30. novembra 2009

Novembrovy prispevok..trochu sychravy..

Od minuleho prispevku zase ubehlo par tyzdnov..a aj sa odvtedy vselico udialo...v skratke, bracek plus jedna prisli na navstevu aby sme totalne zmokli na ture na najvyssi kopec Irska, buchlo nam cerpadlo na bojleri a tak sme stravili jednu sobotnu noc vysusanim bytu a jednu nedelu bez vody a tepla, vykradli mi auto a zobrali moju skvelu kolekciu cd-ciek a radio, Pito dostal papucu za €90 a bohuzial som zazila aj irsky pohreb...ked sa dari tak sa dari!?...ale zase nebolo vsetko iba negativne a hoci to tak na prvy pohlad moze vyzrat, tak musim povedat, ze vsetko zle je na nieco dobre..hoci v niektorych pripadoch sa nad tym musim velmi zamysliet a furt nic...
..je uz pokrocila hodina a zajtra treba vstavat, tak vas usetrim vsetkych nepodstatnych detailov...

..na oktobrovy bank holiday rozumej statny sviatok nas prisli pozriet Matusko a Barborka..na par dni ale o to intenzivnejsich..stihli sme toho dost no hlavny bod programu nam nevysiel, napriek (musim podotknut ze odvaznemu) pokusu sme najvyssiu horu Irska nezdolali a vyzera to tak, ze budu musiet prist este raz..niekedy na jar ked je pravdepodobnost dazda trochu mensia ako koncom oktobra...ze?..ako sme dopadli ste mali moznost pozriet na fb (miroslav pittner- videos)...suchej nitky by na nas nenasiel..radiatory vtedy dostali zabrat veru len co je pravda..ale napriek nezdaru dufam, ze sa im tu pacilo a aj tymto im este raz dakujeme za prinesenie kuska domova na zelenu podu irsku (vratane tej marhule, decka!)...
..tri tyzdne dozadu, v jednu uplne normalnu sobotnu pohodu, na pokraji sladkeho spanku, cosi velmi rusive vytrhlo nas z pohody...mierne kypiaca suseda zdola prisla sa stazovat ze akosi ju vytapame...my v sladkej nevedomosti sme tvrdili ze ale predsa ved vsetky tocky su zastavene...ale voda v koberci na chodbe naznacovala nieco ine a kvapky kvapkave cez hlasic poziaru tiez...a tak sme 23:59 objavili ze na cerpadlo na bojleri odislo do teplych krajin a nechalo za sebou potopu...a verte, nikomu taketo nemile prebudenie uprostred noci nezelam...emocie, prekvapenie a narychlo najdene handry sa zmiesali dokopy a akosi sme situaciu zachranili...hoci chalani sa velmi nevyspali ked vymienali lavor do rana...:(na druhy den landlord zaposobil a dotiahol typka co cerpadlo vymenil...za temporary one, rozumej docasne a docasne ho uz mame tri tyzdna, sklad mierne premiestneny vsade okolo a od landlorda sluufka nepocut co teda s tym, ci bude stare opravene ci nebude ci ako...ale zajtra pride vybrat najom, tak bude asi mierna debatka...najlepsie bolo ked sme sa vybrali peso na plavaren ze teda spachame nejaku hygienu, prisli tam a nepustili nas dnu lebo v ten den zmenili otvaracie hodiny a prisli sme kapanek neskoro...ked sa dari tak sa dari...
..aby toho nebolo malo, o tyzden nato som sa v stredu rano normalne vybrala do prace aby som zistila ze pocas silnej burky v noci sa mi niekto vlamal do auta a doslova ho vybrakoval..nielen ze zobral radio a celu zbierku cd-ciek ale estej aj blby navod k autu (ktory by sa mi teraz ako hodil, kedze mi nesvietia svetla) a dokonca vlhcene utierky!!!..a tak som namiesto pokojneho dna volala Gardu, poistovnu, opravara, stratila sa v dubline (teda nie celkom stratila, ale taku mieeeernu obkluku som si dala na ceste k zasklenemu oknu) a prvykrat sa viezla zelenou drahou Luasu...den bohaty na zazitky len co je pravda...ale niekomu neprajem viezt sa hodinu v aute bez spolujazdcovho okna v novembri po dubline...(velmi velka pravdepodobnost ze bude liat)...no co vam budem, radost...a v ten den sa nam darilo obom...Pitko akosi nevidel double-yellow-line (v preklade neparkuj-tu-bo-zaplatis-mastnu-pokutu) a este videl klampiara ako mu dava papucu...stalo ho to mastny peniaz hoci sa chce hadat, ze to nebolo kvoli listiu a spine vidiet, ale tak vsak uvidime...
..no a napokon ta najsmutnejsia vec...bohuzial, stav Louinho ocka ktoremu diagnostikovali rakovinu v priebehu septembra, sa velmi zhorsil a bol vzany do hospicu no napokon boj so zivotom prehral...hoci v jeho pripade to bol boj s chorobou, clovek, ktory pred par mesiacami bol v plnej sile, plny radosti a lasky ktoru okolo seba rozdaval...sa stratil...aj my sme si uctili jeho pamiatku ako velmi vela inych, priatelov a znamych, vzdialenych aj blizkych...vsetci sa snazime citit s Lou no vela z nas nevie, ake to je, pretoze to nemozeme vediet, lebo k nam bol osud milsi...a tak je teraz v office akesi ticho..vianocny bzukot a zhon, to hej, ale nieco podstatne tam chyba..ta minulorocna radostna atmosfera tam nie je...a asi ani nebude...a hoci sa urcite budeme snazit, nebude to ono...
..nechcela som takto smutno skoncit tento prispevok, ale bohuzial je to nieco, co mi ostava v hlave, v srdci a tak vobec....
...Vianoce maju byt sviatkami radosti, lasky a pokoja...je mi smutno ked si predstavim, ze pre niekoho takymi nebudu...mozno tie o par rokov...ale nie tieto....
..positive thinking...
..my ich starvime tu, spolu, vo dvojici...ale doma je doma a Vianoce su aj o domove, takze 28ho naberame juhovychodny kurz a prilietame...a budem rada, ak vas stretnem...na kave, na horucej cokolade, na klzisku ci hocikde inde...uz teraz sa tesim...

17. októbra 2009

PJR (Pocit jesennej radosti)

Uz som vam vravela ako velmi mam rada jesen?? ...nie taku hnusnu sychravu novembrovu jesen s visiacimi nohami pani Zimy, ale post-babio-letnu oktobrovu jesen s cerstvym vzduchom, zubatym slnkom a nadhernymi farbami vsade, kam sa pozriete...taku aka je tu dnes...na 17teho oktobra neuveritelne prijemna vonkajsia teplota, od rana vykuknute slniecko na oblohe bez oblakov, nadherny vzduch a vela stromov na ktorych mozno oko pokochat....ked clovek zije v krajine, v ktorej styri rocne obdobia mozno zazit za 24 hodin a prevaznu cast roka je tu sychravo, tak akosi o to viac dokaze vychutnat a potesit sa z malickosti, napriklad takych, ako je krasny slnecny den...staci mala prechadzka po vonku a ten vzduch precisti vsetky trubky...v hlave...a zostava len usmev na perach...a clovek ma take prijemne teplo v dusi..pokoj...prijemny pocit, ktory zostava...a uklada sa do pamati aby mohol byt neskor vyvolany...ked je po peknych dnoch a nalada je na poklese...tak presne taky som si dnes do mojej pocitovej schranky ulozila...krasne vikendove pocasie..
najma po takom tyzdni, teda dvoch, ake som mala...nebolo to az tak uplne strasne, len to bolo mozno trochu narocnejsie...lebo napriek tomu, ze este ani Vsetkych Svatych nebolo (rozumej Hallowe'en tunak), tak Vianoce sa blizia a vsetky pripravy su uz v plnom prude...obchod je obchod a ked je treba zabrat na vsetkych frontoch, aby ludia minali, tak treba zabrat...cize je to take blaznive obdobie, vsetci su zrazu hrr postihat vsetko v co najkratsom case, pocet mitingov sa pomaly zdvojnasobil, treba predlozit koncorocne vypocty ako sme hospodarili a pracuje sa na budgetoch na buduci rok...no proste blazinec..a co je horsie, nema sa to tendenciu do Vianoc zlepsovat...aby toho nebolo malo, tak Nicola je na dvojtyzdnovej dovolenke, cize robim za dvoch, a kedze cas sa zdvojit neda, musim sa obracat...nieze by som to nezvladala, ale predsa som si uz odvykla od toho tempa...ale co je raz v krvi:)...a tak si bacujeme....spolu s Lou...ta to tiez nema lahke, chuda...kratko pred jej planovanou dovolenkou jej ocinovi diagnostikovali rakovinu, progresivnu formu, ktora je len tazko liecitelna...a tak bola tri tyzdne mimo office, vacsinu casu stravila v nemocnici s rodinou, aby im oznamili, ze dobre vyhliadky to nie su..ale nadej umiera posledna a tak to beru....chcu mu naplnit tie dni, co mu ostavaju, nech to ma byt par mesiacov alebo par rokov...a do toho vsetkeho, Jayne oznamila, ze odchadza, ze dava vypoved a ide pracovat do City Centre, do konkurancneho Arnotts...kazdy potrebuje nove vyzvy a ona prijala tuto...a tak sme vsetci ostali ako obareni, lebo si to nevieme predstavit...tim je tim a kazdy do neho patri rovnako....a bez nej to nebude akosi ono...a tak vznikol nas maly mikrosvet kde sme sa pocas dvoch-troch tyzdnov snazili vymysliet, kto bude robit co, ako sa veci zmenia, ako to zvladneme a ako to vsetko dopadne....nateraz niekto novy nepribudne, je na to prilis ruch a treba sa sustredit na ine veci, treba dokoncit co sa zacalo a potom sa bude na to pozerat cerstvymi ocami....


do toho som este ako na potvoru ochorela...po vikende, ked k nam prisla Januska Anjelik na relaxaciu a uzili sme si oddychovy vikend (ktory Pitko spolovice prelezal, lebo ho skolila men flu - rozumej nadcha..)...a potom si to naslo cestu aj ku mne...klasicke bolave hrdlo a na druhy den nadcha...ktora trochu polavila po irskom recepte zahrnajucom whisky a klinceky...ale na lezanie nebolo casu..prilis vela veci sa dialo...v stredu sme mali rozluckovu party a vcera bol Jaynein posledny den...rozluckovy obed, objatia, slzicky...zmena je zivot...a nech je uz hocijaka, cloveka vzdy nieco nauci....a tak sa ucime....vsak o tom to predsa cele je...




zelam Vam vsetkym prijemny vikend a vela poucnych lekcii....

28. septembra 2009

Utesy, ovce a obsluha…

..na urovni desiatej cenovej skupiny…ale inak super;) tento opis sa vztahuje na nase dvojdnove putovanie irskymi koncinami smerom na severozapad, do counties Sligo a Donegal.
V piatok vecer sme sa vybrali do Navanu za Petkou a Jurkom, kde sme prespali, aby sme sa ako tak sviezi rano o osmej vydali na cestu, ktora mala byt zaujimava a napinava..a teda aj bola ;)V sobotu boli na plane tzv. chodbove hroby, jedno zo styroch najvyznamnejsich neolitickych miest v irsku..Carrowmore..cesta viedla uzasnymi sceneriami a riedko obyvanymi cestickami pri zapanom pobrezi…na scenu opat vstupila knizka opisujuce dychberuce vyhlady a spektakularne miesta, ktore sme samozrejme nemohli minut..vsak kde by sme boli bez nej, ze? Pocasie nebola vyborne, ale tak neprsalo, za co sme boli celkom vdacni..no hmla bola celkom slusna, a tak sme napoly planovanu vychadzku na Miosgán Medbha radsej odlozili nabuduce..pokracovli sme na jazero Lough Gill, co v preklade znamena Krasne jazero a nie je tomuto nazvu nic dlzne..dokonca vykuklo slniecko a jazero sa uzasne trblietalo, vodicka clupotala…no proste krasny kus sveta…na brehu bol Parke’s House, sidlo protestantskeho pristahovalca Parka. Pozreli sme si uvodne videjko o historii miesta a okolitych pamatihodnostiach a potom presli aj dom..tu sa uz zacal ozyvat moj zaludok, ktoremu sa nepacil ten zvysok tvarohu, ktory som po ceste zjedla a asi uz nebol prave najlepsi…a tak som zvysok dna mala divne poryvy v bruchu, co bolo celkom vtipne..navecer sme zacali hladat nieco na ubytovanie, nejaky ten B&B, ktorych bolo po ceste ako maku..vyberali sme viacmenej podla vonkajsieho vzhladu, lebo ceny boli vsade kartelovo rovnake a vedeli sme (po predchadzajucich skusenostiach s irskymi B&B) ze je to ubytovanie na jednu noc a hlavne je, aby tam nekvapkalo a nefucalo…a tak sme sa o rozhodovani medzi zelenym a hnedym ubytovali v hnedom, s nazvom Marlboro House..niezeby sme propagovali fajcenie, ale tak vyzeral lepsie...miniizbietky mali vlastne kupelne (asi rovnako velke ako samotne izby), takze sa to dalo prezit..po kratkom osviezeni sme sa vydali do mesta na veceru..vsetci sme basnili o staekoch, ale ceny v tomto irskom (podla mudrej) knizky vychytenom letovisku nas odradili a tak sme potom uz len hladali nieco, kde by sa dalo sadnut a vyzeralo aspon ok…a tak sme (urcite nechtiac) spachali kulinarsku sebevrazdu..prvu a bohuzial nie poslednu za vikend…bol to hotel s restauraciou, cize sme (ocividne nepravom) ocakavali aspon aku taku uroven jedla a obsluhy..ked sme prisli boli sme druhi hostia, po par minutach jedini..z menu (ktoreho rozsah tiez utrzil zopar nemilych komentarov) sme si po case vybrali, vsak co sme uz mali robit pravda a cakali, co z toho bude..na nase sklamanie nemali ani capovane pivo, co vsak bolo len jedno z mnohych, ktore mali este nasledovat..jedlo, ktore nam bolo naservirovane, nemalo vela chuti, pricom Juraj a ja sme obisli este celkom dobre…ale tie burgery, co si dali Petka a Pitko teda mali nieco do seba..suche mlete meso bez chuti vytvarovane do formy burgera vlozene do suchej zemle s troskou zeleneho salatika vedla za nekrestansky peniaz…no nezachranil to ani kecup ani majoneza…na zaver nas este prekvapil ucet, ktory bol na urovni hotela, na rozdiel od doneseneho jedla..no uzas…po odchode sme isli nazad do baru nasho ubytovania, ze nech to nemame daleko do postele..z obsluhucej babenky sa vyklula Slovenka, ktora ocividne rada videla inych krajanov…mne sa po polke piva a narocnom dni na zazitky zacali zatvarat ocka, a tak som sla pekne krasne do hajan…na rozdiel od zvysku, ktori pokracovali do pol stvrtej do rana…rano mi bolo oznamene, ze od ranajok nemam vela ocakavat, lebo sefkuchar a majitel v jednej osobe ponocoval s nimi…ale na miestne pomery sa irish breakfast celkom dali, lebo vsak hlad je svina, ze?
..to, ze som sla skoro spat a nepozivala alcohol v takej miere ako ostatni mi vysluzilo pravo prvej jazdy na Petko-Jurkovom aute, lebo by som ako jedina nenafukala..a tak sme sa vydali na sever, do Glenncomkillenu alebo ako sa to pise..odmenou za vselijake krivolake cesticky nam bol uzasny a skutocne dychberuci (knizka tentoraz neklamala) vyhlad na utesy Bunglass, ktore hoci menej zname a urcite menej turisticky vyuzite ale krajsie ako slavne Cliffs of Moher…trosku sme si vyslapali po zelenej travicke a kochali san a vlny triestiace sa o skaly, farebne utesy a hladali zbludene ovce, ktore su v tejto casti Irska hadam na kazdom kroku….ocareni a poteseni krasou prirody sme sa vratili nazad na cestu a hladali nejake miestecko, kde by sme si mohli dat nedelny obed…bohuzial v turistickom spote v Glennchumkillene bola len jedna obcerstvovacia jednotka s nazvom Village Café…dalsie neplanovana kulinarska samovrazda na obzore…a hoci chute boli rozne, ako napriklad na rybaciu ci inu polievku a steak, museli sme vychadzat z ponuknuteho jedalneho listka..na ktorom sice polievky boli, ale na nase (ani nie) prekvapanie nam casnicka (este sa k tejto osobe pribehu vratim) oznamila, ze bohuzial polievku nemaju…a tak sme teda povedali, ze tak co uz, tak polievku vynechame…dievcina, ktora mohla mat tak 16 a pristup desiatej az dvanastej cenovej skupiny, vsak nase prianie pochopila, ze teda nechceme nic…co nam doslo, ked pribory doniesla iba chalanom…moja educo dieta mohla ist akurat tak viete kam, ked vsetko sa servirovalo s chips, teda velkymi hranolkami a 100% menu sa pripravovalo hodenim do fritaka…az na ten biely sandwich teda..ale tak zase to vyhral hlad a tak tych 6 hranoliek, viac sa skutocne nedalo, hadam vycvicim v posilovni tento tyzden…chicken bits sa celkom dalo, hoci od volne chovaneho kurata mali velmi daleko;)na Petkino prekvapenie chicken burger, ktory si vybrala, bol dokonca chutnejsi ako ten z predosleho vecera a to uz je co povedat…viva mrazene polotovary…celu “café” prevadzkovala uz spomenuta casnicka s mierne prihluplym vyrazom, ked ste si vypytali nieco a mierne nastvanym vyrazom pri objednani niecoho naviac..co nas vsak nemohlo odradit a tak sme ju trosku poprehanali..po majonezu, kecup, onion rings, co prislo…inak appropo kecup…v stanicnom bufete v letanovciach by vam nedali tu prazdnu dozu ktora vyzerala, ze prezila uz co-to v miestnom pohostinstve…no co vam budem…druha osoba ktora nam prisla na zrak nemala hadam ani 18, pristup trochu ustretovejsi, ale tiez by sme za nu viac ak 5 korun nedali..veru o kvalite sa zdaleko hovorit nedalo…nabuduce uz budeme vediet…nikdy a za ziadnych okolnosti neist do zariadenia, kde nikto nie je..maju na to dovod…
..tak sme sa rozcarovani vydali na cestu nazad, do civilizacie a medzi milych ludi…aj tento prispevok pisem na zadnom sedadle auta, minajuc male dedinky a vacsie mesta, krajinu meniacu nielen tvar a vyzor ale aj uzmeno-spravne rozdelenie, kedze krizujeme Severne Irsko…do Dublinu je to prave este 88 kilometrov, teda vlastne mil..cize tak sto kilometrov…tak to si hadam este aj zdriemnem…caka nas este cesta domov z Navanu a potom sa uz len psychicky pripravit na dalsi tyzden…
..mozno behom neho aj napisem, ako sa vyvija nas office zivot, najma po tom, ako bola Lou na tri tyzdne prec, pocas ktorych jej otcovi diagnostikovali rakovinu, najhorsi progresivny typ a nedavaju mu viac ako par mesiacov zivota, ako Jayne, nasa sefka marketingu, oznamila, ze odchadza z Dundrumu, lebo dostala ponuku z Arnotts v centre Dublinu, ktoru akceptovala a tak..kazdopadne to bude este zaujimave…ale nateraz bolo hadam dost…