Home sweet home...

alebo domov, sladký domov...ako hovorí múdra kniha,

domov, I. -a m.
1. miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro domova; v internáte sa mu cnelo za domovom; Slovensko je domovom Slovákov
2. pôvodná vlasť, kolíska...atď. A tak, podľa múdrej knihy a bodu a)je pre mňa domovom miesto, kde som sa narodila, a jeho druhou obdobou miesto, kde teraz žijem...obidve miesta zohrali nedávno svoju dôležitú rolu..po peripetiách s írskou bytovou politikou a byrokraciou sa nám totiž podarilo prenajať si bytík, teda poriadny apartmán, a tak sme po štyroch mesiacoch konečne zmenili miesto prechodného pobytu..a že to stojí za to, o tom sa môžete presvedčiť aj na skoro vlastné oči :) kuk a klik na stránku, alebo na odkaz hneď tunák vedľa..a na vlastné oči tiež, pretože týmto ste všetci srdečne pozvaní stráviť aspoň pár dní u nás, už máte kde spať!!! No a tým pádom je jasné, že sa nám zmenila aj kontaktná adresa, a tak si prosím do debilníčkov zaznačte: Piťko a Zdenka, 29 Millrace Court, Saggart, co. Dublin. To samozrejme v prípade, že by ste nás chceli prekvapiť a potešiť klasickým spôsobom a dáte zarobiť Slovenskej pošte...hihi..Aby som mierne popísala náš nový byt, z ktorého radosť ešte stále pretrváva a opadne asi nie tak skoro, budem musieť použiť dosť veľa superlatívov...tak sa na to pripravte..29 Millrace Court sa nachádza v radovej zástavbe Millrace, ktorá je situovaná na okraji mestečka Saggart, asi tak 5 minút autom od nášho starého Newcastlu...je to nová zástavba, pekná, čistá, a hlavne veľmi tichá..je síce pár minút od výpadovky N7, ale to vôbec nevadí, hluk, teda aspoň u nás, veľmi nepočuť. A to je neuveriteľná výhoda oproti Newcastlu a jeho hlavnej ceste, ktorú sme mali rovno pod oknom našej izby...celý byt je situovaný na juh a tým pádom je tu slniečko celý deň, teda v prípade, že nejaké vyjde :) nie ako dnes...je to mezonet, na prvom poschodí sú izby a kúpelne a na druhom obývačka a jedáleň v jednom plus pekne zariadená kuchynka...keď sme tam prvýkrát priši, len sme čučali v nemom úžase..ten priestor je, ako to povedať, veľmi veľkorysý..vysokánsky strop, francúzske okná, teda skoro celé je to presklené, moderne zariadené, funkčné, účelné a zároveň pekné. Kuchyňa je komplet zariadená, museli sme doplniť len zopár maličkostí...Bývame tu štyria, ja a Piťko v najväčšej izbe s kúpeľničkou, potom Kaktus v druhej dvojke a Rišo v poslednej single izbe. Pomaly si to tu zariaďujeme, meníme dom na domov. Vyžívame sa v nakupovaní potrebných vecí (toto potrebujeme, toto tiež a toto sa určite zíde...)a doplnkov, a vytešujeme ako malé deti, že sme mali také šťastie..Aj na priestor a aj na landlorda, teda majiteľa..je to približne 50tnik, ktorý podniká s autami, je celkom zodpovedný a všetko, čo sme potrebovali nám promptne vyriešil..teda ešte stále má prísť vytepovať koberce ako sľúbil, a tak uvidíme, či nezabudol :)ale tak to je detail..
Nasťahovali sme sa sem minulú sobotu, prvého marca, a teda sme začali ďalšiu mini etapu nášho pobytu v Írsku..a v utorok, štvrtého marca, nastal pre mňa túžobne očakávaný deň, a síce deň odletu na Slovensko.. v práci som posledný deň chodila vysmiata ako lečo, tak som sa tešila..nakúpiť posledné darčeky, pobaliť, vyspať a šup ho na letisko..dve a pol hodiny nudy v lietadle som prežila bez väčšej fyzickej či psychickej ujmy, hoci ma trochu bolel krk, ako som si zdriemla :) to mi ale nemohlo pokaziť tú radosť, keď sme pristáli na slovenskej pôde a ja som sa nadýchla slovenského vzduchu...s úsmevom od ucha k uchu som sa zvítala s našimi, ktorí prevetrali novú Fabiu a prišli si ma vyzdvihnúť..teda nás, lebo som cestovala s Tomášom, kamošom z Leixlipu, ktorý sa vracal na SR nadobro..teda aspoň to tvrdil :)že ako dlho to vydrží, to sa uvidí..maminka sa nezaprela a v aute čakala sváča, slovenské rožteky a chlebík...uáááá...mňamkaaaa....dobre sa to veru začalo a čím ďalej to bolo lepšie..darilo sa mi aj v rámci prvotného poslania a zamerania tohto výletu..všetky doklady so vybavila k najväčšej možnej spokojnosti, a tak som zase právoplatným občanom Slovenskej republiky a mám v rukách aj hmatateľný dôkaz (už som si tam dala aj Ing., však keď už, tak už)...vodičák bude až za pár dní, ale tak s tým som počítala, rovnako som vybavila všetko ostatné..ako som tiež predpokladala, čo asi nebude možné a nakoniec to aj tak bolo, teda nebolo, stretnutie so všetkými, ktorých by som rada videla...a tak som čosi nahradila aspoň telefonátom, či skypom..nuž čo, viem, že to nie je bohviečo, ale tak aspoň čosi..týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som neozvala, nenapísala, nezavolala...ale aj ten deň má iba 24 hodín a hlavne som si chcela užiť ten spomínaný domov...rodinku, ktorú nadovšetko ľúbim a tak mi tu chýba...celý ten krátky čas, čo som dýchala slovenský vzduch, jedla maminkine špeciality a na tvár mi svietili slovenské lúče slnka(napriek snehovým predpovediam) som sa musela usmievať..tak dobre mi bolo..na vyjadrenie toho pocitu si dovolím požičať dialóg z Nohavicovho Roku diabla, a hoci v mojom prípade nejde o pocity pri pití ako u hlavného hrdinu, ten opis sa hodí...Co se vám na pití nejvíc líbí?...Ten klid, ten mír, taková ta velká pohoda..kde člověk leží ožralý na zemi a teď to všecko, ten klid ten mír do neho vstoupí, člověk je tam rozpláclý a je stredem vesmíru...ja som nemusela vypiť ani kvapku a ani ležať na zemi a predsa som cítila to isté..tu neuveriteľnú pohodu, a energiu, ktorou ma nabíjalo len to „byť doma“..skvelé, úžasné, vzácne..príliš krátke, no možno práve v tom bolo to kúzlo...ďakujem všetkým, ktorí sa o to pričinili, a hoci len krátkym stretnutím, prehodením pár slov, pozdravom..vďaka tomu som si o dokonale užila..aby som sa mohla vrátiť oddýchnutá, rozžiarená a spokojná..a trošku smutná, že je to už za mnou...ale nevadí, vrátila som sa, doniesla Piťkovi kopec darčekov (najmä tých jedlých, ale aj iných), vybozkávala ho do zásoby, a uvedomila som si, že som šťastná..len tak jednoducho, ľudsky šťastná...a tak buďte aj vy!!!

Nové auto, nový byt, nový účes :)

Teda skoro..ale názov si to vyžadoval..prvé a posledné je pravda, na druhom sa pracuje..vytrvalo a ťažko..vec sa má tak, čo síce už asi viete, že sme si kúpili druhé auto, z nostalgie dostalo pomenovanie Kubko II, pričom Kubko origoš ešte stále smutne stojí pred hotelom, pomaly mu fučí predné koliesko a zapadá prachom, alebo teda aspoň všeličím iným, čo poletuje vzduchom v Enfielde...skúšala som aj slovenský autoservis, či by mi nevedeli nejako pomôcť, sľúbili že sa ešte ozvú, no nič...zatiaľ bez odozvy..no už bolo jasné, že také jednoduché to nebude a tak sme sa predsa len odhodlali znovu dať dokopy úspory a kúpili sme puntíka, modrého, 99ty rok, v dobrom stave, výborným motorom, novou spojkou a olejom a tiež mierne vyhnutými dverami, lebo niekto ukradol rádio neveľmi šetrným spôsobom...tie ale chceli iba trochu hrubej sily a už sú v poriadku..:)a tak už nemusím vyčkávať na autobusy, za peniaze na cestovné znovu kupujem benzín a mám oveľa viac voľného času, ktorý využívam na oveľa zábavnejšie veci ako drkotanie zubami na zastávke...napríklad spánok, vyvaľovanie sa a hľadanie nového ubytovania na internete...hihi..veru tak, dospeli sme do fázy konečného rozhodnutia o zmene miesta prechodného pobytu a hľadáme nové útočisko..bez cigaretového dymu, rapovej hudby a ľudí na každom kroku :)... a aj sme našli, lenže oficiálne a fyzicky zmeniť bydlisko je ťažšie, než by sa mohlo zdať...teda aspoň v našom prípade. Začalo sa to veľmi sľubnou ponukou na internetovej stránke s ponukami prenájmov, pričom ten apartmán je len je len 5 minút chôdze od nášho terajšieho bydliska, len je oveľa tichší, novší, krajší a hlavne by sme tam boli iba štyria a nie siedmi. Tak sme nezaváhali a kontaktovali osobu z agentúry, ktorá ma na starosti prenájom danej lokality a na druhý deň som sa tam šla pozrieť. (http://www.daft.ie/searchrental.daft?s[search_type]=rental&limit=10&search_type=rental&type=rental&id=533564&from_mydaft=1) Bola som veľmi milo prekvapená a od začiatku presvedčená, že áno, tento byt chcem...teda prenajať :)..Bolo potrebné trochu byrokracie, a teda referencie od každého záujemcu od zamestnávateľa a tiež aj od súčasného landlorda...čo sa ukázalo ako možno trochu problematické, ale nakoniec som všetkým 11 potrebných strán odfaxovala agentke a čakala na odpoveď. Najprv sa dušovala, že akonáhle bude mať naše schopné referencie, posunie ich majiteľke a dá nám ešte v ten deň vedieť. To bola verzia číslo 1. Tá sa však ukázala ako stroskotajúca práve na majiteľke, ktorá nie je schopná sa rozhodnúť, koho si tam chce nasťahovať. Dnes je streda a ešte stále nemáme žiadne správy. Dnes som napísala agentke, že teda by sme ocenili nejaký výsledok, lebo však ak nie tento, tak sa musíme obzerať po inom byte. Zajtra jej ráno zavolám a asi sa budem dožadovať nejakej odpovede, lebo však chceme sa sťahovať čím skôr...a tak dnes, keď mám voľný deň tak namiesto sťahovania iba ničnerobím..teda nie tak celkom nič..bola som v Celbridgi a už dávnejšie ma omrzeli moje dávno odrastené a beztvaré vlasy a tak moja pokrývka hlavy dostala celkom nový vzhľad..a veľmi som spokojná, musím priznať...konečne sa niekomu podarilo dosiahnuť to, čo som snažila vysvetliť..a hoci v cudzom jazyku, úspešne..skúsim aj nejaké foto sem vpratať...hihi..nech vidíte...a potom hádam niektorí aj na vlastné oči, lebo však 4. marec sa blíži nezadržateľne a ja sa už teším domov...hoci to bude iba nakrátko, aj to je lepšie ako nič, no nie?

Preto dávam do pléna, ak máte niekto namierené v ten týždeň do PD alebo blízkeho okolia, prosím informovať, aby sme mohli niečo spáchať..pravdaže uvítam aj welcome committee na bratislavskom letisku a tak podobne :))))))

Tešme sa a tešte sa....pekný týždeň, deťúrence!!!

Dublin

...miesto s nezameniteľnou atmosférou, dýchajúce históriou i konzumom zároveň, plné rovnoprávnosti a rozdielov na jednom metri štvorcovom.. jednoducho DUBLIN...je neuveriteľné, akú tvár mu dodá modrá jasná obloha, keď nie je to len miesto šedivé od budov i mrakov...modrá mu pristane ..vyláka ľudí do ulíc, a hoci sú na príčine možno práve výpredaje, ktoré sú ešte stále v plnom prúde (od Vianoc, prosím pekne), je to jedno, mesto ožíva...nie je veľa takých miest, kde nájdete ~polski sklep~ hneď vedľa značkového obchodu s handrami .. apropo handry, teda pardon, oblečenie ..aj po krátkom čase som presvedčená, že keď chcete, zoženiete tu akýkoľvek kus oblečenia, ale naozaj akýkoľvek. To množstvo obchod ponúkajúcich odevy sa blíži k veeeeľmi veeeeľkej čiastke. A podľa toho to vyzerá aj na uliciach. Niekedy je aj ťažké určiť, aké je práve ročné obdobie, pretože na verejnosti sa pohybujú všelijako oblečené kreatúry, od zababušených po uši cez primerane vyberané kusy až po tých, čo majú len tak ľahko prehodený zvršok cez holý chrbát a toto všetko pri rovnakej okolitej teplote..rovnako je to s topánkami ..normálne zmýšľajúcemu človeku z našich končín prebehujú zimomriavky po chrbte, keď vidí černoškov a černošky len tak halabala obutých v tichošplakách, nedajbože v žabkách, pričom naokolo zúri vetrisko a dosť často prší ..no čo ale, pokrútiť hlavou a dúfať, že nenachladne a nedostane zápal pľúc, ktorého liečba bude platená z mojich daní..dublinská atmosféra ma však čosi do seba...multilinguálny, multinárodnostný, multizmýšľavy a multipestrý dav vinúci sa ulicami vás nenechá na pochybách ..Íri sú hrdý národ (niekedy sa síce zamýšľam na čo konkrétne sú hrdí ..ale však nech), len na hlavnom námestí a priľahlých uličkách nájdete minimálne 4 megastory s írskymi suvenírmi po strop preplnených zeleným ikonami národa..zelené je všetko, shamrock, teda štvorlístok si privlastnili rovnako ako ovečky, pivo Guinness nesmie chýbať a rovnako ľudové hudobne nástroje, píšťalky, bubienky a tak ďalej. Keď vychádzate z týchto obchodov, zelená sa vám pred očami a určite ste získali predstavu, že aj Garfiled je pravdepodobne pôvodom Ír...veď zelený klobúk na všetkých jeho plyšových dvojníkoch a štvorlístok medzi zubami nemôžu svedčiť o opaku!!!..hihi.. Samostatnou kapitolou je doprava v Dubline. Keď hociktorému Dublinčanovi vlastniacemu auto spomeniete výraz 'traffic' pozrie sa na vás pohľadom zbitého psa na ktorého padla latrína...na objasnenie dopravnej situácie hlavného mesta prosím berte do úvahy fakt, že 95% áut brázdiacich jeho úzke cesty je okupovaných len jednou osobou, pričom to nie sú maličké dvojmiestne smartíky, ale poriadne kone..malé auta sú tu síce celkom v obľube, ale predsa len ich nie je väčšina ..väčšinou je to totiž druhé auta každej druhej domácnosti ..zvyšných 5% áut tvoria taxíky vezúce vodiča a jednu osobu. Tento logický prístup k šetreniu životného prostredia a výdavkov na pohonné hmoty okrem iného zapríčiňuje aj poriadne nervydrásajúce zápchy každodenne sa tvoriace na M50, výpadovke z mesta a na hlavnom nábreží rieky Liffey, číže v centre...a tak vám v špičke (každé ráno 7-9, každý večer 4-7) môže normálna trasa trvať aj 2 hodiny, kým v inú dennú dobu by to bolo iba 30-40min. Preto ma bývanie ďalej od centra svoje výhody aj nevýhody. V mojom prípade, keďže pracujem smerom z mesta sa šikovne vyhnem týmto prestojom, pretože ma zdržia zápchy max tak zopár minúť v Celbridgi, malom mestečku poblíž. Ale Piťúch by vám vedel rozprávať...Je to niečo, na čo sa dosť ťažko zvyká a vie to pokaziť náladu ..rovnako zaujímavé sú aj dopravné značenia, semafóry a retardéry na írskych cestách. Semafóry neuznávajú oranžovú, sú ako digitálky, červené alebo zelené ..oranžová sa zaskvie iba v niektorých prípadoch ..dopravné značky sú veľmi úsporné, najmä také obmedzenie rýchlosti, čiže celkom podstatná informácia má tu tvar okrúhly, značka má však v priemere povedzme 20cm..no musíte dobre ostriť zrak, aby ste ju uvideli..a spomaľovače ..to je asi ďalší írsky výmysel a tak sa nim pýšia na každom metri štvorcovom!! niečo neuveriteľné, keď idete cez obytnú zónu.. potom sa ani človek nemôže diviť, keď kúpi auto a to ma vymlátené tlmiče až na plech.. hrôza a des..juj, no vidíte, je to radosť byť vodičom v Írsku...A keď sa potom chcete spoľahnúť na autobusy, aby si neničíte nervy v zápchach, tak aj tie meškajú...

Hovorí sa, že Južania majú ležérny prístup k všetkým veciam vrátane času. O Íroch sa to dá povedať veľmi ľahko tiež...Clodagh mi minule na ničo odpovedala "pomaly, ale isto, takým tým írskym spôsobom"...a tak nám asi neostáva nič iné, ako sa pousmiať a "get used to it"...a tak si zvykáme...