sme si Polarny express a Shreka..a popijali, jedli kopec vianocnych sladkosti, slovenskych, irskych, ceskych, vsetkych moznych, bavili sa, uzivali si vianocnej atmosfery az do skorych rannych hodin, ako by povedal bard..Sice sa rano nikomu nechcelo upratovat ten bordel, co odhalilo ranne slnko, ale svojpomocne sme dom uviedli do pouzivatelneho stavu..ja som poobede isla do roboty, tak som bohuzial zmeskala dalsie rezne, ale co uz, trochu postu po tolkej prezierke nezaskodi :) dnes je tu strasna nuda, este aj na konci tohto prispevku, od jeho zacatia sa nic nezmenilo, iba s par ludi vymklo, stratilo kluce od izieb, trebalo vyvarit nejake detske flase, zopar telefonatov a tot vsio. Do jedenastej sa tu zosalieme... musim vymysliet nejaku hru ..napr. hadaj na co myslim ..ocna rohovka?..flak?..abeceda?..to by malo zabrat nejaky ten cas...

V celom tom zhone som Vam vsetkym zabudla zapriat krasne Vianoce, preto tak cinim teraz..

Uzite si tieto dni v radosti a pohode, zabudnite na zhon pracovnych dni, prejedajte sa, pite, co vam hrdlo raci, pozreajte televizor bez vycitiek, spievajte si koledy, vyjedajte kolekcie zo stromceka, jednoducho, vianocujte.... :)

...xxx...

Írsko-slovenská kuchárka, časť prvá

2007-12-20T00:18:00.000+01:00

Ako možno tušíte, alebo viete, Írsko sa nezarďuje práve ku kulinárskym veľmociam. Dôkazy tejto skutočnosti mám každý deň možnosť sledovať v našej kantíne. Ešteže sú v kuchyni aj Slováci a tak sa to väčinou podobá na niečo jedlé a chuťovo to nie je až taký prepadák. Čo sa však týka Vianoc, stále preferujem kapra pred moriakom a perníčky pred čokoládovými mufinami a inými kaloriskými bombami. A práve preto som sa rozhodla, že keď už chceme mať slovenské Vianoce, tak so všetkým, čo k tomu patrí. Aj s perníčkami. Preto som začala konať. Maminkin recept prišiel e-mailom ako na koni, ďalším krokom bol nákup surovín. Zobrala som preto zvyšné chcechtáčiky a pobrala sa do najbližšieho supermarketu, s pekelne známym názvom Tesco. Prvá na zozname bola hladká múka. Nebudem detailista, povedala som, tak aspoň teda múka. Pri úplne poslednom regáli s veľavravným názvom "Home Baking" som objavila čosi, čo malo zodpovedať mojim predstavám. Ostala som však na pochybách...po detailnom preštudovaní zložení, návodov a odporučných výrobkov z tej ktoprej múky som napokon vybrala jednu, ktorá má (teda dúfam, že som to pochopila dobre) v sebe už aj kypriace prísady a tak mi zo zoznamu odpadol kypriaci prášok. Košík oťažel o dve kilá (však nebudeme trocháriť) a zoznam sa posunul k práškovému cukru. Verte, či nie, také niečo tu nemajú. Prisahám. Všetko, s čím sa musí pečenia chtivá gazdinka uspokojiť, je, ako to povedať, tak lepšie zomletý kryštálov cukor. No nevadí. Putoval do košíka a na rad prišli ďalší páni a holenie..vanilkový cukor..videla som najký v kuchyni, chalani tam majú zásoby korenín z domova, myslím, že sa tam pohrabem..klinčeky a škorica..detto..inak by som v obchode strávila veky a minula majland..sušené figy (prekvapujúco rýchlo nájdené) a kokos..ten som z finančných dôvodov zatiaľ nechala tam, to budem potrebovať až cez víkend. Už mi chýbal iba med a maslo. Med nebol problém, ale nájsť nesolené maslo, tak to už dalo zabrať. Napokon, po necelej trištvrte hodine som mala všetko v nákupnej taške, pred predným sedadlom a trielila domov. To som ešte nevedela, že toto bola tá ľahšia časť...

Domáce pečenie vyžaduje zopár základných predpokladov, ako napríklad vhodné nádoby a iné pomôcky, ako napríklad váhu, mlynček, dosku či valček na vaľkanie cesta. Verte či nie, v čisto mužskej domácnosti väčšina spomenutých artiklov výrazne absentuje. Takže gazdinka poraď si ako vieš. Misa na šalát poslúži, fajn, takže už len suroviny. Odvážiť 500g múky z dvojkilového balenia, to sa ešte ako tak dá. Horšie je 150g cukru z polkilového balenia. Najťažším orieškom sa však stali mletá škorica a klinčeky. To, čo som našla v kuchyni, boli tieto suroviny v nie celkom pomletom stave. Írska alternatíva..strúhadlo na zemiaky (kávová lyžička je neuveriteľne veľké množstvo!!!) a tĺčik na mäso..jeden by sa pekne zasmial, keby ma sledoval...:)naveľa sa mi podarilo dať všetky suroviny dokopy, a vytvoriť z nich jednoliatu zmes, teda skor jednolepivú..faktor lepivosti bol extrémne vysoký, ale tak hádam sa to do rána umúdri. Dva bochníky(no dajme tomu) som podľa návodu zabalila do mikroténových sáčkov(rozumej alobal :))a dala na chladné miesto, teda mohla som to na noc nechať kdekoľvek v byte, a bolo by to chladné miesto spomínané v recepte, ale tak vybrala som si chladničku. Ako sa hovorí, ráno múdrejšie večera a tak zajtra čakajte pokračovanie, ako to dopadlo sa slovenskými perníkmi v Írsku. :)

Christmas Party a iné...

2007-12-18T11:20:00.000+01:00

Dnes je utorok, mám voľno a pozerám, že na zápiskoch už dlho nič nepribudlo, tak to skúsim napraviť. Všetko je fajn, pokojne si žijeme zo dňa na deň aje nám dobre. Včera sme išli poobede do centra, Piťko mal jedno interview, tak som si s ním spravila výlet, bolo fajn, ale už tam cítiť ten vienočný ruch, mesto bolo neuveriteľne lné ľudí, vo všetkých obchodoch, na uliciach, ale hlavne celé bolo rozsvietené..a nielen vianočnými stromčekmi, ale hlavne autami v zápachach, okolo takej piatej poobede..M50, čo je výpadovka z mesta bola ten najväčší vianočný stromček plný červených svetielok brzdiacich a stojacich aút..zvykne sa jej hovoriť aj najväčšie parkovisko v Dubline a v tomto čase predvianočnom to zdá sa platí dvojnásobne..do centra autom nechodíme, však načo.. tak sme si to mali možnosť vychutnať z autobusu, celkom zaujímavý pohľad :) .. pochopila som význam reklamy miestneho McDonaldu: McDrive- jediná výhoda vlastnenia auta v Dubline..inak vám je totiž naozaj úplne nanič...pešky sa rozhodne pohybuje človek rýchlejšie, aspoň v centre centre určite...

V práci je fajn, aj keď teraz do štvrtku do nedele makáme ako draci, lebo stále sú tam nejaké akcie typu vianočných večierkov pre x ľudí, tak je ich tam niekedy vyše hlavy...ale aby sa nepovedalo, odmenili aj nás, prichystali nám vianočnú party pre zamestnancov Marriottu. Bola v nedeľu a bolo úplne úžasne..Konala sa v neďalekom hoteli Moyvalley, tiež 4 hviezdy, ale iný štýl ako náš, taký modernejší...veľmi pekný...potom ako som o pol siedmej skončila v práci, za 15 minút sa prezliekla, obula nové topánky s neprimerane vysokými podpätkami, ktoré som za rekordný čas kúpila pred dvoma dňami v populárnom obchoďáku, ešte prehrabla vlasy a zaklipkala očami do zrkadla, nasadli sme celá banda na autobus, ktorý nás odviezol na inkriminované miesto a začala sa zábava...všetci vyfintení ako sa patrí, no na nespoznanie..začalo sa to drinkami v bare, potom nenásilným presunom k bufetu a lukulským hodom...dávali sme si z dobrôt, čo nám nachystali, v rámci hesla, zadarmo nech aj črevá dotrhá, zalievali to vínom a inými tekutinami a popritom tancovali ako dávno nie...vskutku úžasná atmosféra, všetci boli takí zlatí, tešili sa, že sa vidia aj inak ako v práci, v červeno-čiernej uniforme a s menovkou, ale takí veselí, usmiati, ako sa na správnu party patrí...čo bolo ešte veľmi oceniteľné, bola najmä prítomnosť našej generálnej manažérky a jej zástupcu, ktorí sa nijako nelíšili od ostatných a bavili sa...ako normálni smrteľníci...

hlavná zábava trvala asi do pol jednej, potom to dj začal baliť, a odchádzal posledný autobus..niektorí si v hoteli prenajali izby, tak tam ostávali, ale ja som si zavolala súkromný taxi (iniciály M.P.) na ten večer a tak som prišla domov okolo tretej, nadšená, ustatá, vytancovaná a veselá...na druhý deň som mala našťastie voľno, tak som mohla spať, dokedy si telo žiadalo, rozumejte asi do jednej :)..ale ozaj to stálo zato...len ma včera ešte celý deň strašne boleli nohy a trochu aj hlava :)nuž čo, všetko si žiada nejakú tú daň...

dnes mám tiež voľno a tiež je jedna party, odchádza jeden chalanisko z roomservicu, Nemec, taká veselá kopa...no a robí rozlúčkovú party, ale je to v Enfielde, čiže by som musela šoférovať tam, popíjať nealkoholické nápoje a ísť o pol dvanástej nazad, lebo Piťko dnes do dvanástej robí, tak by som ho šla vyzdvihnúť..v rámci šetrenia (peňazí, času a vlastného zdravia) som sa rozhodla túto party vynechať a Piťko šiel do roboty autom..tak sa moja dnešná misia osobného šoféra skončila a môžem sa venovať iným činnostiam..ako napríklad, mám v pláne napiecť nejaké vianočné dobroty, len ešte musím nájsť nejaké plechy..a alterntívne suroviny..k takým veciam ako je kypriaci prášok, vanilkový cukor, hladká múka 00 extra či tortové oblátky..no uvidíme..teda hlavne ja sa už vidím, ako blúdim po Tescu a zmätene hľadám niečo použiteľné...veď každoádne napíšem, ako to dopadlo...

zatiaľ vám prajem bezbolestné prípravy na Vianoce, žiadne ujmy v preplnených obchodoch, vydarené kulinárske pokusy a veľa nápadov na darčeky.....

Pracovne nasadenie...

2007-12-05T14:39:00.000+01:00

hlavne dnes je uplne ubohe, par odchodov, par prichodov, nic podstatne sa nedeje..teda mam cas napisat nieco aj z prace..a preto dnes bude chybat poriadne diakritika..sice oproti mne sedi sef, ale do pc mi nevidi, takze pohoda. Dnes som prvykrat prisla do prace sama, podotykam, ze na auticku..co je dost neuveritelne, hlavne pre mna, prisla som bez zabludenia, zraneni, ublizenia na zdravi inym osobam ci majetkom..a ani to velmi neskripalo...hihi..len ta dvojka ma este velmi neposlucha, ale to chce cas..uz sme sa trosku skamaratili, tak uvidime, co na to povie vecer..este som asi velmi nepisala, ako to tu chodi, v hoteli Marriott v Enfielde, tak dnes to mozem trosku priblizit..na recepcii su vacsinou dvaja ludia plus manazer, ktory sedi oproti recepcii. Ranna zmena je od 7 do 15.30, poobedna zacina 14.30 a konci 23.00. Ja teraz robim na oboch zmenach, co znaci, ze zacinam o 11 akoncim o 19.30, alebo zacinam o 9 a tak dalej..je to vlastne pokrytie zvysenej prevadzky v obdobi odchodov a prichodov, ale tak ono to cele zalezi od toho, ako to nas manager vymysli..v podstate cez vikend je tu pokoj, nie je tak vela hosti, roshambo zacina v piatok poobede a konci v nedelu poobede, pretoze normalne je tu v piatok vecer a v sobotu svadba alebo ina zurka, a tu je zvykom spravit svadbu a pre vsetkych hosti najst aj ubytovanie v blizkom okoli..tak sa mozeme aj roztrhat..vacsinou je v piatok a sobotu vecer 100% obsadenost, cez tyzden tak okolo 40%. Co sa tyka prace na recepcii, je to zaujimave najma v tom ohlade, ze kazdy den pride nieco nove a clovek musi byt pripraveny na vsetko..je priam neuveritelne, kolko hluposti a aj opravnenych poziadaviek mozu mat hostia a co vsetko musi taky chudak recepcny vediet vyriesit. Od toho, ako objednat taxik, ako kupit sampon, periny, postele, ktore je na ibzach, cez zapojenie playstationu, rozbehania wificka na laptope, udanie smeru do hotela (to lubia telefonovat casto), otvaracie hodiny vsetkych moznych aj nemoznych prevdzok, rezervovania ubytovania, prehladu atrakcii, ktore su nablizku, no proste kopec kopec veci...

A okrem toho, nase pracovne prostredie sa momentalne vyznacuje celkom nizkou teplotou sposobenou prievanom, pricom tie sproste dvere za dva tyzdne nikto neopravil..je to priam neuveritelne, ze 4-hviezdickovy hotel sa nezmoze na jednu opravu vchodovych dveri..tak nas to aspon spaja v spolocnych nadavkach a hromzeni na vonkajsie pocasie, ktore je viac nez pod psa...dufam, ze do Vianoc to opravia..apropo Vianoce, pytala som sa, ako budeme robit, tak mi bolo povedane, ze budem robit bud Vianoce alebo Silvester, ze jednu zmenu bude mat kazdy..tak sa teraz neviem rozhodnut..uvidime, dohodneme, naplanujeme..a potom niekto chyti ceruzku a zmeni to..hihi..

Co sa inak tyka recepcie, sme tu teraz siedmi, dvaja Iri, traja Nemci, jeden Juhokorejcan a ja..cize celkom pekna zmeska, niekedy to robi sarapatu, ale vacsinou je to v pohode. Dnes mi kolega povedal, ze je na plane nejaka spolocna party, len pre recepciu, na utuzenie vzajomnej kolegiality :)hihi, tak uvidime, co z toho bude..

no nic..este stale tu nie je nic poriadne na robote, ale hadam by som mohla poslat aj zopar mailov do dalekych krajin alebo pobrowsovat na webe a pohladat si nejake vianocne darceky, haha..aj tak som uz celkom prekrocila dennu davku slov vytukanych do klavesnice, tak mi to nemajte za zle..opatrujte sa a pozor na smyklavku!!!

P.S.> Vyslovme vsetci jedno velke DAKUJEM a HURAAAA..lebo nam konecne opravili dvere a uz nedrkoceme zubami...:)

Už by sa aj patrilo...

2007-12-03T11:16:00.000+01:00

napísať niečo aktuálne, lebo však ako tak pozerám, posledný záznam je tu spred dvoch týždňov..Ale je na to jednoduché vysvetlenie, keď som sa za posledné dva týždne vracala z roboty domov, ledva som sa najedla a už ma zalomilo..bolo to spôsobené druhom prepravy z hotela do Newcastlu, ktorý ako som už spomínala trvá s dobrými poveternostnými podmienkami a trochou šťastia dve a pol hodiny. Problémom však naďalej ostávali príliš skoré a príliš neskoré zmeny, ale povedzme si pravdu, aj preprava samotná..veď koho by stále bavilo každé ráno aj každý večer stáť niekde na zástavke, niektoré dni aj mrznúť a donekonečna čakať, kým nejaká tá žltá potvora pristaví a pri ďalšej dávke šťastia bude mať vpredu aj správne číslo..keď človek stojí na zastávke, čaká a čaká a čaká a všetky autobusy v tej chvíli idú opčným smerom (a ešte majú provokatívne reklamy typu: "the magic of dublin city centre"), no je to vskutku, ako to povedať, na nervy...vie to výborne pokaziť náladu, unaviť a rozzúriť..a zápchy, čo sa každodenne tvoria, či ráno, či večer, je to veľmi účinný anger management...preto sme sa rozhodli nájsť iné riešenie..do úvahy prichádzali dve, po a) sa presťahovať niekam bližšie k Enfieldu, alebo po b) kúpiť autíčko..vyhrala možnosť b. a preto pred naším domom už nejaký ten deň parkuje malý čierny diabol, ktorý naozaj jazdí ako drak..najmä so mnou za volantom ... fiat cinquecento, veľkosťou úplne ideálny pre tunajšiu mestskú dopravu a hlavne pre moje šoférske zručnosti..po rýchlom vybavení všetkých formalít ako prevod vlastníctva a poistky už spokojne môžem spávať s pocitom, že na druhý deň nemusím pol dňa prežiť v mhd...moje jazdenie síce má ešte celý roj múch, a zatiaľ vždy sedel na sedadla spolujazdca Piťko (a hromžil, modlil sa a predýchaval), no hádam sa do toho časom dostanem..hihi..to mám za to, že som doma zanedbávala prax..

Inak je všetko v najlepšom poriadku, Piťko síce ešte nemá prácu, ale tak zatiaľ to tak bytostne nevadí, stále sa mu ozývajú z nejakých firiem, že postupuje do ďalšieho výberového kola a ozvú sa mu o sedem dní a tak podobne..aspoň mám zatiaľ vždy navarené, keď prídem domov z práce..aproppo práca..stále sa učím nové veci, každý deň sa nájde aspoň päť vecí, ktoré som predtým nevedela..teraz robím väčšinou tak, že pondelok a utorok mám voľno a do konca týždňa som v robote..nie je to výhra, lebo cez víkend je najviac roboty, v piatok poobede, v sobotu ráno, v sobotu poobede a v nedeľu ráno..a vždy mi vyjdú z týchto štyroch aspoň tri zmeny..v piatok a sobotu máme veľké akcie, svadby, v sobotu bola napríklad o 333 ľuďoch, čo sa odzrkadlilo aj na tom, že som zase vypomáhala na c&b, čo značí v obsluhe..ako zmena fajn, tak ešte dúfam, že to bude aj preplatené ako extra hours..máme teraz nového šéfa, je to Ír, nikdy u nás nerobil, ale v inom Marriotte, je taký, no čo ja viem..snaží sa zavádzať novinky, nič sa mu nelúbi, všetko chce hneď zlepšovať..no ale čo už, musíme to akceptovať a uvidíme, čo sa z neho vykľuje..

Ako som písala, mám v pondelok a utorok voľno, čo značí včera a dnes..tak sme to náležite využili a išli vybaviť zvyšné formality a trochu sa potúlať po vianočných obchodoch..a naozaj len trochu, lebo človeka to veľmi rýchlo prestane baviť, v tom množstve ľudí a dusnej atmosfére..všade samé stromčeky, darčeky, akcie, obchody plné do prasknutia, kopec somarín (však idú vianoce, tak prečo ich zase raz neskúsiť predať), no je to vyčerpávajúce :) .. tak sme sa pekne krásne vrátili domov, uvarili si dobrý obed, a vychutnávali si zvyšok dňa (ktorý bol mimochodom aj našim druhým výročím a obom nám to znelo neuveriteľne)...no čo vám poviem, vydarený dník..

Dnes máme namierené do centra, aspoň pozrieť, čo nové a chceli sme sa ísť pozrieť do prístavu, vidieť more, no počasie je proti nám..zatiaľ čo včera bolo super, dokonca aj slniečko svietilo, dnes po ňom niet ani chýru ani slychu a mrholí s prechodmi do dažďa..avšak v rámci hesla "zvykajte si", skúsime premocť lenivosť a ísť do zimy....

Myslím, že som vlastne zabudla napísať našu adresu, kam môžete posielať vianočné pohľadnice, darčeky, vianočné pečivo a iné veci, čo vám napadnú..nuže:

2 Main Street

Newcastle

Dublin 22

..s PSČ si starosti nerobte, také tu neuznávajú a pošta chodí beztak celkom spoľahlivo..

No a v prípade, že by ste chceli potešiť aj inak: +353 85 824 17 12 ... vopred ďakujem :)

A čo by som vám tak ešte..asi nič, lebo život tu plynie celkom pokojne, a dostávame sa do koľají, ktoré sme hľadali...preto na koniec už iba pribalím na začiatok foto nášho autíčka...majte sa krásne, milujte sa a chystajte sa na Ježiška :)

Zo zeme írskej...

2007-11-19T23:24:00.001+01:00

Chvíľku to trvalo, ale napokon sa dostávam k tomu, aby som vám sprostredkovala moje prvé dojmy z krajiny írskej. Je ich strašne veľa, rôznorodých, všelijakých, pozitívnych, negatívnych, však ako napokon vždy na novom mieste, v novej kultúre. Preto všetko pekne po poriadku...Pred týždňom sme sa viac menej úspešne zbalili do limitovaného počtu kusov a hmotnostného limitu povoleného Ryanairom, samozrejme, že nikto to tam nejako zvlášť nevážil a prešli sme v pohode všetkými kontrolami, až napokon do lietadla, aby sme mohli šťastní vystúpiť na Dublin Airport, vyzdvihnúť si nestratenú batožinu a nájsť kamaráta, ktorý nás veľmi komfortne autíčkom odviezol do Newcastlu do nášho nového príbytku na nasledujúce dni..je to dvojposchodový bytík, 4 izby, kuchyňa, kúpelka, celkom v pohode, všetko vybavené, len trochu zima, lebo elektrina je drahá :)...a tak tu aj teraz naobliekaná ťukám do kláves a rozmýšľam, čo všetko napísať, aby som vás zbytočne nenudila a zároveň zodpovedala všetky všetečné otázky...dobre, začnem hádam tým, ako je v práci...do ktorej som sa v prvý deň nakoniec (napriek úsiliu zohnať autobus), radšej dostala taxíkom, a áno, správne tušíte, že to nebolo práve(ako to povedať) no nebolo to práve ekonomické riešenie..ale tak však treba urobiť aspoň dobrý prvý dojem a príchod včas k tomu určite patrí..a tak sa začalo moje zoznamovanie s Marriott Johnstown House Hotel and Spa..(inak skúste si to predstaviť, neviem koľkokrát za deň musím vysloviť ten názov spolu so zdvorilostnými formulkami, no hrôza...kde je starý dobrý Dream...:))je toho toľko, že radšej budem menovať fakty, aby som nič dôležité nevynechala:
Hotel: pôvodná stavba z 18.teho storočia, veľmi pekne zachovaná a zrekonštruovaná, exteriér aj interiér na úrovni, dýcha to tam luxusom, veľmi veľmi pekné pracovné prostredie...
Kolegovia: multi-kulti, od všadekiaľ a všelijakí..Ír, Nemec, Kórejčan, Nemka, prvý šéf Nemec, a najvyšší šéf Ír ..no vravím, takže precvičujem aj nemčinu..až na Kórejčana sú všetci úplní pohoďáci, ten trochu stresuje aj keď nemusí a chýba mu systém...ale však každý sme nejaký, že?
Irish English: tak to je samostatná kapitola..väčšina hostí je domácich, ale oni sa aspoň trochu snažia, no keď prišiel poslíček s poštou a spustil, tak som chvíľu a to celkom hodnú rozmýšľala, akým jazykom to hovorí..a bolo to anglicky!no nezachytila som ani slovo, tak som si pomyslela, že je veľmi dobre, že na službe sú vždy dvaja recepční a tak sa hádam nemusím až tak obávať..horšie je to s telefónom..no čo, aj nepomôže ani „pardon“, že ako ak to nepoviete znovu, tak nemám šancu, pomôže už len povedať pravdu a odovzdať telefón niekomu kompetentnému, alebo aspoň teda rozumejúcemu človeku...no ale tak čo sa mám, keď to raz nie je moja rodná reč, tak nie je...
Počasie: podľa predstáv, čiže nič moc...nemrzne, ale prší, síce nie stále, čo je celkom pozitívum, je tak zamračené, ale pridajte si k tomu vietor, prípadne jemné mrholenie, tak výhra to práve nie je..ale s tým sme rátali..
A inak: všeobecne sa dá povedať, že som vo fáze, kedy si začínam zvykať, na nevykúrené domy, dva kohútiky s vodou, pričom jeden mrzne a druhý vás obarí, na premenlivé počasie, kedy v priebehu 10 minút príde lejak a za chvíľu je po ňom, na európske ceny, poľské obchody, doubledeckery, meškajúce autobusy, neexistujúce presné cestovné poriadky, všadeprítomnú multikultúrnu rozmanitosť a zároveň aj absenciu iných vecí, ktoré si človek neuvedomuje, až kým mu nezačnú chýbať...ale nechcem, aby to vyznelo nijako pesimisticky (to je len tým počasím:)..začiatky bývajú ťažké a tak to jednoducho je..zmierila som sa s tým a čakám, kým sa to všetko uklepe a utrasie...
Piťo si zatiaľ hľadá prácu, už sa mu ozývajú aj z agentúr, kde mu ponúkajú prácu podľa jeho predstáv, čakáme, kým ho zavolajú na interview..potom budeme môcť riešiť, čo s ubytovaním a dochádzaním, tak si zatiaľ vo voľných chvíľach užívame jeden druhého a nemôžem si sťažovať...je neuveriteľná výhoda, že sme tu spolu a máme jeden druhého, keď tak nad tým rozmýšľam, sama by som sa asi zbalila a vrátila...bolo by to totiž o ničom...preto je super, že sme tu spolu...fúha, nejako som sa rozľútostila, asi to bude pokročilou nočnou hodinou...
Chcela som vám vlastne sprostredkovať svoje prvé dojmy z tejto krajiny, ktorú som síce zatiaľ videla len z (už beztak početných) jázd autobusom, ale mala som možnosť dotknúť sa jej mysľou...prostredníctvom ľudí, ktorí tu hľadajú svoje miesto pod mrakom, rovnako ako my..preto nám držte palce, nech ho nájdeme čím skôr a môžeme sa tešiť na slnko, čo spod neho vyjde :)

Ďeň "D" mínus 1

2007-11-12T21:07:00.000+01:00

Musela som si dať pauzu...v procese pokusu zbaliť svoj život do dvoch kufrov o celkovej hmotnosti 25 kg, pričom iba 7 kg čistej váhy sú samotné kufre..mojimi nepriateľmi sa stali rozmery a hmotnostné kategórie...až ma z toho rozbolela hlava...a to som sa zobudila do takého krásneho dňa!! Všade rozprávkovo bielo, až som si pomyslela, že Jakub a Alžbetka sa dnes poriadne u Perinbaby vyšantili...ráno to vyzeralo krásne, aj sa mi dobre išlo, všetko pod nohami v primeranej konzistencii, ako sa na zimu patrí...bohužial, bol to neveľmi odborný odhad, spôsobený asi tým, že bolo dosť skoro ráno..musela som totiž zase ísť k zubárke..ako som sa minule chystala na odstránenie mojich nepodarených osmičiek, tak mi ich aj odstránili, v stredu jednu, v piatok druhú, ale aby som sa nenudila, tak stále robili šarapatu...no a preto som dnes po hodine aj pol (ale čakanie sa skončilo príjemným prekvapením z nečakaného stretnutia ) vyšla po troch minútach z ordinácie, s dutinou ústnou obohatenou o protizápalový drén, teda vecičkou, ktorá by mi do zajtra mala vyliečiť zápal ďasna..nikomu to neprajem, je to hnusnéé, pre slabšie nátury sa zdržím opisu..to len tak na okraj..ale keďže na veci sa treba pozerať pozitívne, tak som s radosťou, že hádam to teda bude už v poriadku, vykročila v ústrety .. v ústrety poslednému zvyšku príjemnej konzistencie, ktorá sa až neprimerane rýchlo menila na presnú tú onú nepríjemnú mokrú brečku, ktorú každý z nás zbožňuje..naveľa som sa však cez to dokázala preniesť a vsugerovala som si, že je 23. decembra a toto si budem premietať v mysli, keď to bude tvrdiť aj kalendár..biele Vianoce je totiž tento rok asi neveľmi pravdepodobná idea..ale ako sa hovorí, nekrič hop, kým ti nepreskočí..obrnila som sa teda pocitom, že toto je možno posledný celkom aj miestami slnečný deň, ktorý ma čaká, a začala som vybavovať a nakupovať posledné potrebné veci spolu s mojou polovičkou:)... prekvapilo ma skóre na konci dňa, a síce, že 100% úloh bolo splnených.. teda až kým neprišlo na balenie..mnohí to poznáte, tak si podrobnosti nechám pre seba..dnešný deň (a to sa ešte neskončil) ma vskutku obohatil o viacero poznaní: napr. že tie gumené čižmy, ktoré sa mi tak na Kohútke páčili, by som teraz brala všetkými desiatimi, že existuje nespočetné množstov druhov, tvarov a farieb dámskych pančušiek a nedokážem sa v nich vyznae, nieto si z nich vybrať, hoc´ som žena, že najhoršia je neistota, lebo ako sa mám zbaliť, keď neviem, či budem ten či onen druh odevu potrebovať, že stále sa mám čo učiť a že sa nerada balím, hoci som si myslela, že to nie je trvalý stav a že....tých „že“ by dnes ešte bolo..ale už iba vymýšľam, aby som oddialila nevyhnutné..končím a idem pokračovať..ak sa nebudem ozývať, tak som sa zavrela do kufra a rezignovala..howk

Snowwhite & Toothfairy

2007-11-06T19:52:00.000+01:00

V prvom rade niečo pre tých, ktorí trávia čas za hranicami Slovenska.....áno, milí moji, správne si myslíte, ak si myslíte, že zima k nám už prišla tak ako sa patrí a dnes aj ukážkovo snežilo..šokujúce pohľady na tieto druhy správ musíte mať na tvári práve vy, ktorí ste niekde v teplých krajinách, akými sú Mexiko či Kanárske ostrovy a preto sa Vám táto predstava nepozdáva..veď 20-stupňový teplotný rozdiel je určite v tom Vašom prípade veľmi príjemný..vy pľuhiaci!!!:)))A my tu zababušení chodíme a Vám závidíme....

No a ešte jedna správa, tentoraz sa týka môjho zdravotného stavu..a síce, zajtra sa pravdepodobne zbavím dvoch nepotrebných tvrdých anatomických štruktúr v mojej ústnej dutine, nazvaných tiež distomolár a paramolár :) .. no a povedané ľudskou rečou, čistou mäsiarinou sa zbavím dvoch zubov múdrosti..teším sa!!! Preto ak sa nebudem ozývať, tak bezmocne a v bolestiach ležím na posteli a napchávam sa ibuprofenom...psychická podpora sa mi zíde, tak na mňa prosím myslite :)

Aféra »LeavingGejTT«

2007-11-04T19:10:00.000+01:00

Je to síce už pár dní preč, ale predsa emócie ešte zostávajú...v stredu sme sa odsťahovali z Trnavy..áno, Janushka, už tam po nás nezostalo ani stopy..teda nie celkom, totiž: bicykel a stolička akosi nenašli miesto v absolútne využitom autíčku, ktoré malo čo robiť, keď sme ho takto naložili..páni moji, ja vááážne netuším, odkiaľ sa zobralo také množstvo vecí, ktoré sme tam mali a hlavne: kde dokelu boli schované...hoci odpoveď nie je až taká prekvapujúca, bolo to skryté v poličkách, zásuvkách, skriniach, všade možne ukryté pred našimi zrakmi, aby sme si to potom mohli vychutnať..začalo to veľmi optimistickým znesením bicykla z piateho poschodia, jeho naloženie do auta, realistické uvedomenie si nereálnosti situácie a následné vyloženie z auta a vynesenie na piate poschodie:( no čo Vám budem..tri maxveľké škatule, jedno rozkladacie kreslo s dvoma matracmi, a igelitky (počet cca 17)doslova a do písmena narvané do pittnerovie auta, ktoré sa síce zdá dosť veľké, ale nie na sťahovanie nás dvoch :)..neverila som, ale porušili sme pravidlo tety Henčelovej, že žiadny kufor nie je tak nabalený, aby sa tam ešte niečo nevošlo..naozaj sa nevošlo..do toho nášho autokufra..aj vďaka Piťkovej priestorovej predstavivosti a schopnosti využiť každý cm3 ...Chudák Ňufo (pre neznalých veci- náš škrečok čínsky, inak neuveriteľne zlatý a nenáročný..btw..neprejaví v sebe niekto chovateľskú vášeň? Stále mu hľadáme náhradný domov:))..musel stráviť dve hodinky v krabici na mojich kolenách, ktorá sa natriasala v súlade s nerovnosťami vozovky..má ten ale stresujúce zážitky...no nech je ako chce, napokon sme sa vďaka priaznivým poveternostným a dopravným podmienkam dostali domov..zhodli sme sa na tom, že jednu noc tie naše veci v aute vydržia a tak sme to nechali na piatok...hihi..

odkaz:)

2007-10-31T11:17:00.001+01:00

treba čítať odspodu...

..ako sa to začalo..ako sa to skončí..

2007-10-31T11:17:00.000+01:00

..dve celkom zmysluplné otázky, no na odpoveď na prvú si už nepamätám a na druhú ešte neviem..môžem však opísať medzistupeň.. ten sa dá opísať ako parádny výbuch v našom trnavskom byte, množtvo krabíc, tašiek, sáčkov..všetko pripravené na zmenu dočasného pobytu...a k tomu ešte samozrejme letenka Bratislava- Dublin vo vačku a poriadna dávka nervozity zmiešanej s nadšením...
..ale pekne po poriadku..aby v tom bolo jasno..po dlhom rozmýšľaní sme sa rozhodli s mojím najdrahším, že sa pridáme k mnohým a zakúsime radosti a starosti života v zahraničí a konktrétne v Írsku. Preto sme sa konečne odhodlali, kúpili letenky, dali výpovede a teraz sa tešíme na to, čo nás čaká...dnes je náš posledný deň v Trnave, balíme všetko, čo sme sem za ten čas naznášali a v medzičase sa lúčime s Vami, našimi kamarátmi..(chcem sa poďakovať za všetky rozlúčkové supervečery v Trnave, Bratislave, Bystrici, Galante, Prievidzi......)
..celé to vypukne 13-teho novembra, kedy by sme vo večerných hodinách mali pristáť na dublinskom letisku a bude nás tam čakať (dúfam) kamarát, ktorý nám vybavil aj ubytovanie..v dome v satelite Dublinu nazvaného Newcastle, čiže staré známe Nové Zámky:) ..no a keďže som sa snažila už odtiaľto nájsť aj nejakú prácu, vytrvalo som posielala CVčka všademožne po okolí a nakoniec sa to oplatilo..skrátim to, výsledkom celého procesu bola pracovná ponuka v hoteli Marriott Johnstownhouse Enfield, na miesto recepčnej...kuk sem: http://www.marriottjohnstownhouse.com/ pre predstavu :) celkom to zodpovedá mojej smelej predstave nezostať len na recepcii, ale posunúť na niekam, v idealnom prípade vyššie :)..mám teraz taký menší problém, ako sa presuniem z bodu A do bodu B a síce z domu do práce, ale to bude asi lepšie riešiť na mieste..predsalen to aj s pomocou Internetu nie je práve najľahšia úloha..čo iné mi ostáva..stále si optimisticky vravím "uvidíme" ... dosť veľa vecí budeme pravdepodobne riešiť až na mieste, hihi, tešíme sa:)
a to by bolo nateraz asi aj dosť, nie?..však netreba prezrádzať na jediný raz :)))
a ak všetko dobre pôjde, mala by sem moje výlevy písať viacmenej s pravidelnosťou:)..

...na začiatok...

2007-10-23T19:30:00.000+02:00

Celé sa to točí okolo jedného..dať vedieť, čo máme na srdci, čo nás teší a trápi..a na to sú v dnešnej dobe namiesto denníčkov, listov či príspevkov do novín - blogy...výdobytky modernej techniky uľahčujú prenos osbných správ, a tým dávajú zbohom aj hromadným mailom, ktoré predsa len nie sú tak osobné a či osobité..preto som sa pridala k mnohým a inšpirovaná kamarátmi, okolím, všadekým a všadečím..preto máte tú možnosť, čítať a písať, reagovať aj nereagovať, smiať sa či plakať..nech sa páči...