Bye bye Miss America(n Pie)…

..tak a je to…vonku za oknom pocut jemne kvapky dazda a vo vzduchu citit jesen..taku tu peknu, cerstvu, podmanivu jesen so zubatym slnkom a cervenozltymi listami…este vcera som sa prechadzala ulicami Brooklynu, a hoci slniecko bolo ovela stedrejsie, ten vzdusny pocit bol napodiv rovnaky…I guess the place doesn’t matter…

Vratili sme sa..dva a pol tyzdna je za nami a pred nami spominanie na vsetky tie miesta, ktore sme videli, vsetky hotelove izby, ktore sa na kratky cas stali nasim domov, na nasho sedeho krasavca, ktory nas v pocte tri kusy povozil bezpecne cez viac ako 2700 kilometrov a v tom istom pocte priviezol nazad do velkomesta…na nas apartman s nezamenitelnou kulisou hukajucich siren ci svetlo policajneho vrtulnika o stvrtej rano … na vsetky tie male a velke zazitky, ktorymi boli tieto dni nabite..

New York nas vcucol svojou silou, magickostou, kozmopolitnostou…vsetkym, co to miesto ponuka. Boli sme pravymi turistami, vratane jazd cervenym doubledeckrom, fotakmi v ruke pripravenymi zachytit okamihy, momenty ale aj starostlivo zapozovane diela :), nakupnymi taskami a mapami v rukach, sem tam mozno vzbudzujucich pocit stratenosti no to sme vzdy spolocnymi silami nejako zvladli..alebo sa teda opytali – (samozrejme ako bedeker kaze) priamo, aby sme dostali priamu odpoved…no ocitli sme sa aj na miestach, kde sme sa necitili ako turisti, ale ako jedni z tych miestnych, oddychujuc na lavicke s vyhladom na rieku, len tak sa prechadzajuc, sediac ci meditujuc..

New York je mesto, kde je naozaj vsetko..len treba vediet, kde hladat..od zberatelskych kuskov LP platni na Bleecker Street, cez strojeckove pecivo v malej ruskej pekarnicke na rohu 20 a 86-tej az po (skoro domacu) bielu (cize zelenu) papriku, taku PCR-ku :)…zbieraju a zbiehaju sa tu vsetky narodnosti sveta…aby vytvorili jednu velku kompaktnu masu, ktora dokaze byt ohromujuca, ohlusujuca, opantavajuca, odzbrojujuca, omamna…

Kazda z nas si odniesla nieco pre seba..myslim vsak, ze spolocnym menovatelom bola radost z poznavania, zo zazitia nieceho noveho, podnetneho…pre mna to urcite bolo, je a bude ‘food for thought’…clovek sa uci cely zivot, kazdy den, mozno o tom nevie, mozno hej..mozno si uvedomi, ze prave jeho usmev nieco zmenil…nieco v nom alebo v niekom inom..

Baterky dobite, dusicky oddychnute…penazenky mozno o nieco lahsie ale, ako hovori slogan MasterCard, niektore veci su na nezaplatenie…spoznavanie seba, inych, ludi, miest a casov je urcite jednou z nich..

Den dalsi :)

Mesto plne voni, chuti, zvukov, podnetov, ikonickych obrazov, turistov a obchodov, miestnych a obchodikov, pohladnic, suvenirov, facinujucich budov, fotogenickych zltych taxikov, cervenych vyhliadkovych autobusov, horuceho metra, nadhernych vyhladov, vykladov a pohladov, jedinecnych pribehov, zivotnych ciest, snov a padov, domov pre 8 milionov ludi hovoriacich vyse 100 jazykmi, rozdielnych stvrti, ktore maju vsak jedo spolocne a spolu tvoria mesto plne jedninecnej atmosfery. Kozmopolitne, modne, stylove, inspirujuce, pulzujuce, rastuce a meniace sa… Unikatne miesto, ktore sa len tazke opisuje, lebo ho treba zazit. A vziat si pre seba, co je srdcu mile. Mesto, ktore nikdy nespi a konecne si viem predstavit, co to znamena.  Welcome to New York. 

Den osmy. A deviaty.

Hudson River po pravej strane, rovna dialnica pred nami, 400 kilometrov do ciela a v radiu coraz tazsie najst inu ako country hudbu. Mierime na zapad, ciel cesty: Niagarske vodopady. Vyrazili sme skoro rano, budiky zacali vyzvanat o pol siedmej. Nehoraznost :)

Spali sme v Troy, mestecku blizko Albany v state New York, v hostovskej rezidencii dievcenskej skoly Emma Willard School. Ako sme sa tam dostali, o tom az za chvilku.

Predvcerom sme boli druhy den v Bostone, a na programe bola najstarsia univerzita v Statoch, Harvard. Po kratkej ceste metrom sa pred nami objavili kolonialne tehlove budovy, pokosene travnicky s oddychujucimi studentami ale aj turistami a vsade naokolo bolo citit genius loci. Atmosfera ako z filmu, alebo teda v mojom osobnom pripade ako zo serialu. Gilmore Girls, ak mam byt presna. Viem, ze hlavna hrdinka sla nakoniec na Yale a nie Harvard, ale to uz je detail. Campus, budovy prednaskovych sal, kniznice, studovne, telocvicne, vedecke centra, internaty..vsetko tomu dodavalo tu spravnu atmosferu..aj by som mozno prijala byt studentom zase (na chvilu, samozrejme, a nie v skuskovom obdobi, to sa rozumie).

Nas papierovy sprievodca odporucil zucastnit sa tzv. Hahvahvd tour (tie ‘r’-ka tam nechybaju nahodou, je to napisane foneticky v Bostonskom dialekte!), tak sme ho posluchli a nasli ich stanoviste – je to studentska organizacia, ktora poriada hodinove prechadzky s vtionym vykladom po uzemi Harvardu, teda vsade tam, kam nepotrebujete studentske ID na vstup. A tak sme sa dozvedeli o architecture, historii ale napriklad aj o tom, ze az do roku 1999 muzi a zeny nedostavali rovnake diplomy (a ze emancipacia!), pretoze, ako ste si domysleli, zeny boli v tomto pripade ‘podradnejsie’ (hlavne, ze sme v najrovnopravnejsej a najslobodnejsej krajine sveta, ze??). Po prehliadke sme si to este raz obehli, porobili obligatne fotky, oddychli si v tom zelenom parciku, nasali posledne kusky atmosfery a pohli sa dalej.

Nasledujuce zastavka bola Harvard Bridge, most, na ktorom je vyznacena jeho dlzka v netradicnych jednotkach ‘smooths’ – podla studenta R. Smootha, pricom to cele vzniklo tusim v 80-tych rokoch ako zart, ale tak sa to ujalo, za aj policajti dnes pouzivaju dane oznacene na presne urcenie polohy incidentov na moste :).  Potom sme to vzali krizom do mesta smerom k rieke, mieste ‘Bostonskeho pitia caju’ (zase tie zakladnoskolske ucebnice!!) a vyhlasenej restauracie s morskymi potvorkami. Na mojom zozname jedal, ktore tu chcem vyskusat  bol aj homar (lobster) a kedze Boston je zname homarie mesto, kde inde ako tu :).  A tak sa aj stalo, bol vyborny, ale vela roboty pre trochu bieleho masa :)) ale je odskrtnuty.

Este sme sa presli okolo lodicky z ktorej ten caj vyhadzali, pozreli sme si aspon suvenirovy obchod, ked uz muzeum bolo zatvorene, nakupili zopar magnetiek a zamierili nazad do hotela. S Luckou sme sa potom  vybrali na vecerny koktejl, ale kedze v pondelok bol sviatok prace (Labor Day), tak vsetci oslavovali zatvorenymi restikami a loungmi. A tak sme po troch neuspesnych pokusoch skoncili v hotelovom bare na jeden drink a tri jazz songy od miestnej skupiny :)

Po zatial najlepsich ranajkach v Stumptown Coffee, dalsom miestnom ‘must try’ -bostonskom kremovom kolaciku a celkovo dobrom pocite z krasneho rana sme sa vydali na cestu do Troy, co je mestecko blizko Albany, a tiez miesto, kde ziju dve Luckine zname z jej americkeho leta vo Wiawaka. Sice sme sa trochu oneskorili, lebo vsak preco nechytit zapchu tak na pol hodinu, kym sa vsetci new-yorcania odpoja z cesty, predsalen sme dosli do ciela v rozumnom case :). Michelle a Melissa boli super, vyborne hostitelky, na zozname bola vyborna mexicka vecera, este lepsie margarita, prechadzka po miestnom campuse plnom budov ‘bratrstvi’ a ‘sesterstvi’ (hoci o tom ceskom preklade sme polemizovali ;)) a napokon dom pre hosti v Melissinej skole, kde je spravkynou ako miesto odpocinku:)…vidiecky vzduch, tak nepodobny tazkemu vzduchu v mestach, prijemny vetrik a unava po celom dni…vyborny recept na dobry spanok…

Cas pokrocil, posuvame sa dalej na zapad, pocet kukuricnych poli sa zvysuje a pocet aut znizuje, dostavame sa do ‘americkej’ casti Ameriky.

Tesime sa na ohlusujucu masu vody a zaplavy turistov. Let’s get wet!! 

Den siedmy.

Boston. Zopar adjektiv sa derie do popredia...zivy, mlady, pulzujuci, historicky, europsky...jednoznacne velmi prijemny a zanechavajuci dojem...

Je uzasne, ako kazde mesto, ktore sme dosial navstivili, ma uplne inu atmosferu, inu ambiance de vivre (to asi nebolo moc po francuzsky a uz vobec nie gramaticky spravne, ale co tam po tom)...zhodli sme sa, ze zatial to Boston vyhrava...toto mesto zije, rano, naobed, podvecer a v noci...ludia su stale vonku, na uliciach, v baroch, v restauraciach, usmiati, uzivajuci si zivota..clovek sa tu citi asi stale ako na prazdninach..:)

Vyborne urobeny The Freedom Trail, cervena stuha vinuca sa mestom, ktora prevedie turistov po vsetkych historickych miestach, pekne a pohodlne, pesom za akceptovatalny cas :)) popri tom sme este stihili aj nabrezie (ked je to more sa to nevola namorie??), neskory obed s burritos (ach, ten koriander!:)) a nakup do oci bijucich mikin s kto-by-to-bol-povedal-napisom Boston. Tieto vsak viac ako spomienkovu (hoci aj tu samozrejme) plnili hlavne funkcnu funkciu...isli sme totiz na more...!! Pozorovanie velryb je tu totiz oblubenym sportom (hlavne pre turistov teda)...tak sme sa nechali nahovorit (stacil na to jeden plagat a pol-minutova diskusia:)) a o pol piatej sme vyrazali na trojhodinovy vylet na sire more....a ze tie mikiny bol dobry napad, sme vedeli asi tak 2 minuty po vyplavani (mami neboj, neochorieme:))..hoci fucalo tam statocne...valili sme si to rychlostou (som sa mohla opytat tety sprievodcicky a teraz zamachrovat ale jasne, ze to mi nenapadlo)- no proste sli sme rychlo:) a za hodku sme boli v oblasti, kde by sa dotycne cicavce velkosti lode mali vyskytovat...a veraze netrvalo dlho a videli sme zopar fontanok vody prskajucej z velryb...a prisli aj blizsie!! ludia sa radovali, tlieskali, hiikali, vyskali, fotoaparaty a mobili cvakali a cvakli, baterky dochadzali a ludia sa motali, ako keby si dali za dva, tak to tam na tych vlnkach hadzalo :)) videli sme dve, Fulthama a Scratch, vieme, ze to boli oni, lebo udajne velryby sa lahko individualne rozoznaju...co nam povedala teta sprievodcicka...rovnako ako kopec inych trivia zalezitosi o velrybach...dokonca sa mi podarilo zachytit aj kusok plutvicky chvostovej (vid FB)..a pak, po hodinke, co sme ich nahanali, sme sa vydali na cestu nazad, videli zapad slnka, vychod mesiaca, osvetlenu panoramu Bostonu, no parada...

Veruze, pekny den za nami!! A co je na tom najlepsie? Ze zajtra sme v tomto uzasnom meste tiez!! :))

Den piaty. A siesty :)

Vcera sme mali na programme Washington. Udajne jeden den je nan dostatok. Zhodli sme sa, ze v pripade, ze clovek nechce navstivit ten kopec muzeii, co tam maju, tak sa to da. A aj tych muzei sme stihli celkom dost – cislom tri:). Ale do hotela sme ledva dosli a pobyt vo virivke na konci dna bol vitanym prinosom pre nasu fyzicku kondiciu…

Zacinali sme skoro, kedze nam bolo jasne, ze toho chceme vela stihut. Cize aj ten budik bol nevyhnutny..(au). Shuttle bus z hotela nas velice sikovne priviezol na nedaleku zastavku metra a po par minutach, kym sme zistili, ako si kupit listok a kam ist sme sa uz viezli smer city center. Netrvalo dlho a sedeli sme na kave (popripade zelenom caji:)) na Pennsylvania Avenue, hlavnej triede z jednej strany ohranicenej budovou Capitolu a z druhej Bielym Domov.

Washington ma uplne inu atmosferu ako Philadelphia. Mesto federalnych neoklasickych budov, sirokych bulvarov, menej do oci bijucich turistov, viac oblekov, vela zelene, malo malickych obchodikov a vela restauracii, kde si vsetci ti oblekaci zbehnu na obed. Presli sme sa ich ulicami hore dole, zase hore a zase dole. Pofotili sme sa s obligatnym Capitolom, White House-om, Washingtonovym monumentom, Lincolnovym pamatnikom a vsetkym moznym :). Stihli sme prehliadku Capitolu, kde sme si prisli po dalsiu davku americkej historie a hrdosti, hoci tentoraz viac tej historie (vdakabohu!). Je to obdivuhodna architektonicka vecicka, da sa tam oci vyocit :) Hoci zacinam rozmyslat, ci sme si vybrali spravnu dobu navstevy vsetkych ich narodnych monumentov, lebo skoro vsetko, co sme chceli vidiet bolo uzavrete, alebo aspon cast…House of Representatives, Washingtonov pamatnik, z ktoreho by bol uzasny vyhlad, Reflecting Pool (ten rybnik, co sa v nom odraza ta ihla, a ked si spomeniete na Forresta Gumpa ta, kadial bezala Jenny za Forretsom, ked mal prihovor pocas vojny vo Vietname..), dokonca aj ta cast Fordovho divadla, kde zastrelili Lincolna, vsetko pekne restuaruju, opravuju, dekoruju a uzavieraju pre vizity-chtivu verejnost (AKA nas:))...ale tak este stale sa naslo zopar expozicii, kde nas pustili..a dokonca aj za pekne slovo, to sa nam samozrejme na Washingtone svorne pacilo!!..vyrok dna asi bol, ked sme stali pred Bielym domov…Ja:’Mam taky dojem, ze sa mi rozpada kabelka’, na co Daska odvetila: ‘To nevadi, ze sa ti rozpada kabelka, mas za sebou Biely Dom!’…bola to zase situacna komedia, cize ono to take vtipne teraz asi ani nepripada, ale vystihlo to cely ciel cesty..ved kedy budeme zase tu, alebo teda na ktoromkolvek mieste nasej cesty…takze si to uzivame naplno!!

Navecer sme este isli este najst nejake potraviny, clovek by si myslel, ze jednoducha vec..ale stale zabudame, ze tunak toti ludkovia maju ine mravy a sice, ze oni radsej von sa najest ako uvarit, cize aj potraviny nemaju na kazdom rohu…ale nakoniec sme uspeli a este aj stihili shuttle bus nazad do hotela (inak Siska dakujem(e), Marriott nesklamal! Teda mohli sme mat wifi na izbe ale tak zase vsak..nemozme mat vsetko, ci?):))))..

A ono takych tych uvedovemeni alebo prekvapeni co sa tyka zivotneho stylu alebo sposobu myslenia tu mame celkom dost..clovek si to tak nevezme, ked to vidi trebars v telke a ked je to nazivo..ci sa to tyka sposobu jazdy autom (cisty des, smerovky len tak sem-tam, znacenie tiez, ludia sa radia bez zjavneho system a ako sa komu zachce, dopravne zapchy, ktore nas dosial obchadzali si dnes vycerpavame, kedze nas to hodilo po ‘obchvate new yorku’ ale tak aut tam bolo na milu Jarmilu a este k tomu sme trafili nedopatrenim najhorsiu moznu dobu – piatok poobede pred dlhym vikendom…to ze mna to furt taha doprava a Daska ma musi z casu nacas upozornit aby som sa dala trocha viac dolava radsej spominat nebudem…hoci dnes to hadam nebolo take zle!)

No napriek tomu vsetkemu si vzdy povieme, ze sme v Amerike, na dovolenke, nemame sa kam ponahlat a je nam sveta zit!!!!

A tak sme sa dnes dotrmacali, dozapchovali a domytovali do Bostonu. Daska vymakla akurat tie zapchy ked sme sa poobede vymenili, takze klobuk dole a zasluzi si pochvalu..a nejaky ten koktail..ale to uz asi az zajtra..sice tu je piatok vecer a soooory pred miestnymi klubmi sa zacinaju predlzovat..jednu mame rovno vedla vstupu do hotela…no verim tomu, ze dnes radsej zalahneme..ved aj zajtra je den!!

Tak dobru noc nam a dobre rano vam…