Slubeny..

Tri mesiace po poslednom zapisku..trosku neskor, ale predsa...od posledneho prispevku sa udialo celkom dost...nemozem ocakavat, ze teraz sa vam bude chciet citat podrobnosti o kazdom dni, vikende a tyzdni...a strucne sa to lahsie zapamata...takze co som robila od konca juna??..prisla domov na dovolenku, uzila si rodinku, pohodu a Pohodu, vody a slnka, jedla a pitia...a vratila sa nazad, nasla novy bytik (teda studio, vsak vieme), prestahovala sa, zabuchla si kluce od auta v aute (hej, zasa!), zvykla si kracat do roboty namiesto pol hodiny viezt sa autom, nie celkom si zvykla na fakt ze nema ruru a tak vsetko zapekane ja pasee na daky cas, po dvoch tyzdnoch rozbehala televizor, dvdcko a music system, urobila par vyletov do blizkeho okolia, dala si henna tatuvacku, stravila augustovy bank holiday na samote u lesa a uzila si to, zazila par nights out a ovela viac (relaxing) nights in, oslavila 26te narodeniny, kupila si prvy krem na ocne vrasky, znovu zacala chodit do posilnovne, vratila sa tiez k vyucovaniu, zvykla si na fakt ze uvarit sa da aj mensie mnozstvo jedla, odskocila si na rande do Prahy kde znovu videla svojho milovaneho, ktory prisiel neskor na letisko, dostala rychlokurz starania sa o Bianku (a celkom jej to islo, ci?), s radostou zase videla Hanku a Lubka, Scottyho a Matku, Petrika a vsetkych, ktori sa pritrafili za tych par dni, zazila neuveritelnu tour de Prag, predbehla sa v pasovom rade a skoro zmeskala lietadlo, ale vratila sa do vtedy uprsaneho Irska a bola vrucne privitana ako nenahraditelna v praci, prisla na lepsiu organizaciu prace, nasla si viac casu na obednajsie prestavky, poobedne "cups of tea" a "glass of vino" po robote, prisla celkom na chut obcasnemu povyrazeniu si do mesta, kupila si uzasne perly a asi 7 parov topank (vacsinou vysokych 10cm a viac), nasla si cas na rozmyslanie a dumanie, spanok a prechadzky na cerstvom vzduchu, oblubila si Desperado s limetkou a goat cheese tartlet with red onion, dala sa ostrihat, vyriesila trable Zlteho Diabla s chybnou baterkou, videla nespocetne mnozstvo epizod Friends a Supernanny, prilisnym cistenim odlupila cement zo zuba a nechala neuveritelnych €135 u miestneho zubara, zaplatila kreditkou takze ju to bude stvat este aj o mesiac a konecne si kupila a namontovala roletu. To by bolo v skratke, co sa udialo za tych par tyzdnov co som tu na vlastnu past..a aky je plan dalsich dni??oslavit Arthur's Day a moje meniny zaroven, naplanovat tych zvysnych par tyzdnov v robote, pomoc najst za seba nahradu, kupit letenku, vyuzit volne vikendy na rozluckove alebo ine party, have fun a potom sa vratit domov...and have fun there...

Alternativne riesenie..

Je nedela, vonku svieti slniecko a je krasne teplo na irske pomery a ja rozmyslam, ako setrne povedat, to co chcem..a dospievam k nazoru, ze to asi nepojde...lebo sklamem a zarmutim...tych, ktori sa tesili a cakali, ze v lete sa nadobro vratim domov...teda..ze sa vratime spolu s Pitkom...ale vsetci ti aj vedeli, ze sa mi velmi nechce, ze sa jednoducho na to este necitim..a tak, sme sa rozhodli pre plan B...strucne: v juli prideme domov, Pitko natrvalo a ja na dovolenku, po ktorej sa vratim do Irska na par mesiacov a zostanem do konca oktobra, kedy sa vratim aj ja..a hoci to nie je idealne riesenie, ani jednoduche, a byt od seba nie je super, ale aj ja som z tych, ktori ked nieco mozu komplikovat, tak to budu...vsak nech je sranda, ze?

..vysvetluje sa to tazko, ale sami to poznate, ked sa pre nieco rozhodnete, ale stale si nie ste tak uplne isti, ci ste urobili spravne..ja som cakala, ze cim viac sa bude planovany odchod blizit, tak sa moje pocity zmenia...ale nestalo sa tak..a preto som sa rozhodla urobit, co som citila..a tych par mesiacov ubehne ako voda a viem, ze mi to pomoze...

..prosim, nehnevajte sa a skuste ma pochopit...

..nase rozhodnutia ovplyvnuju inych, ale sme to my, kto nimi zijeme...

why...

Life is cruel.
Cruel enough to take the loved ones.
Nothing is left.
Only eyes for tears.
And you cry.
And cry.
Until no tears.
You wish you could take the pain away.
From those you care about.
But you can't.
And you know that nothing can cure the pain.
You can only cry.
And you will never understand.
Why beautiful people must leave.
Leaving that deep deep hole behind.
In others' hearts.
And nothing will ever be the same.