Aféra »LeavingGejTT«

Je to síce už pár dní preč, ale predsa emócie ešte zostávajú...v stredu sme sa odsťahovali z Trnavy..áno, Janushka, už tam po nás nezostalo ani stopy..teda nie celkom, totiž: bicykel a stolička akosi nenašli miesto v absolútne využitom autíčku, ktoré malo čo robiť, keď sme ho takto naložili..páni moji, ja vááážne netuším, odkiaľ sa zobralo také množstvo vecí, ktoré sme tam mali a hlavne: kde dokelu boli schované...hoci odpoveď nie je až taká prekvapujúca, bolo to skryté v poličkách, zásuvkách, skriniach, všade možne ukryté pred našimi zrakmi, aby sme si to potom mohli vychutnať..začalo to veľmi optimistickým znesením bicykla z piateho poschodia, jeho naloženie do auta, realistické uvedomenie si nereálnosti situácie a následné vyloženie z auta a vynesenie na piate poschodie:( no čo Vám budem..tri maxveľké škatule, jedno rozkladacie kreslo s dvoma matracmi, a igelitky (počet cca 17)doslova a do písmena narvané do pittnerovie auta, ktoré sa síce zdá dosť veľké, ale nie na sťahovanie nás dvoch :)..neverila som, ale porušili sme pravidlo tety Henčelovej, že žiadny kufor nie je tak nabalený, aby sa tam ešte niečo nevošlo..naozaj sa nevošlo..do toho nášho autokufra..aj vďaka Piťkovej priestorovej predstavivosti a schopnosti využiť každý cm3 ...Chudák Ňufo (pre neznalých veci- náš škrečok čínsky, inak neuveriteľne zlatý a nenáročný..btw..neprejaví v sebe niekto chovateľskú vášeň? Stále mu hľadáme náhradný domov:))..musel stráviť dve hodinky v krabici na mojich kolenách, ktorá sa natriasala v súlade s nerovnosťami vozovky..má ten ale stresujúce zážitky...no nech je ako chce, napokon sme sa vďaka priaznivým poveternostným a dopravným podmienkam dostali domov..zhodli sme sa na tom, že jednu noc tie naše veci v aute vydržia a tak sme to nechali na piatok...hihi..