Je nedela, vonku svieti slniecko a je krasne teplo na irske pomery a ja rozmyslam, ako setrne povedat, to co chcem..a dospievam k nazoru, ze to asi nepojde...lebo sklamem a zarmutim...tych, ktori sa tesili a cakali, ze v lete sa nadobro vratim domov...teda..ze sa vratime spolu s Pitkom...ale vsetci ti aj vedeli, ze sa mi velmi nechce, ze sa jednoducho na to este necitim..a tak, sme sa rozhodli pre plan B...strucne: v juli prideme domov, Pitko natrvalo a ja na dovolenku, po ktorej sa vratim do Irska na par mesiacov a zostanem do konca oktobra, kedy sa vratim aj ja..a hoci to nie je idealne riesenie, ani jednoduche, a byt od seba nie je super, ale aj ja som z tych, ktori ked nieco mozu komplikovat, tak to budu...vsak nech je sranda, ze?..vysvetluje sa to tazko, ale sami to poznate, ked sa pre nieco rozhodnete, ale stale si nie ste tak uplne isti, ci ste urobili spravne..ja som cakala, ze cim viac sa bude planovany odchod blizit, tak sa moje pocity zmenia...ale nestalo sa tak..a preto som sa rozhodla urobit, co som citila..a tych par mesiacov ubehne ako voda a viem, ze mi to pomoze...
..prosim, nehnevajte sa a skuste ma pochopit...
..nase rozhodnutia ovplyvnuju inych, ale sme to my, kto nimi zijeme...