20. júna 2010

Alternativne riesenie..

Je nedela, vonku svieti slniecko a je krasne teplo na irske pomery a ja rozmyslam, ako setrne povedat, to co chcem..a dospievam k nazoru, ze to asi nepojde...lebo sklamem a zarmutim...tych, ktori sa tesili a cakali, ze v lete sa nadobro vratim domov...teda..ze sa vratime spolu s Pitkom...ale vsetci ti aj vedeli, ze sa mi velmi nechce, ze sa jednoducho na to este necitim..a tak, sme sa rozhodli pre plan B...strucne: v juli prideme domov, Pitko natrvalo a ja na dovolenku, po ktorej sa vratim do Irska na par mesiacov a zostanem do konca oktobra, kedy sa vratim aj ja..a hoci to nie je idealne riesenie, ani jednoduche, a byt od seba nie je super, ale aj ja som z tych, ktori ked nieco mozu komplikovat, tak to budu...vsak nech je sranda, ze?
..vysvetluje sa to tazko, ale sami to poznate, ked sa pre nieco rozhodnete, ale stale si nie ste tak uplne isti, ci ste urobili spravne..ja som cakala, ze cim viac sa bude planovany odchod blizit, tak sa moje pocity zmenia...ale nestalo sa tak..a preto som sa rozhodla urobit, co som citila..a tych par mesiacov ubehne ako voda a viem, ze mi to pomoze...
..prosim, nehnevajte sa a skuste ma pochopit...
..nase rozhodnutia ovplyvnuju inych, ale sme to my, kto nimi zijeme...

16. mája 2010

why...

Life is cruel.
Cruel enough to take the loved ones.
Nothing is left.
Only eyes for tears.
And you cry.
And cry.
Until no tears.
You wish you could take the pain away.
From those you care about.
But you can't.
And you know that nothing can cure the pain.
You can only cry.
And you will never understand.
Why beautiful people must leave.
Leaving that deep deep hole behind.
In others' hearts.
And nothing will ever be the same.

2. februára 2010

A dalsi prvy...

...prispevok do blogu, tentokrat s poradovym cislom roku 2010..a nech robim, co robim, stale mi to znie ako sci-fi (citaj saajfaaj)..
..a co sa vlastne zmenilo od posledneho zapisku?..nuz..stihla som vsetky predvianocne nakupy, predvianocne rozlucky na par tyzdnov, navstevu Santu, ziskanie titulu zamestnanca mesiaca, pripravu prvej vlastnej Stedrovecernej vecere(oblatky, cesnak, rybiskaaa, salat, kapustnica, vsetko bolo!), lukulske hody pocas styroch dni vianocnych v Irsku, tesenie sa z darcekov, ktore naozaj boli trefne a skvele, vyrabovanie prasiatka na povianocnych vypredajov, nakupenie darcekov pre zvysok rodiny a priatelov, let na rodnu hrudu, vydatne pokracovanie lukulskych hodov tentoraz z maminkinej dielne, prevzatie vela krasnych darcekov z ktorych potesili vsetky a kazdy jeden, uzivanie si rodinnej pohody a nicnerobenia, vsetkych clenov rodiny blizkej aj sirokej, kostovku vianocneho peciva a saloniek na stromceku, spoznanie novych novorocnych zvykov (doce uvas a wasabiii!!!!) a zopakovanie si tych starych, dalsie mile veci ako preventivnu prehliadku, opravu dvakrat opravovaneho zubu a odchod z ordinacie so semi-permanentnou zubnou vlozkou, sleepover v Cicmanoch, dokonca aj poobedie na lyziach, hru na zvieratka a ladove frtany (thanks again friends!), bleskovu navstevu Bratislavy (tam a spat za par hodin, ale stalo to za to), furmanske halusky pod Michalskou branou vo vybornej spolocnosti, stretnut skoro vsetkych mojej dusi milych ludi (aspon tych co sa nachadzali v rozumnom perimetri, ze moro!?), spoznat novych, ktori sa k nim isto zaradia, vidiet ako rastu krpci- Janik, Ado, Andrej, Anetka, Kristinka, Martinka - a niektori uz vlastne vobec nie su krpci, dat zase na chvilku dokopy irsku stvorku, teda teraz uz aj patku(pozdravjeme citron, ci pomelo teraz ;)), zazit znovu raz celonocnu cestu autobusom do Prahy, mat obavy zo snehovaj nadielky a transportnych minigalejji, uvidiet Hanicku a Lubka a zoznamit sa so slecnou Biankou, skutocne vyborne sa posackovat a potom sa napchat kurakovou nivovou kapsou v Blaninci, padnut na zadok na Vaclavaku a kupit si na pamiatku magnetku, znovu raz vidiet ihrat orloj a navstivit Druhy Svet, nenajst tu skvelu cukraren s uzasnymi zakuskami, konecne vyskusat meat/liver fondue, stravit o dve hodiny viac na letisku ako sa patri a ako je slusne, neskoro v noci dorazit domov a velmi skoro ist znovu do prace...a este som stihla ochoriet a za par dni sa z toho vystrabit, kupit si nove autoradio aby som konecne vniesla zase hudbu do mojich rannych a vecernych premiestnovani, dat si povestne Burdock's fish&chips a vdaka mojmu drahemu splnit si sen a vidiet We Will Rock You muzikal, so zivym, nie umelym;) Brianom May a Rogerom Taylorom, skvelou hudbou a kostymami, vypravou, efektami, no proste 1*, na ktoru sa nezabuuda...

celkom dost, nie?