Zo zeme írskej...

Chvíľku to trvalo, ale napokon sa dostávam k tomu, aby som vám sprostredkovala moje prvé dojmy z krajiny írskej. Je ich strašne veľa, rôznorodých, všelijakých, pozitívnych, negatívnych, však ako napokon vždy na novom mieste, v novej kultúre. Preto všetko pekne po poriadku...Pred týždňom sme sa viac menej úspešne zbalili do limitovaného počtu kusov a hmotnostného limitu povoleného Ryanairom, samozrejme, že nikto to tam nejako zvlášť nevážil a prešli sme v pohode všetkými kontrolami, až napokon do lietadla, aby sme mohli šťastní vystúpiť na Dublin Airport, vyzdvihnúť si nestratenú batožinu a nájsť kamaráta, ktorý nás veľmi komfortne autíčkom odviezol do Newcastlu do nášho nového príbytku na nasledujúce dni..je to dvojposchodový bytík, 4 izby, kuchyňa, kúpelka, celkom v pohode, všetko vybavené, len trochu zima, lebo elektrina je drahá :)...a tak tu aj teraz naobliekaná ťukám do kláves a rozmýšľam, čo všetko napísať, aby som vás zbytočne nenudila a zároveň zodpovedala všetky všetečné otázky...dobre, začnem hádam tým, ako je v práci...do ktorej som sa v prvý deň nakoniec (napriek úsiliu zohnať autobus), radšej dostala taxíkom, a áno, správne tušíte, že to nebolo práve(ako to povedať) no nebolo to práve ekonomické riešenie..ale tak však treba urobiť aspoň dobrý prvý dojem a príchod včas k tomu určite patrí..a tak sa začalo moje zoznamovanie s Marriott Johnstown House Hotel and Spa..(inak skúste si to predstaviť, neviem koľkokrát za deň musím vysloviť ten názov spolu so zdvorilostnými formulkami, no hrôza...kde je starý dobrý Dream...:))je toho toľko, že radšej budem menovať fakty, aby som nič dôležité nevynechala:
Hotel: pôvodná stavba z 18.teho storočia, veľmi pekne zachovaná a zrekonštruovaná, exteriér aj interiér na úrovni, dýcha to tam luxusom, veľmi veľmi pekné pracovné prostredie...
Kolegovia: multi-kulti, od všadekiaľ a všelijakí..Ír, Nemec, Kórejčan, Nemka, prvý šéf Nemec, a najvyšší šéf Ír ..no vravím, takže precvičujem aj nemčinu..až na Kórejčana sú všetci úplní pohoďáci, ten trochu stresuje aj keď nemusí a chýba mu systém...ale však každý sme nejaký, že?
Irish English: tak to je samostatná kapitola..väčšina hostí je domácich, ale oni sa aspoň trochu snažia, no keď prišiel poslíček s poštou a spustil, tak som chvíľu a to celkom hodnú rozmýšľala, akým jazykom to hovorí..a bolo to anglicky!no nezachytila som ani slovo, tak som si pomyslela, že je veľmi dobre, že na službe sú vždy dvaja recepční a tak sa hádam nemusím až tak obávať..horšie je to s telefónom..no čo, aj nepomôže ani „pardon“, že ako ak to nepoviete znovu, tak nemám šancu, pomôže už len povedať pravdu a odovzdať telefón niekomu kompetentnému, alebo aspoň teda rozumejúcemu človeku...no ale tak čo sa mám, keď to raz nie je moja rodná reč, tak nie je...
Počasie: podľa predstáv, čiže nič moc...nemrzne, ale prší, síce nie stále, čo je celkom pozitívum, je tak zamračené, ale pridajte si k tomu vietor, prípadne jemné mrholenie, tak výhra to práve nie je..ale s tým sme rátali..
A inak: všeobecne sa dá povedať, že som vo fáze, kedy si začínam zvykať, na nevykúrené domy, dva kohútiky s vodou, pričom jeden mrzne a druhý vás obarí, na premenlivé počasie, kedy v priebehu 10 minút príde lejak a za chvíľu je po ňom, na európske ceny, poľské obchody, doubledeckery, meškajúce autobusy, neexistujúce presné cestovné poriadky, všadeprítomnú multikultúrnu rozmanitosť a zároveň aj absenciu iných vecí, ktoré si človek neuvedomuje, až kým mu nezačnú chýbať...ale nechcem, aby to vyznelo nijako pesimisticky (to je len tým počasím:)..začiatky bývajú ťažké a tak to jednoducho je..zmierila som sa s tým a čakám, kým sa to všetko uklepe a utrasie...
Piťo si zatiaľ hľadá prácu, už sa mu ozývajú aj z agentúr, kde mu ponúkajú prácu podľa jeho predstáv, čakáme, kým ho zavolajú na interview..potom budeme môcť riešiť, čo s ubytovaním a dochádzaním, tak si zatiaľ vo voľných chvíľach užívame jeden druhého a nemôžem si sťažovať...je neuveriteľná výhoda, že sme tu spolu a máme jeden druhého, keď tak nad tým rozmýšľam, sama by som sa asi zbalila a vrátila...bolo by to totiž o ničom...preto je super, že sme tu spolu...fúha, nejako som sa rozľútostila, asi to bude pokročilou nočnou hodinou...
Chcela som vám vlastne sprostredkovať svoje prvé dojmy z tejto krajiny, ktorú som síce zatiaľ videla len z (už beztak početných) jázd autobusom, ale mala som možnosť dotknúť sa jej mysľou...prostredníctvom ľudí, ktorí tu hľadajú svoje miesto pod mrakom, rovnako ako my..preto nám držte palce, nech ho nájdeme čím skôr a môžeme sa tešiť na slnko, čo spod neho vyjde :)

Ďeň "D" mínus 1

Musela som si dať pauzu...v procese pokusu zbaliť svoj život do dvoch kufrov o celkovej hmotnosti 25 kg, pričom iba 7 kg čistej váhy sú samotné kufre..mojimi nepriateľmi sa stali rozmery a hmotnostné kategórie...až ma z toho rozbolela hlava...a to som sa zobudila do takého krásneho dňa!! Všade rozprávkovo bielo, až som si pomyslela, že Jakub a Alžbetka sa dnes poriadne u Perinbaby vyšantili...ráno to vyzeralo krásne, aj sa mi dobre išlo, všetko pod nohami v primeranej konzistencii, ako sa na zimu patrí...bohužial, bol to neveľmi odborný odhad, spôsobený asi tým, že bolo dosť skoro ráno..musela som totiž zase ísť k zubárke..ako som sa minule chystala na odstránenie mojich nepodarených osmičiek, tak mi ich aj odstránili, v stredu jednu, v piatok druhú, ale aby som sa nenudila, tak stále robili šarapatu...no a preto som dnes po hodine aj pol (ale čakanie sa skončilo príjemným prekvapením z nečakaného stretnutia ) vyšla po troch minútach z ordinácie, s dutinou ústnou obohatenou o protizápalový drén, teda vecičkou, ktorá by mi do zajtra mala vyliečiť zápal ďasna..nikomu to neprajem, je to hnusnéé, pre slabšie nátury sa zdržím opisu..to len tak na okraj..ale keďže na veci sa treba pozerať pozitívne, tak som s radosťou, že hádam to teda bude už v poriadku, vykročila v ústrety .. v ústrety poslednému zvyšku príjemnej konzistencie, ktorá sa až neprimerane rýchlo menila na presnú tú onú nepríjemnú mokrú brečku, ktorú každý z nás zbožňuje..naveľa som sa však cez to dokázala preniesť a vsugerovala som si, že je 23. decembra a toto si budem premietať v mysli, keď to bude tvrdiť aj kalendár..biele Vianoce je totiž tento rok asi neveľmi pravdepodobná idea..ale ako sa hovorí, nekrič hop, kým ti nepreskočí..obrnila som sa teda pocitom, že toto je možno posledný celkom aj miestami slnečný deň, ktorý ma čaká, a začala som vybavovať a nakupovať posledné potrebné veci spolu s mojou polovičkou:)... prekvapilo ma skóre na konci dňa, a síce, že 100% úloh bolo splnených.. teda až kým neprišlo na balenie..mnohí to poznáte, tak si podrobnosti nechám pre seba..dnešný deň (a to sa ešte neskončil) ma vskutku obohatil o viacero poznaní: napr. že tie gumené čižmy, ktoré sa mi tak na Kohútke páčili, by som teraz brala všetkými desiatimi, že existuje nespočetné množstov druhov, tvarov a farieb dámskych pančušiek a nedokážem sa v nich vyznae, nieto si z nich vybrať, hoc´ som žena, že najhoršia je neistota, lebo ako sa mám zbaliť, keď neviem, či budem ten či onen druh odevu potrebovať, že stále sa mám čo učiť a že sa nerada balím, hoci som si myslela, že to nie je trvalý stav a že....tých „že“ by dnes ešte bolo..ale už iba vymýšľam, aby som oddialila nevyhnutné..končím a idem pokračovať..ak sa nebudem ozývať, tak som sa zavrela do kufra a rezignovala..howk

Snowwhite & Toothfairy

V prvom rade niečo pre tých, ktorí trávia čas za hranicami Slovenska.....áno, milí moji, správne si myslíte, ak si myslíte, že zima k nám už prišla tak ako sa patrí a dnes aj ukážkovo snežilo..šokujúce pohľady na tieto druhy správ musíte mať na tvári práve vy, ktorí ste niekde v teplých krajinách, akými sú Mexiko či Kanárske ostrovy a preto sa Vám táto predstava nepozdáva..veď 20-stupňový teplotný rozdiel je určite v tom Vašom prípade veľmi príjemný..vy pľuhiaci!!!:)))A my tu zababušení chodíme a Vám závidíme....

No a ešte jedna správa, tentoraz sa týka môjho zdravotného stavu..a síce, zajtra sa pravdepodobne zbavím dvoch nepotrebných tvrdých anatomických štruktúr v mojej ústnej dutine, nazvaných tiež distomolár a paramolár :) .. no a povedané ľudskou rečou, čistou mäsiarinou sa zbavím dvoch zubov múdrosti..teším sa!!! Preto ak sa nebudem ozývať, tak bezmocne a v bolestiach ležím na posteli a napchávam sa ibuprofenom...psychická podpora sa mi zíde, tak na mňa prosím myslite :)

Aféra »LeavingGejTT«

Je to síce už pár dní preč, ale predsa emócie ešte zostávajú...v stredu sme sa odsťahovali z Trnavy..áno, Janushka, už tam po nás nezostalo ani stopy..teda nie celkom, totiž: bicykel a stolička akosi nenašli miesto v absolútne využitom autíčku, ktoré malo čo robiť, keď sme ho takto naložili..páni moji, ja vááážne netuším, odkiaľ sa zobralo také množstvo vecí, ktoré sme tam mali a hlavne: kde dokelu boli schované...hoci odpoveď nie je až taká prekvapujúca, bolo to skryté v poličkách, zásuvkách, skriniach, všade možne ukryté pred našimi zrakmi, aby sme si to potom mohli vychutnať..začalo to veľmi optimistickým znesením bicykla z piateho poschodia, jeho naloženie do auta, realistické uvedomenie si nereálnosti situácie a následné vyloženie z auta a vynesenie na piate poschodie:( no čo Vám budem..tri maxveľké škatule, jedno rozkladacie kreslo s dvoma matracmi, a igelitky (počet cca 17)doslova a do písmena narvané do pittnerovie auta, ktoré sa síce zdá dosť veľké, ale nie na sťahovanie nás dvoch :)..neverila som, ale porušili sme pravidlo tety Henčelovej, že žiadny kufor nie je tak nabalený, aby sa tam ešte niečo nevošlo..naozaj sa nevošlo..do toho nášho autokufra..aj vďaka Piťkovej priestorovej predstavivosti a schopnosti využiť každý cm3 ...Chudák Ňufo (pre neznalých veci- náš škrečok čínsky, inak neuveriteľne zlatý a nenáročný..btw..neprejaví v sebe niekto chovateľskú vášeň? Stále mu hľadáme náhradný domov:))..musel stráviť dve hodinky v krabici na mojich kolenách, ktorá sa natriasala v súlade s nerovnosťami vozovky..má ten ale stresujúce zážitky...no nech je ako chce, napokon sme sa vďaka priaznivým poveternostným a dopravným podmienkam dostali domov..zhodli sme sa na tom, že jednu noc tie naše veci v aute vydržia a tak sme to nechali na piatok...hihi..