domov, I. -a m.
1. miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro domova; v internáte sa mu cnelo za domovom; Slovensko je domovom Slovákov
2. pôvodná vlasť, kolíska...atď. A tak, podľa múdrej knihy a bodu a)je pre mňa domovom miesto, kde som sa narodila, a jeho druhou obdobou miesto, kde teraz žijem...obidve miesta zohrali nedávno svoju dôležitú rolu..po peripetiách s írskou bytovou politikou a byrokraciou sa nám totiž podarilo prenajať si bytík, teda poriadny apartmán, a tak sme po štyroch mesiacoch konečne zmenili miesto prechodného pobytu..a že to stojí za to, o tom sa môžete presvedčiť aj na skoro vlastné oči :) kuk a klik na stránku, alebo na odkaz hneď tunák vedľa..a na vlastné oči tiež, pretože týmto ste všetci srdečne pozvaní stráviť aspoň pár dní u nás, už máte kde spať!!! No a tým pádom je jasné, že sa nám zmenila aj kontaktná adresa, a tak si prosím do debilníčkov zaznačte:
Piťko a Zdenka, 29 Millrace Court, Saggart, co. Dublin. To samozrejme v prípade, že by ste nás chceli prekvapiť a potešiť klasickým spôsobom a dáte zarobiť Slovenskej pošte...hihi..Aby som mierne popísala náš nový byt, z ktorého radosť ešte stále pretrváva a opadne asi nie tak skoro, budem musieť použiť dosť veľa superlatívov...tak sa na to pripravte..29 Millrace Court sa nachádza v radovej zástavbe
Millrace, ktorá je situovaná na okraji mestečka Saggart, asi tak 5 minút autom od nášho starého Newcastlu...je to nová zástavba, pekná, čistá, a hlavne veľmi tichá..je síce pár minút od výpadovky N7, ale to vôbec nevadí, hluk, teda aspoň u nás, veľmi nepočuť. A to je neuveriteľná výhoda oproti Newcastlu a jeho hlavnej ceste, ktorú sme mali rovno pod oknom našej izby...celý byt je situovaný na juh a tým pádom je tu slniečko celý deň, teda v prípade, že nejaké vyjde :) nie ako dnes...je to mezonet, na prvom poschodí sú izby a kúpelne a na druhom obývačka a jedáleň v jednom plus pekne zariadená kuchynka...keď sme tam prvýkrát priši, len sme čučali v nemom úžase..ten priestor je, ako to povedať, veľmi veľkorysý..vysokánsky strop, francúzske okná, teda skoro celé je to presklené, moderne zariadené, funkčné, účelné a zároveň pekné. Kuchyňa je komplet zariadená, museli sme doplniť len zopár maličkostí...Bývame tu štyria, ja a Piťko v najväčšej izbe s kúpeľničkou, potom Kaktus v druhej dvojke a Rišo v poslednej single izbe. Pomaly si to tu zariaďujeme, meníme dom na domov. Vyžívame sa v nakupovaní potrebných vecí (toto potrebujeme, toto tiež a toto sa určite zíde...)a doplnkov, a vytešujeme ako malé deti, že sme mali také šťastie..Aj na priestor a aj na landlorda, teda majiteľa..je to približne 50tnik, ktorý podniká s autami, je celkom zodpovedný a všetko, čo sme potrebovali nám promptne vyriešil..teda ešte stále má prísť vytepovať koberce ako sľúbil, a tak uvidíme, či nezabudol :)ale tak to je detail..
Nasťahovali sme sa sem minulú sobotu, prvého marca, a teda sme začali ďalšiu mini etapu nášho pobytu v Írsku..a v utorok, štvrtého marca, nastal pre mňa túžobne očakávaný deň, a síce deň odletu na Slovensko.. v práci som posledný deň chodila vysmiata ako lečo, tak som sa tešila..nakúpiť posledné darčeky, pobaliť, vyspať a šup ho na letisko..dve a pol hodiny nudy v lietadle som prežila bez väčšej fyzickej či psychickej ujmy, hoci ma trochu bolel krk, ako som si zdriemla :) to mi ale nemohlo pokaziť tú radosť, keď sme pristáli na slovenskej pôde a ja som sa nadýchla slovenského vzduchu...s úsmevom od ucha k uchu som sa zvítala s našimi, ktorí prevetrali novú Fabiu a prišli si ma vyzdvihnúť..teda nás, lebo som cestovala s Tomášom, kamošom z Leixlipu, ktorý sa vracal na SR nadobro..teda aspoň to tvrdil :)že ako dlho to vydrží, to sa uvidí..maminka sa nezaprela a v aute čakala sváča, slovenské rožteky a chlebík...uáááá...mňamkaaaa....dobre sa to veru začalo a čím ďalej to bolo lepšie..darilo sa mi aj v rámci prvotného poslania a zamerania tohto výletu..všetky doklady so vybavila k najväčšej možnej spokojnosti, a tak som zase právoplatným občanom Slovenskej republiky a mám v rukách aj hmatateľný dôkaz (už som si tam dala aj Ing., však keď už, tak už)...vodičák bude až za pár dní, ale tak s tým som počítala, rovnako som vybavila všetko ostatné..ako som tiež predpokladala, čo asi nebude možné a nakoniec to aj tak bolo, teda nebolo, stretnutie so všetkými, ktorých by som rada videla...a tak som čosi nahradila aspoň telefonátom, či skypom..nuž čo, viem, že to nie je bohviečo, ale tak aspoň čosi..týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som neozvala, nenapísala, nezavolala...ale aj ten deň má iba 24 hodín a hlavne som si chcela užiť ten spomínaný domov...rodinku, ktorú nadovšetko ľúbim a tak mi tu chýba...celý ten krátky čas, čo som dýchala slovenský vzduch, jedla maminkine špeciality a na tvár mi svietili slovenské lúče slnka(napriek snehovým predpovediam) som sa musela usmievať..tak dobre mi bolo..na vyjadrenie toho pocitu si dovolím požičať dialóg z Nohavicovho Roku diabla, a hoci v mojom prípade nejde o pocity pri pití ako u hlavného hrdinu, ten opis sa hodí...Co se vám na pití nejvíc líbí?...Ten klid, ten mír, taková ta velká pohoda..kde člověk leží ožralý na zemi a teď to všecko, ten klid ten mír do neho vstoupí, člověk je tam rozpláclý a je stredem vesmíru...ja som nemusela vypiť ani kvapku a ani ležať na zemi a predsa som cítila to isté..tu neuveriteľnú pohodu, a energiu, ktorou ma nabíjalo len to „byť doma“..skvelé, úžasné, vzácne..príliš krátke, no možno práve v tom bolo to kúzlo...ďakujem všetkým, ktorí sa o to pričinili, a hoci len krátkym stretnutím, prehodením pár slov, pozdravom..vďaka tomu som si o dokonale užila..aby som sa mohla vrátiť oddýchnutá, rozžiarená a spokojná..a trošku smutná, že je to už za mnou...ale nevadí, vrátila som sa, doniesla Piťkovi kopec darčekov (najmä tých jedlých, ale aj iných), vybozkávala ho do zásoby, a uvedomila som si, že som šťastná..len tak jednoducho, ľudsky šťastná...a tak buďte aj vy!!!
...začala Veľkou Nocou, ktorú sme strávili výletovaním, veď dokazujú to aj fotky na pravej strane (prosím upriamte k nim zrak..).Ako to na sviatky býva, tak sme museli mať aj návštevu: prišla nás pozrieť Helenka z Prahy, a bolo super..Hneď nám totiž bolo veselšie, mali sme s kým oslavovať a nepripadať si ako alkoholici :) a konečne byť aj trošku sprievodcami a nielen turistami. Na veľkonočnú sobotu sme si spravili NAJ-okruh. Pozreli sme si najvyššie položený bar a tým pádom aj najvyššie čapovaný Guinnessv Írsku, navštívili najvyššie položenú dedinu s najkrajšími umelými záhradami, a ešte najvyšší írsky vodopád. A stálo to zato...hoci počasie mohlo byť aj viac jarné(teda aspoň tie teploty), ale nám to nevadilo. Večer sme pospali ako mačence, však sme si zasúžili..v nedeľu už Helka odchádzala, tak sme stavili na domácke leňošenie a tak...v pondelok sme sa zase v osvedčenej dvojke vybrali na výlet, tentokrát k moru, však to bol veľkonočný pondelok, tak v znamení vody..Malahide je vlastne ešte súčasť Dublinu a je to veľmi pekné mestečko s krásnou plážou, teda nielen jednou..a stredovekým hradom..bolo to príjemné, zase niekam vypadnúť a niečo pekné vidieť..