Pôvodne sa mal tento príspevok niesť v úplne inom duchu..malo to byť malé pripomenutie skvelého víknendu stráveného doma, s kamarátmi, v plnoprúdovej zábave...ale(a všektko na svete má svoje malé "ale")čo čert nechcel, namiesto svadobných fotiek novomanželov Mikulovcov tu budem musieť nahodiť fotky snežné..čuduj sa svete, z miestnych geografických šírok, dĺžok a výšok..čo sa tých výšok týka, tak asi 10cm..teda ako kde, niekde aj do pol lýtok...ale pekne po poriadku...
..od posledného príspevku ubehlo zopár týžňov..a keď hovorím ubehlo myslím tým šprint za rekordné časy, že janu-čo?, január, to čo je, také ma nestretlo..ale predsa..za ten čas sme si stihli vytrpieť zimu, keď sme dva dni nemali plyn, preležať víkend v posteli, na striedačku, najprv ja a potom Piťko, dať si diagnostikovať laringitídu, stratiť hlas, zaplatiť nekresťanských 75eur za doktora a lieky (kde je naše bezplatné zdravotníctvo??), hlas znovu nadobudnúť, potom sa starať o toho môjho milého, ktorý to chytil odo mňa, potom prežiť jeden pokojný ničnerobivý víkend a potom sa nestačiť čudovať ako tu, v krajine dvoch ročných období (dažďové a bezdažďové)sneží.....
..a čo je horšie, že sneží ako divé a nie a nie prestať...a ako vám možno napadne, Íri nie sú práve národ, ktorý by bol na takéto vyčínanie matičky prírody pripravený..najmä preto, že sa to tu často nestáva..respektíve, toto bolo poriadne sneženie za tri roky, čo tu videli..a áno, nie sú pripravení..vôbec..a tak, tak sa stalo, že všetky sutá čo bežne vyšli do ulíc, aj vyšli, ale minulý utorok večer to všetkým trvalo trošku dlhšie, prísť domov, tým ktorí šli mojím smerom tak cirka 4 a pol hodiny namiesto 25 minút..no poviem vám, zažila som aj príjemnejšie srávený čas..najhoršia je tá bezmocnosť, keď sa nemožete ani pohnúť, ani otočiť, ani ísť inou cestou, len pomaličky nasledovať to auto pred sebou...a tak som sa domov dostala v čase, keď už som mala dávno oddychovať po náročnom dni!!!..a ďalší deň sa to malo opakovať!!tak to ani náhodou..vďakabohu sa Lou nado mnou zľutovala a tak som prespala u nej..poviem vám, druhý raz by som to už v tom aute asi nezvládla psychicky..no a to ešte nebolo všetko, zlatý klinec programu nás ešte len čakal.. a to v podobe nápisu "canceled" hneď pri nápise Vienna na obrazovke na letisku...to bolo po zábavnej ceste plnej pekného počasia a po prekročení územia letiska začalo snežiť..a neprestalo a neprestalo..a tak v ten deň zrušili asi tak 200 letov a medzi tými aj náš..no a hoci nám ponúkli náhradný let, avšak na sobotu poobede, a tak by nám to veľmi nepomohlo...a tak sme, napriek nášmu hnevu, nadávaniu a bezmocnosti sme sa nedostali nikam..a ostali na území Republiky írskej...a naozaj nepomohlo nič..a hoci sme mali zrazu trojdňový víkend, stále to nebolo ono...dnes je nedeľa a my sme mali byť niekde nad územím Nemecka prilietať nazad...škoda...preškoda..ale už s tým nič nenarobíme...a tak sme sa znovu iba vyvalovali a iba bezmocne čučali aké pekné počasie je vonku..a síce prechádzky boli skvelé, ale...(a všetko má svoje malé "ale")...predsa len by sme tento víkend strávili inak...no čo už...
aj to prináša život...:)))ale stále, nestalo sa nič horšie... a tak si žijeme ďalej...
..tak aspoň vám prajem, nech vám vychádza všetko podľa plánu :)))
..od posledného príspevku ubehlo zopár týžňov..a keď hovorím ubehlo myslím tým šprint za rekordné časy, že janu-čo?, január, to čo je, také ma nestretlo..ale predsa..za ten čas sme si stihli vytrpieť zimu, keď sme dva dni nemali plyn, preležať víkend v posteli, na striedačku, najprv ja a potom Piťko, dať si diagnostikovať laringitídu, stratiť hlas, zaplatiť nekresťanských 75eur za doktora a lieky (kde je naše bezplatné zdravotníctvo??), hlas znovu nadobudnúť, potom sa starať o toho môjho milého, ktorý to chytil odo mňa, potom prežiť jeden pokojný ničnerobivý víkend a potom sa nestačiť čudovať ako tu, v krajine dvoch ročných období (dažďové a bezdažďové)sneží.....
..a čo je horšie, že sneží ako divé a nie a nie prestať...a ako vám možno napadne, Íri nie sú práve národ, ktorý by bol na takéto vyčínanie matičky prírody pripravený..najmä preto, že sa to tu často nestáva..respektíve, toto bolo poriadne sneženie za tri roky, čo tu videli..a áno, nie sú pripravení..vôbec..a tak, tak sa stalo, že všetky sutá čo bežne vyšli do ulíc, aj vyšli, ale minulý utorok večer to všetkým trvalo trošku dlhšie, prísť domov, tým ktorí šli mojím smerom tak cirka 4 a pol hodiny namiesto 25 minút..no poviem vám, zažila som aj príjemnejšie srávený čas..najhoršia je tá bezmocnosť, keď sa nemožete ani pohnúť, ani otočiť, ani ísť inou cestou, len pomaličky nasledovať to auto pred sebou...a tak som sa domov dostala v čase, keď už som mala dávno oddychovať po náročnom dni!!!..a ďalší deň sa to malo opakovať!!tak to ani náhodou..vďakabohu sa Lou nado mnou zľutovala a tak som prespala u nej..poviem vám, druhý raz by som to už v tom aute asi nezvládla psychicky..no a to ešte nebolo všetko, zlatý klinec programu nás ešte len čakal.. a to v podobe nápisu "canceled" hneď pri nápise Vienna na obrazovke na letisku...to bolo po zábavnej ceste plnej pekného počasia a po prekročení územia letiska začalo snežiť..a neprestalo a neprestalo..a tak v ten deň zrušili asi tak 200 letov a medzi tými aj náš..no a hoci nám ponúkli náhradný let, avšak na sobotu poobede, a tak by nám to veľmi nepomohlo...a tak sme, napriek nášmu hnevu, nadávaniu a bezmocnosti sme sa nedostali nikam..a ostali na území Republiky írskej...a naozaj nepomohlo nič..a hoci sme mali zrazu trojdňový víkend, stále to nebolo ono...dnes je nedeľa a my sme mali byť niekde nad územím Nemecka prilietať nazad...škoda...preškoda..ale už s tým nič nenarobíme...a tak sme sa znovu iba vyvalovali a iba bezmocne čučali aké pekné počasie je vonku..a síce prechádzky boli skvelé, ale...(a všetko má svoje malé "ale")...predsa len by sme tento víkend strávili inak...no čo už...
aj to prináša život...:)))ale stále, nestalo sa nič horšie... a tak si žijeme ďalej...
..tak aspoň vám prajem, nech vám vychádza všetko podľa plánu :)))