Učíme sa celý život..

..a teda najmä posledný týždeň mal prívlastok edukatívny...je nedeľa a ja som vcelku rada, že som ho prežila..ale pekne po poriadku..pondelok začal v znamení interviews, tak som sa musela odhodlať nasadnúť do auta a vydať sa na cestu do síce neďalekého, ale predsa aj tak zradného Tallaght. Ráno som sa mala hlásiť v jednej malej firmičke na prenájom šiatrov a party-vybavenia na pozíciu PA, teda personálnej asistentky. Interview bolo celkom v pohode, ale baba sa vyjadrila, že chce byť ku mne úprimná a ona potrebuje niekoho s úplnou plynulosťou v reči, rozumej rodeného anglicky hovoriaceho zamestnanca. Ale aj tak sľúbila, že sa ešte ozve..a ozvala sa na druhý deň, že teda nie..no ništ teda..odtiaľ som sa pobrala k nákupnému centru, kde som pekne odparkovala Kubka a išla tramvajou zvanou LUAS do centra..pohodlne som sa dostala do kancelárie firmy D7 Marketing, ktorá sľubovala v inzeráte skvelé pozície pre práve vyštudovaných ľudí, s tým že zabezpečia školenie a nie je potrebná prax..povedala som si, že prečo teda nie, veď profil som spĺňala a tak som išla na pohovor. Ten prebehol v celkom fajn atmosfére, baba ma informovala o tom, ako všetko prebieha, teda hovorila, že chcú rozširovať svoju firmu a potrebujú vyškoliť nových manažérov..stále to znie dobre, však?..a tak som prešla do druhého kola, ktoré spočívalo v strávení jedného dňa s manažérom a potom absolvovanie tretieho výstupného interview. Dohodli sme sa na stredu, kedy som mala voľno. S celkom dobrým pocitom som sa LUASom vrátila nazad k autu a pobrala sa domov. Nakoľko som bola v Tallaght autom prvýkrýt, je jasné, že som zablúdila..ale nestratila som sa celkom, a nejako s pomocou božou som našla cestu domov..síce obkľukou, ale aj tak sa dá. No a potom som v pohode vyrazila na poobednú do roboty. To som ale netušila, že som zaťažila Kubka státím v nekonečných zápchach a potom sa jednoducho rozhodol zaštrajkovať...nebola som ani 10 min na ceste a začala mi blikať kontrolka teplpty v chladiči a z kapoty sa začali šíriť čudné zvuky..tak som pre istotu zastala, otvorila kapotu a príručku od auta, aby som našla nádrž chladiča..vtom kukám, že z motora kvapká olej s vodou..hurá, potešilo ma, ako sa mi darí..ešteže som mala toľko šťastia, že som zastala pred pubom, čiže nebolo až také ťažké nájsť niekoho, kto sa v tom vyzná hádam lepšie než ja..no a tak ma prítomný domáci štamgast začal presviedčať, že mi vyvrela voda, ale že je aj pokazený alebo teda roztrhnutý olejový filter..alebo také čosi..druhé hurá v priebehu troch minút..no ako správny gentleman sa rozhodol, že ma nanaviguje do miestneho autoservisu, nech sa na to pozrie niekto kompetentný...a tak sa aj stalo..za dažďa a krúpov sme dorazili do bohom zabudnutej dielne, kde sa na to chlapík pozrel, skonštatoval, že by som predsa mohla mať len šťastie a bude to hádam iba voda, nalial jej tam za poriadnu krhlu a povedal, že by to už malo by O.K. Uverila som mu a odišla...a funguje to doteraz..síce som vtedy poriadne meškala do roboty, aspoň som nemusela zase kupovať nové auto :P ... to bol pondelok.. a ešte len začiatok..

...v utorok ráno som bola na ďalšom pohovore..tentokrát do hotela po smere diaľnice, čiže blúdenie tentokrát odpadlo..bola som tam dokonca skôr ako som mala, ale pohoda..išlo o miesto rezervačného agenta pre centrálne rezervácie hotelov Bewley´s..vyzeralo to pekne, nie celkom môj štýl, ale pracovné podmienky dobré, aj plat celkom vyhovujúci, pracovná doba no povedzme dá sa..len náplň práce...väčšinou iba zdvíhanie telefónov a robenie objednávok..hmm..aj preto som nebola práve nadšená..a asi to vycítili, lebo na druhý deň mi cez agentku, čo mi to dohodila dali vedieť, že nie, zobrali niekoho iného, lebo ja som sa im nezdala dosť "interested"..a mali pravdu...ale za pokus to stálo..aj v utorok som išla na poobednú do roboty..a čakal ma teda najhorší večer za celých 5 mesiacov..jednoducho som bola sama a hotel bol obsadený na 83%, čo značí, že aj keď som robila, čo som mohla, stále mám len dve ruky a jedny ústa, takže v kuse zvonil telfón, ľudia čakali..a do toho sa ešte pritrafil jeden povedzme veľmi komplikovaný hosť (debil to bol, Američan žijúci na Filipínach hlavne z dôvodu uvoľnenejších mravov, ako nám stihol vysvetliť..no proste prasák..a potom sa čudoval, keď mu nabehol nehorázny účet za telefón na erotické linky..proste zábava..)..ale čo možem robiť, nič..a tak som sa už len modlila, kedy odtiaľ vypadnem...bolo čosi po dvanástej..super, ešte hodinka domov a potom na pár hodín spať, aby som mohla ráno ísť na autobus do Dublinu, lebo som predsa mala stráviť deň s manažérom s D7 marketingu predsa....

...keď som nevyspatá a ešte k tomu hladná ako pes dorazila (aspoňže včas) na miesto činu, vyplnila ďalší dotazník a chvíľu si posedela, priradili ma k Sarah...vtedy som ešte stále nevedela, ako sa bude deň odvíjať...vysvetlila mi to za pár minút, keď sme prekvapivo vyšli z budovy a nasadali do auta..ich firma sa totiž zaoberá direkt marketingom..a teraz poďme, kamaráti, oprášte vedomosti nasaté na hodinách s Rašim, spomeňte si ako nám kreslil diagram, kde distribučná cesta je skrátená na minimum a tak sa výrobok dostáva k spotrebiteľovi skôr, s lepšou cenou a bez zbytočných nákladov na reklamu..spomínate, áno, no aj keby nie, a pre tých, čo k ekonómii nepáchli z akýchkoľvek dôvodov, vysvetlím ten pojem...celkom zrozumiteľne, jasne, jednoducho = podomový predaj. Áno, milí priatelia, nasadli sme do auta, išli dve hodine na juh po diaľnici a potom zastali v nejakej dedinke s nevysloviteľným názvom a išli od dverí k dverám a ponúkali novú radu make-upu za neprekonateľnú cenu...od momentu, kedy som nasadla do auta, som len očami tlačil ručičky na hodinkách, nech odtiaľ vypadneme..dočkala som sa, ale ešte som povinne usela prejsť fázami pozorovania, ostychu, blamáže, nadávania si do bláznov a samozrejeme, aj fázou pracovnej ponuky (pričom teda by som sa stala členom manažérskeho tréningového programu a po jeho skončeni za 10 mesiacov zarábala 100.000Eur ročno..milé, nie?)..no keď som sa pozerala na Sarah, ktorá mala byť za týždeň povýšená na manažérku, videla som iba trosku, čo pracuje od 7,30 do 19,30 denne od pondelka so soboty, celý deň prežije na troch redbulloch, jednej bagete, krabičke cigariet a nechty ma ohryzené do kože..pripadá mi ako stresom ovládnutá osamelá dievčina...a hoci som sem prišla aj čo-to zarobiť, ale zase ja chcem aj dajaký ten social life, život spoločnenský, pre ktorý vlastne mienim zmeniť prácu..a nie oň úplne prísť...a tak som zase úplne vyčerpaná prišla domov okolo deviatej večer a bola si istá, že toto nie..no a tak som sa ocitla znovu na začiatku, lebo zase nemám nič..ale tak nezúfam...dnes je nedeľa večer, zvyšok týždňa už ubehol celkom v pohode, najmä štvrtok bol fajn...mala som ešte voľno a tak som išla za Piťkom do Athlone, urobila si výlet, dali sme si dobrú večeru, strávili pekný večer..ráno som zase odfrčala nazad a do roboty...okrem toho ma šéf začal lámať, že nech ostanem, privolila som na jeden týžden naviac, lebo však robotu zatiaľ nemám a peniažky treba..dnes už pritvrdili, začali mi sľubovať aj viac víkendov voľných, teda tri zo štyroch :), a ranné smeny...ale tak o to sa mali starať skôr..no však uvidíme, ako sa veci vyvinú...dobre kamaráti, na dnes by aj hádam stačilo...keď budú dajaké novinky, dám vedieť...

A je tu jar...

...začala Veľkou Nocou, ktorú sme strávili výletovaním, veď dokazujú to aj fotky na pravej strane (prosím upriamte k nim zrak..).Ako to na sviatky býva, tak sme museli mať aj návštevu: prišla nás pozrieť Helenka z Prahy, a bolo super..Hneď nám totiž bolo veselšie, mali sme s kým oslavovať a nepripadať si ako alkoholici :) a konečne byť aj trošku sprievodcami a nielen turistami. Na veľkonočnú sobotu sme si spravili NAJ-okruh. Pozreli sme si najvyššie položený bar a tým pádom aj najvyššie čapovaný Guinnessv Írsku, navštívili najvyššie položenú dedinu s najkrajšími umelými záhradami, a ešte najvyšší írsky vodopád. A stálo to zato...hoci počasie mohlo byť aj viac jarné(teda aspoň tie teploty), ale nám to nevadilo. Večer sme pospali ako mačence, však sme si zasúžili..v nedeľu už Helka odchádzala, tak sme stavili na domácke leňošenie a tak...v pondelok sme sa zase v osvedčenej dvojke vybrali na výlet, tentokrát k moru, však to bol veľkonočný pondelok, tak v znamení vody..Malahide je vlastne ešte súčasť Dublinu a je to veľmi pekné mestečko s krásnou plážou, teda nielen jednou..a stredovekým hradom..bolo to príjemné, zase niekam vypadnúť a niečo pekné vidieť..
A bolo po sviatkoch..ani neviem ako..ale aspoň som si skvele oddýchla, keď už mi konečne šéf udelil voľno na víkend..teda dokonca predĺžený. A znovu do roboty, ktorá ma už vôbec neteší tak ako predtým, a keď som si to celé nechala uležať v hlave a rozobrala zo všetkých strán, vyústilo to do toho, že som v sobou povedala šéfovi, že končím. Do týždňa mu dám vedieť konečný dátum a bude to tak to troch týždňov. Z toho logicky vyplýva moja súčasná činnosť, a síce snaha o nájdenie novej roboty. Všetci vieme, že to nejde ľahko a inak to nie je ani v mojom prípade, ale tak ešte som len začala a som optimista. Veď kto hľadá...nájde. Preto mi želajte šťastie a držte všetky palce. Idem pokračovať...

Home sweet home...

alebo domov, sladký domov...ako hovorí múdra kniha,

domov, I. -a m.
1. miesto, kde sa človek narodil, kde býva, kde je doma: čaro domova; v internáte sa mu cnelo za domovom; Slovensko je domovom Slovákov
2. pôvodná vlasť, kolíska...atď. A tak, podľa múdrej knihy a bodu a)je pre mňa domovom miesto, kde som sa narodila, a jeho druhou obdobou miesto, kde teraz žijem...obidve miesta zohrali nedávno svoju dôležitú rolu..po peripetiách s írskou bytovou politikou a byrokraciou sa nám totiž podarilo prenajať si bytík, teda poriadny apartmán, a tak sme po štyroch mesiacoch konečne zmenili miesto prechodného pobytu..a že to stojí za to, o tom sa môžete presvedčiť aj na skoro vlastné oči :) kuk a klik na stránku, alebo na odkaz hneď tunák vedľa..a na vlastné oči tiež, pretože týmto ste všetci srdečne pozvaní stráviť aspoň pár dní u nás, už máte kde spať!!! No a tým pádom je jasné, že sa nám zmenila aj kontaktná adresa, a tak si prosím do debilníčkov zaznačte: Piťko a Zdenka, 29 Millrace Court, Saggart, co. Dublin. To samozrejme v prípade, že by ste nás chceli prekvapiť a potešiť klasickým spôsobom a dáte zarobiť Slovenskej pošte...hihi..Aby som mierne popísala náš nový byt, z ktorého radosť ešte stále pretrváva a opadne asi nie tak skoro, budem musieť použiť dosť veľa superlatívov...tak sa na to pripravte..29 Millrace Court sa nachádza v radovej zástavbe Millrace, ktorá je situovaná na okraji mestečka Saggart, asi tak 5 minút autom od nášho starého Newcastlu...je to nová zástavba, pekná, čistá, a hlavne veľmi tichá..je síce pár minút od výpadovky N7, ale to vôbec nevadí, hluk, teda aspoň u nás, veľmi nepočuť. A to je neuveriteľná výhoda oproti Newcastlu a jeho hlavnej ceste, ktorú sme mali rovno pod oknom našej izby...celý byt je situovaný na juh a tým pádom je tu slniečko celý deň, teda v prípade, že nejaké vyjde :) nie ako dnes...je to mezonet, na prvom poschodí sú izby a kúpelne a na druhom obývačka a jedáleň v jednom plus pekne zariadená kuchynka...keď sme tam prvýkrát priši, len sme čučali v nemom úžase..ten priestor je, ako to povedať, veľmi veľkorysý..vysokánsky strop, francúzske okná, teda skoro celé je to presklené, moderne zariadené, funkčné, účelné a zároveň pekné. Kuchyňa je komplet zariadená, museli sme doplniť len zopár maličkostí...Bývame tu štyria, ja a Piťko v najväčšej izbe s kúpeľničkou, potom Kaktus v druhej dvojke a Rišo v poslednej single izbe. Pomaly si to tu zariaďujeme, meníme dom na domov. Vyžívame sa v nakupovaní potrebných vecí (toto potrebujeme, toto tiež a toto sa určite zíde...)a doplnkov, a vytešujeme ako malé deti, že sme mali také šťastie..Aj na priestor a aj na landlorda, teda majiteľa..je to približne 50tnik, ktorý podniká s autami, je celkom zodpovedný a všetko, čo sme potrebovali nám promptne vyriešil..teda ešte stále má prísť vytepovať koberce ako sľúbil, a tak uvidíme, či nezabudol :)ale tak to je detail..
Nasťahovali sme sa sem minulú sobotu, prvého marca, a teda sme začali ďalšiu mini etapu nášho pobytu v Írsku..a v utorok, štvrtého marca, nastal pre mňa túžobne očakávaný deň, a síce deň odletu na Slovensko.. v práci som posledný deň chodila vysmiata ako lečo, tak som sa tešila..nakúpiť posledné darčeky, pobaliť, vyspať a šup ho na letisko..dve a pol hodiny nudy v lietadle som prežila bez väčšej fyzickej či psychickej ujmy, hoci ma trochu bolel krk, ako som si zdriemla :) to mi ale nemohlo pokaziť tú radosť, keď sme pristáli na slovenskej pôde a ja som sa nadýchla slovenského vzduchu...s úsmevom od ucha k uchu som sa zvítala s našimi, ktorí prevetrali novú Fabiu a prišli si ma vyzdvihnúť..teda nás, lebo som cestovala s Tomášom, kamošom z Leixlipu, ktorý sa vracal na SR nadobro..teda aspoň to tvrdil :)že ako dlho to vydrží, to sa uvidí..maminka sa nezaprela a v aute čakala sváča, slovenské rožteky a chlebík...uáááá...mňamkaaaa....dobre sa to veru začalo a čím ďalej to bolo lepšie..darilo sa mi aj v rámci prvotného poslania a zamerania tohto výletu..všetky doklady so vybavila k najväčšej možnej spokojnosti, a tak som zase právoplatným občanom Slovenskej republiky a mám v rukách aj hmatateľný dôkaz (už som si tam dala aj Ing., však keď už, tak už)...vodičák bude až za pár dní, ale tak s tým som počítala, rovnako som vybavila všetko ostatné..ako som tiež predpokladala, čo asi nebude možné a nakoniec to aj tak bolo, teda nebolo, stretnutie so všetkými, ktorých by som rada videla...a tak som čosi nahradila aspoň telefonátom, či skypom..nuž čo, viem, že to nie je bohviečo, ale tak aspoň čosi..týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorým som neozvala, nenapísala, nezavolala...ale aj ten deň má iba 24 hodín a hlavne som si chcela užiť ten spomínaný domov...rodinku, ktorú nadovšetko ľúbim a tak mi tu chýba...celý ten krátky čas, čo som dýchala slovenský vzduch, jedla maminkine špeciality a na tvár mi svietili slovenské lúče slnka(napriek snehovým predpovediam) som sa musela usmievať..tak dobre mi bolo..na vyjadrenie toho pocitu si dovolím požičať dialóg z Nohavicovho Roku diabla, a hoci v mojom prípade nejde o pocity pri pití ako u hlavného hrdinu, ten opis sa hodí...Co se vám na pití nejvíc líbí?...Ten klid, ten mír, taková ta velká pohoda..kde člověk leží ožralý na zemi a teď to všecko, ten klid ten mír do neho vstoupí, člověk je tam rozpláclý a je stredem vesmíru...ja som nemusela vypiť ani kvapku a ani ležať na zemi a predsa som cítila to isté..tu neuveriteľnú pohodu, a energiu, ktorou ma nabíjalo len to „byť doma“..skvelé, úžasné, vzácne..príliš krátke, no možno práve v tom bolo to kúzlo...ďakujem všetkým, ktorí sa o to pričinili, a hoci len krátkym stretnutím, prehodením pár slov, pozdravom..vďaka tomu som si o dokonale užila..aby som sa mohla vrátiť oddýchnutá, rozžiarená a spokojná..a trošku smutná, že je to už za mnou...ale nevadí, vrátila som sa, doniesla Piťkovi kopec darčekov (najmä tých jedlých, ale aj iných), vybozkávala ho do zásoby, a uvedomila som si, že som šťastná..len tak jednoducho, ľudsky šťastná...a tak buďte aj vy!!!