8. júla 2008

Ako to sledujem...

..tak odkedy som znovu zamestnaná, poriadne som zlenivela, čo sa písania týka..ale aspoň mám kvalitnú výhovororovku...keď o siedmej večer prídem domov, podľa okolností navarím či nenavarím, zjem či nezjem, ale vždy zaspím, skôr či neskôr..predsa to len uťahá, od rána do večera sa koncentrovať...ale asi by som mala začať tam, kde som minule prestala, že?...no dobre...otázka v ten prvý piatok ozaj padla, ale nebola moja, že či si ma nchajú, ale ich, či sa mi práca pozdáva a či ostanem...mierne ma to zaskočilo, ale nie natoľko, aby som nesúhlasila...no a na ďalší pondelok som nastúpila už ako permanentná pracovná sila na polročný kontrakt, teda na dobu Nicolinej materskej dovolenky. Na vysvetlenie, Nicola je teraz v ôsmom mesiaci tehotenstva a tento piatok odchádza na materskú. Na jej miesto má (mala) nastúpiť Ciara, ktorá bola pôvodne na mieste mojom. Avšak, Ciaru asi začnem volať Yeti, lebo stále o nej iba počujem, ale ešte som ju nevidela...a možno ju ani neuvidím..najnovšie správy sú tie, že podstúpila ďalšiu operáciu(tuším oka), z ktorej za zotavuje...ale celé je to nejaké pomotané a tak aj ja sa cítim neisto..hlavne z toho dôvodu, že pred týždňom mi Nicola povedala, že budem môcť odísť na plánovanú dovolenku, ale to sa rátalo s tým, že tam nude Ciara...no a dnes, keď sa vrátil šéf po dvojtýždňovej dovolenke (krívajúc a o barliach, chudák) došlo na pretras, ktoré kompetencie mi môžu byť zverené..a neni ich práve málo, ako som tak kukala na ten list...nič dobrého to neveští...niežeby to bolo zlé, ale predsa len, na osobnú asistentku riaditeľovi takého kolosu sa vskutku necítim...ja by som si kľudne sedela za svojim stolíkom na recepcii, zakladala faktúry a zapisovala objdnávky tovaru a podobne...veď uvidíme, čo sa z toho vykľuje...hádam niečo pozitívne..ale napriek všetkej tej neistote sa mi tam páči..ľudia sú tam stále ešte milí, nebol to len prvý dojem, a už si tam začínam zvykať..na systém, na mená, tváre...a tak...čo sa týka náplne mojej práce, mení sa zo dňa na deň a z hodiny na hodinu...prvotná podstata je väčšinou rovnaká, práca na počítači, kopírovanie, faxovanie, zakladanie papierov...čo sa týka technického vybavenia, kopírka sa furt zaskávala, tak prišiel konečne niekto kompetentný, aspoň sa tak tváril, aby ju opravil...aj sa mu to vcelku podarilo, ale Nicola už k nej nebola taká zhovievavá a zajtra nám ju majú vymeniť...hihi..a opravár tvrdil, že to bola chyba súčiastky, takže to nebola moja aura..ale už som mala na mále:)...inak sa mi celkom darí, iba mám v kuse šťastie na drobné poranenia typu porezanie sa papierom, kopnutie do skrine, stola, stoličky, pricviknutie všetkých možných častí prstov do všetkých nemožných častí nábytku a zakladačov...došriabaný lak a také malé nevinné ujmy...čo je pozitívne, čas tam uteká veľmi rýchlo, aj dennodenne, aj tak celkovo, ani som sa nenazdala a už tam ťahám štvrtý týždeň...za ten čas sme stihli osláviť dvoje meniny, jedny (Piťkove) narodeniny, dvakrát oddrapiť spätné zrkadielko v aute, opraviť autorádio, navštíviť kamarátov v Navane, zájsť si do kina (baby bacha, vytiahla som ho aj na Sex and the city..len som zabudla spomenúť, že to trvá 2h 45min...to sa ešte len odul:)..), stihli sme neosláviť Deň nezávislosti a konštantne komentovať to psie počasie, čo sa tu stavia na obdiv..no čo, taký úplne obyčajný šťastný život...prajem podobné pocitové poryvy všetkým čitateľom...a idem spať, ráno treba vstávať...