Podľa môjho plánu sa mal tento príspevok niesť v radostnej nálade z novonadobudnutej práce. To sa však nestalo, lebo hoci má táto krajina geografickou polohou od južanských štátov ďaleko, z ich mentality by ste tu kus našli. Aj keď je v každom druhom inzeráte napísané, že vás potrebujú immediately, čiže okamžite, tak tomu väčšinou tak nie je. Preto sa vlastne už mesiac iba tak poflakujem a moje dni sa podobajú ako vajce vajcu. Ráno (teda rozumejte neskoré ráno) vstanem, dám si raňajky, zapnem komp...a brovzujem štyrmi stránkami s ponukami pracovných miest, hoci by stačili aj dve, ono tie krátke slohové útvary sa dosť často opakujú...následne z veľkého množstva vyberiem tie, ktoré ma zaujali, nasleduje druhé triedenie, a síce odstránenie všetkých, kde požadujú tri a viac rokov praxe, rôzne kurzy a atestácie, alebo ich textu vôbec nerozumiem...:) ..a potom tých pár, ktoré prejdú aj druhým kolom, tých je obdarených mojím skvelým životopisom, nadšenými motivačnými odpoveďami a nabité entuziazmom...to už sa ručička hodín väčšinou blíži k jednej hodine, alebo k pol druhej...znak toho, že aj obed by sa patrilo poriešiť a trochu kosti popreťahovať...ďalší program sa odvíja od niekoľkých faktorov, ako sú množstvo nečistôt v byte, množstvo špinavého riadu a prádla, obsah chladničky a nesmiem zabúdať na počasie za oknom...týmito premennými je potom determinovaný ďalší priebeh:)a síce väčšinou hodinová prechádzka do vedľajšej dediny(klasicky obehnem tesco a priľahlý park), mierna očista spoločných priestorov v byte, a tréning môjho kulinárskeho umenia(aspoň v niečom sa zdokonaľujem...) a tak podobne..niekedy ostane čas aj druhé kolo inzerátov, ale to väčšinou nie je také úspešné, len zopár miest navyše...tento zabehnutý rytmus je niekedy oživený nejakým tým interview...odohráva sa to zavše tak, že jeden deň dotyčný, teda skoro vždy dotyčná, zavolá, na druhý deň si dohodneme rande, ktoré trvá tak okolo pol hodinky, ale s autobusovými spojeniami to mne trvá celé dopoludnie, zhodneme sa na tom, čo by som rada robila, kde a za koľko a nasleduje klasická fráza..."keď budem mať niečo vhodné pre vás, ozvem sa vám.."..no a takto utekajú dni od pondelka do piatku..sem tam (ale ozaj iba sem tam) sa vyskytne niečo iné, ako napríklad minulú stredu..ráno mi zavolal Kaktus (spolubývajúci, čo pracuje v neďalekej tlačiarni), že či by som si nechcela privyrobiť ako kuriér...po krátkom zvažovaní (kalkulácia rizika spôsobeného mojím orientačným nezmyslom, množstvo pohonných hmôt v Kubkovi, plán dňa a vidina zárobku) som sa vyjadrila kladne a o krátku časovú jednotku som už sedela v Kubkovi naloženom škatuľami s nálepkami a mierila na sever...napodiv nenastali žiadne problémy, dokonca ani orientačné, až úplne na konci, ale to adresát vyriešil jednoducho a síce ma prišiel vyzdvihnúť...a tak som za jedno predpoludnie aj videla zase iný kus Írska, aj si čo-to privyrobila a aj som si po dlhšom čase zašoférovala...milé..hoci zriedkavé...možno sa niečo zmení na budúci týždeň, volala mi totiž jedna rekrjúterka (babenka z personálnej agentúry), že to miesto, o ktoré som s a uchádzala, je opäť voľné a údajne by som sa naň hodila, tak uvidím, čo sa z toho vykľuje..
Pre toto všetko sa vždy teším na víkendy, je to aspoň nejaká záruka zmeny...za ten mesiac, čo som doma, sme stihli návštevu kamarátov z Prahy, Africa Day, Marine Festival..a stálo to za to..Hanka, Ľubko a Scotty prišli druhý májový víkend a doniesli nám koooooooopec dobrôt, počnúc Mätou, Milou a Lentilkami, cez Bambino, oštiepky, hermelín až po domáce klobásky a slaninku..juj, ako ich veľmi za to ľúbime!!!!!ale vážne, človeka to tak strašne poteší, keď má také niečo znovu na jazyku...:)..však sme ich za to aj povodili poriadne po okolí... dali sme návštevu pivovaru, no jasné že Guinnessu, náš obľúbený vodopád, záhrady a centrum Dubsu, naprataný program na tých dva a pol dňa, čo sa zdržali..ale sranda bola, to sa musí nechať... už teraz sa tešíme na september, na Hankinu a Ľubkovu svadbu, to sa zabavíme...(nebojte decká, letenky sú už v suchu!)...
Africa Day bol minulý týždeň, bolo to podujatie organizované ministerstvom zahraničných vecí alebo takého niečoho..kopec ľudí, skvelá hudba, a africké mňamky..len bolo trochu chladno, ale nevadí, aspoň sme sa nepotili:)..no a dnes sme boli na
Maritime Festivale, takom námornom festivale v prístave..pripomínalo to naše jarmoky, trhy, všade kopec stánkov so všetkým možným aj nemožným, skvelé kulinárske špecialitky a dav ľudí..počasie tentoraz prialo a tak sme si prišli na svoje..jasné, že sme neodišli s prázdnou..odniesli sme si výhodný nákup francúzskych syrov a brušká pomastili švajčiarskym racklettom :) ...len keď sme sa vracali domov LUASom(vláčik) som sa musela tváriť veľmi nenápadne...syry totiž patrili k tým vyzretejším...:))))))))...no a tak si tu žijeme...v nádeji na zmenu, ale inak úplne skvele...závidíte, že????xixixi
..budem radšej držať na uzde, aby som sa neunáhlila...ale každopádne, tento týždeň sa niesol v znamení zmien. Teda aspoň jednej konkrétnej, a síce, bolo mi ponúknté miesto na pozíciu recepčnej/administrátorky pre manažment obchodného centra v Dundrume. Pre lepšiu predstavu si môžete kliknúť na http://www.dundrum.ie/, ale naživo je to miesto krajšie. Síce je to oslava konzumného života, má aspoň štýl a kus noblesy, a hoci v polovici obchodov sa iba tvárim, že si to môžem dovoliť, páči sa mi tam. Hlavne preto, že sú tam skvelí ľudia. Ešte som tam tuším nikoho nevidela zamračeného, teda aspoň čo sa manažmentu týka...ale hlavne, je to práca, akú som si predstavovala, že by som ju mohla robiť...a zatiaľ ma baví..hoci mám sem tam ešte problémy s tými telefonátmi, lebo všetky názvy dodávateľov a mená ľudí, čo tam volajú pravidelne ešte ani zďaleka nepoznám, ale tak hádam budem mať šancu sa ich naučiť. 