Ďeň "D" mínus 1

Musela som si dať pauzu...v procese pokusu zbaliť svoj život do dvoch kufrov o celkovej hmotnosti 25 kg, pričom iba 7 kg čistej váhy sú samotné kufre..mojimi nepriateľmi sa stali rozmery a hmotnostné kategórie...až ma z toho rozbolela hlava...a to som sa zobudila do takého krásneho dňa!! Všade rozprávkovo bielo, až som si pomyslela, že Jakub a Alžbetka sa dnes poriadne u Perinbaby vyšantili...ráno to vyzeralo krásne, aj sa mi dobre išlo, všetko pod nohami v primeranej konzistencii, ako sa na zimu patrí...bohužial, bol to neveľmi odborný odhad, spôsobený asi tým, že bolo dosť skoro ráno..musela som totiž zase ísť k zubárke..ako som sa minule chystala na odstránenie mojich nepodarených osmičiek, tak mi ich aj odstránili, v stredu jednu, v piatok druhú, ale aby som sa nenudila, tak stále robili šarapatu...no a preto som dnes po hodine aj pol (ale čakanie sa skončilo príjemným prekvapením z nečakaného stretnutia ) vyšla po troch minútach z ordinácie, s dutinou ústnou obohatenou o protizápalový drén, teda vecičkou, ktorá by mi do zajtra mala vyliečiť zápal ďasna..nikomu to neprajem, je to hnusnéé, pre slabšie nátury sa zdržím opisu..to len tak na okraj..ale keďže na veci sa treba pozerať pozitívne, tak som s radosťou, že hádam to teda bude už v poriadku, vykročila v ústrety .. v ústrety poslednému zvyšku príjemnej konzistencie, ktorá sa až neprimerane rýchlo menila na presnú tú onú nepríjemnú mokrú brečku, ktorú každý z nás zbožňuje..naveľa som sa však cez to dokázala preniesť a vsugerovala som si, že je 23. decembra a toto si budem premietať v mysli, keď to bude tvrdiť aj kalendár..biele Vianoce je totiž tento rok asi neveľmi pravdepodobná idea..ale ako sa hovorí, nekrič hop, kým ti nepreskočí..obrnila som sa teda pocitom, že toto je možno posledný celkom aj miestami slnečný deň, ktorý ma čaká, a začala som vybavovať a nakupovať posledné potrebné veci spolu s mojou polovičkou:)... prekvapilo ma skóre na konci dňa, a síce, že 100% úloh bolo splnených.. teda až kým neprišlo na balenie..mnohí to poznáte, tak si podrobnosti nechám pre seba..dnešný deň (a to sa ešte neskončil) ma vskutku obohatil o viacero poznaní: napr. že tie gumené čižmy, ktoré sa mi tak na Kohútke páčili, by som teraz brala všetkými desiatimi, že existuje nespočetné množstov druhov, tvarov a farieb dámskych pančušiek a nedokážem sa v nich vyznae, nieto si z nich vybrať, hoc´ som žena, že najhoršia je neistota, lebo ako sa mám zbaliť, keď neviem, či budem ten či onen druh odevu potrebovať, že stále sa mám čo učiť a že sa nerada balím, hoci som si myslela, že to nie je trvalý stav a že....tých „že“ by dnes ešte bolo..ale už iba vymýšľam, aby som oddialila nevyhnutné..končím a idem pokračovať..ak sa nebudem ozývať, tak som sa zavrela do kufra a rezignovala..howk