30. novembra 2009

Novembrovy prispevok..trochu sychravy..

Od minuleho prispevku zase ubehlo par tyzdnov..a aj sa odvtedy vselico udialo...v skratke, bracek plus jedna prisli na navstevu aby sme totalne zmokli na ture na najvyssi kopec Irska, buchlo nam cerpadlo na bojleri a tak sme stravili jednu sobotnu noc vysusanim bytu a jednu nedelu bez vody a tepla, vykradli mi auto a zobrali moju skvelu kolekciu cd-ciek a radio, Pito dostal papucu za €90 a bohuzial som zazila aj irsky pohreb...ked sa dari tak sa dari!?...ale zase nebolo vsetko iba negativne a hoci to tak na prvy pohlad moze vyzrat, tak musim povedat, ze vsetko zle je na nieco dobre..hoci v niektorych pripadoch sa nad tym musim velmi zamysliet a furt nic...
..je uz pokrocila hodina a zajtra treba vstavat, tak vas usetrim vsetkych nepodstatnych detailov...

..na oktobrovy bank holiday rozumej statny sviatok nas prisli pozriet Matusko a Barborka..na par dni ale o to intenzivnejsich..stihli sme toho dost no hlavny bod programu nam nevysiel, napriek (musim podotknut ze odvaznemu) pokusu sme najvyssiu horu Irska nezdolali a vyzera to tak, ze budu musiet prist este raz..niekedy na jar ked je pravdepodobnost dazda trochu mensia ako koncom oktobra...ze?..ako sme dopadli ste mali moznost pozriet na fb (miroslav pittner- videos)...suchej nitky by na nas nenasiel..radiatory vtedy dostali zabrat veru len co je pravda..ale napriek nezdaru dufam, ze sa im tu pacilo a aj tymto im este raz dakujeme za prinesenie kuska domova na zelenu podu irsku (vratane tej marhule, decka!)...
..tri tyzdne dozadu, v jednu uplne normalnu sobotnu pohodu, na pokraji sladkeho spanku, cosi velmi rusive vytrhlo nas z pohody...mierne kypiaca suseda zdola prisla sa stazovat ze akosi ju vytapame...my v sladkej nevedomosti sme tvrdili ze ale predsa ved vsetky tocky su zastavene...ale voda v koberci na chodbe naznacovala nieco ine a kvapky kvapkave cez hlasic poziaru tiez...a tak sme 23:59 objavili ze na cerpadlo na bojleri odislo do teplych krajin a nechalo za sebou potopu...a verte, nikomu taketo nemile prebudenie uprostred noci nezelam...emocie, prekvapenie a narychlo najdene handry sa zmiesali dokopy a akosi sme situaciu zachranili...hoci chalani sa velmi nevyspali ked vymienali lavor do rana...:(na druhy den landlord zaposobil a dotiahol typka co cerpadlo vymenil...za temporary one, rozumej docasne a docasne ho uz mame tri tyzdna, sklad mierne premiestneny vsade okolo a od landlorda sluufka nepocut co teda s tym, ci bude stare opravene ci nebude ci ako...ale zajtra pride vybrat najom, tak bude asi mierna debatka...najlepsie bolo ked sme sa vybrali peso na plavaren ze teda spachame nejaku hygienu, prisli tam a nepustili nas dnu lebo v ten den zmenili otvaracie hodiny a prisli sme kapanek neskoro...ked sa dari tak sa dari...
..aby toho nebolo malo, o tyzden nato som sa v stredu rano normalne vybrala do prace aby som zistila ze pocas silnej burky v noci sa mi niekto vlamal do auta a doslova ho vybrakoval..nielen ze zobral radio a celu zbierku cd-ciek ale estej aj blby navod k autu (ktory by sa mi teraz ako hodil, kedze mi nesvietia svetla) a dokonca vlhcene utierky!!!..a tak som namiesto pokojneho dna volala Gardu, poistovnu, opravara, stratila sa v dubline (teda nie celkom stratila, ale taku mieeeernu obkluku som si dala na ceste k zasklenemu oknu) a prvykrat sa viezla zelenou drahou Luasu...den bohaty na zazitky len co je pravda...ale niekomu neprajem viezt sa hodinu v aute bez spolujazdcovho okna v novembri po dubline...(velmi velka pravdepodobnost ze bude liat)...no co vam budem, radost...a v ten den sa nam darilo obom...Pitko akosi nevidel double-yellow-line (v preklade neparkuj-tu-bo-zaplatis-mastnu-pokutu) a este videl klampiara ako mu dava papucu...stalo ho to mastny peniaz hoci sa chce hadat, ze to nebolo kvoli listiu a spine vidiet, ale tak vsak uvidime...
..no a napokon ta najsmutnejsia vec...bohuzial, stav Louinho ocka ktoremu diagnostikovali rakovinu v priebehu septembra, sa velmi zhorsil a bol vzany do hospicu no napokon boj so zivotom prehral...hoci v jeho pripade to bol boj s chorobou, clovek, ktory pred par mesiacami bol v plnej sile, plny radosti a lasky ktoru okolo seba rozdaval...sa stratil...aj my sme si uctili jeho pamiatku ako velmi vela inych, priatelov a znamych, vzdialenych aj blizkych...vsetci sa snazime citit s Lou no vela z nas nevie, ake to je, pretoze to nemozeme vediet, lebo k nam bol osud milsi...a tak je teraz v office akesi ticho..vianocny bzukot a zhon, to hej, ale nieco podstatne tam chyba..ta minulorocna radostna atmosfera tam nie je...a asi ani nebude...a hoci sa urcite budeme snazit, nebude to ono...
..nechcela som takto smutno skoncit tento prispevok, ale bohuzial je to nieco, co mi ostava v hlave, v srdci a tak vobec....
...Vianoce maju byt sviatkami radosti, lasky a pokoja...je mi smutno ked si predstavim, ze pre niekoho takymi nebudu...mozno tie o par rokov...ale nie tieto....
..positive thinking...
..my ich starvime tu, spolu, vo dvojici...ale doma je doma a Vianoce su aj o domove, takze 28ho naberame juhovychodny kurz a prilietame...a budem rada, ak vas stretnem...na kave, na horucej cokolade, na klzisku ci hocikde inde...uz teraz sa tesim...