Bye bye Miss America(n Pie)…

..tak a je to…vonku za oknom pocut jemne kvapky dazda a vo vzduchu citit jesen..taku tu peknu, cerstvu, podmanivu jesen so zubatym slnkom a cervenozltymi listami…este vcera som sa prechadzala ulicami Brooklynu, a hoci slniecko bolo ovela stedrejsie, ten vzdusny pocit bol napodiv rovnaky…I guess the place doesn’t matter…

Vratili sme sa..dva a pol tyzdna je za nami a pred nami spominanie na vsetky tie miesta, ktore sme videli, vsetky hotelove izby, ktore sa na kratky cas stali nasim domov, na nasho sedeho krasavca, ktory nas v pocte tri kusy povozil bezpecne cez viac ako 2700 kilometrov a v tom istom pocte priviezol nazad do velkomesta…na nas apartman s nezamenitelnou kulisou hukajucich siren ci svetlo policajneho vrtulnika o stvrtej rano … na vsetky tie male a velke zazitky, ktorymi boli tieto dni nabite..

New York nas vcucol svojou silou, magickostou, kozmopolitnostou…vsetkym, co to miesto ponuka. Boli sme pravymi turistami, vratane jazd cervenym doubledeckrom, fotakmi v ruke pripravenymi zachytit okamihy, momenty ale aj starostlivo zapozovane diela :), nakupnymi taskami a mapami v rukach, sem tam mozno vzbudzujucich pocit stratenosti no to sme vzdy spolocnymi silami nejako zvladli..alebo sa teda opytali – (samozrejme ako bedeker kaze) priamo, aby sme dostali priamu odpoved…no ocitli sme sa aj na miestach, kde sme sa necitili ako turisti, ale ako jedni z tych miestnych, oddychujuc na lavicke s vyhladom na rieku, len tak sa prechadzajuc, sediac ci meditujuc..

New York je mesto, kde je naozaj vsetko..len treba vediet, kde hladat..od zberatelskych kuskov LP platni na Bleecker Street, cez strojeckove pecivo v malej ruskej pekarnicke na rohu 20 a 86-tej az po (skoro domacu) bielu (cize zelenu) papriku, taku PCR-ku :)…zbieraju a zbiehaju sa tu vsetky narodnosti sveta…aby vytvorili jednu velku kompaktnu masu, ktora dokaze byt ohromujuca, ohlusujuca, opantavajuca, odzbrojujuca, omamna…

Kazda z nas si odniesla nieco pre seba..myslim vsak, ze spolocnym menovatelom bola radost z poznavania, zo zazitia nieceho noveho, podnetneho…pre mna to urcite bolo, je a bude ‘food for thought’…clovek sa uci cely zivot, kazdy den, mozno o tom nevie, mozno hej..mozno si uvedomi, ze prave jeho usmev nieco zmenil…nieco v nom alebo v niekom inom..

Baterky dobite, dusicky oddychnute…penazenky mozno o nieco lahsie ale, ako hovori slogan MasterCard, niektore veci su na nezaplatenie…spoznavanie seba, inych, ludi, miest a casov je urcite jednou z nich..