Den siedmy.

Boston. Zopar adjektiv sa derie do popredia...zivy, mlady, pulzujuci, historicky, europsky...jednoznacne velmi prijemny a zanechavajuci dojem...

Je uzasne, ako kazde mesto, ktore sme dosial navstivili, ma uplne inu atmosferu, inu ambiance de vivre (to asi nebolo moc po francuzsky a uz vobec nie gramaticky spravne, ale co tam po tom)...zhodli sme sa, ze zatial to Boston vyhrava...toto mesto zije, rano, naobed, podvecer a v noci...ludia su stale vonku, na uliciach, v baroch, v restauraciach, usmiati, uzivajuci si zivota..clovek sa tu citi asi stale ako na prazdninach..:)

Vyborne urobeny The Freedom Trail, cervena stuha vinuca sa mestom, ktora prevedie turistov po vsetkych historickych miestach, pekne a pohodlne, pesom za akceptovatalny cas :)) popri tom sme este stihili aj nabrezie (ked je to more sa to nevola namorie??), neskory obed s burritos (ach, ten koriander!:)) a nakup do oci bijucich mikin s kto-by-to-bol-povedal-napisom Boston. Tieto vsak viac ako spomienkovu (hoci aj tu samozrejme) plnili hlavne funkcnu funkciu...isli sme totiz na more...!! Pozorovanie velryb je tu totiz oblubenym sportom (hlavne pre turistov teda)...tak sme sa nechali nahovorit (stacil na to jeden plagat a pol-minutova diskusia:)) a o pol piatej sme vyrazali na trojhodinovy vylet na sire more....a ze tie mikiny bol dobry napad, sme vedeli asi tak 2 minuty po vyplavani (mami neboj, neochorieme:))..hoci fucalo tam statocne...valili sme si to rychlostou (som sa mohla opytat tety sprievodcicky a teraz zamachrovat ale jasne, ze to mi nenapadlo)- no proste sli sme rychlo:) a za hodku sme boli v oblasti, kde by sa dotycne cicavce velkosti lode mali vyskytovat...a veraze netrvalo dlho a videli sme zopar fontanok vody prskajucej z velryb...a prisli aj blizsie!! ludia sa radovali, tlieskali, hiikali, vyskali, fotoaparaty a mobili cvakali a cvakli, baterky dochadzali a ludia sa motali, ako keby si dali za dva, tak to tam na tych vlnkach hadzalo :)) videli sme dve, Fulthama a Scratch, vieme, ze to boli oni, lebo udajne velryby sa lahko individualne rozoznaju...co nam povedala teta sprievodcicka...rovnako ako kopec inych trivia zalezitosi o velrybach...dokonca sa mi podarilo zachytit aj kusok plutvicky chvostovej (vid FB)..a pak, po hodinke, co sme ich nahanali, sme sa vydali na cestu nazad, videli zapad slnka, vychod mesiaca, osvetlenu panoramu Bostonu, no parada...

Veruze, pekny den za nami!! A co je na tom najlepsie? Ze zajtra sme v tomto uzasnom meste tiez!! :))