Ako to sledujem...

..tak odkedy som znovu zamestnaná, poriadne som zlenivela, čo sa písania týka..ale aspoň mám kvalitnú výhovororovku...keď o siedmej večer prídem domov, podľa okolností navarím či nenavarím, zjem či nezjem, ale vždy zaspím, skôr či neskôr..predsa to len uťahá, od rána do večera sa koncentrovať...ale asi by som mala začať tam, kde som minule prestala, že?...no dobre...otázka v ten prvý piatok ozaj padla, ale nebola moja, že či si ma nchajú, ale ich, či sa mi práca pozdáva a či ostanem...mierne ma to zaskočilo, ale nie natoľko, aby som nesúhlasila...no a na ďalší pondelok som nastúpila už ako permanentná pracovná sila na polročný kontrakt, teda na dobu Nicolinej materskej dovolenky. Na vysvetlenie, Nicola je teraz v ôsmom mesiaci tehotenstva a tento piatok odchádza na materskú. Na jej miesto má (mala) nastúpiť Ciara, ktorá bola pôvodne na mieste mojom. Avšak, Ciaru asi začnem volať Yeti, lebo stále o nej iba počujem, ale ešte som ju nevidela...a možno ju ani neuvidím..najnovšie správy sú tie, že podstúpila ďalšiu operáciu(tuším oka), z ktorej za zotavuje...ale celé je to nejaké pomotané a tak aj ja sa cítim neisto..hlavne z toho dôvodu, že pred týždňom mi Nicola povedala, že budem môcť odísť na plánovanú dovolenku, ale to sa rátalo s tým, že tam nude Ciara...no a dnes, keď sa vrátil šéf po dvojtýždňovej dovolenke (krívajúc a o barliach, chudák) došlo na pretras, ktoré kompetencie mi môžu byť zverené..a neni ich práve málo, ako som tak kukala na ten list...nič dobrého to neveští...niežeby to bolo zlé, ale predsa len, na osobnú asistentku riaditeľovi takého kolosu sa vskutku necítim...ja by som si kľudne sedela za svojim stolíkom na recepcii, zakladala faktúry a zapisovala objdnávky tovaru a podobne...veď uvidíme, čo sa z toho vykľuje...hádam niečo pozitívne..ale napriek všetkej tej neistote sa mi tam páči..ľudia sú tam stále ešte milí, nebol to len prvý dojem, a už si tam začínam zvykať..na systém, na mená, tváre...a tak...čo sa týka náplne mojej práce, mení sa zo dňa na deň a z hodiny na hodinu...prvotná podstata je väčšinou rovnaká, práca na počítači, kopírovanie, faxovanie, zakladanie papierov...čo sa týka technického vybavenia, kopírka sa furt zaskávala, tak prišiel konečne niekto kompetentný, aspoň sa tak tváril, aby ju opravil...aj sa mu to vcelku podarilo, ale Nicola už k nej nebola taká zhovievavá a zajtra nám ju majú vymeniť...hihi..a opravár tvrdil, že to bola chyba súčiastky, takže to nebola moja aura..ale už som mala na mále:)...inak sa mi celkom darí, iba mám v kuse šťastie na drobné poranenia typu porezanie sa papierom, kopnutie do skrine, stola, stoličky, pricviknutie všetkých možných častí prstov do všetkých nemožných častí nábytku a zakladačov...došriabaný lak a také malé nevinné ujmy...čo je pozitívne, čas tam uteká veľmi rýchlo, aj dennodenne, aj tak celkovo, ani som sa nenazdala a už tam ťahám štvrtý týždeň...za ten čas sme stihli osláviť dvoje meniny, jedny (Piťkove) narodeniny, dvakrát oddrapiť spätné zrkadielko v aute, opraviť autorádio, navštíviť kamarátov v Navane, zájsť si do kina (baby bacha, vytiahla som ho aj na Sex and the city..len som zabudla spomenúť, že to trvá 2h 45min...to sa ešte len odul:)..), stihli sme neosláviť Deň nezávislosti a konštantne komentovať to psie počasie, čo sa tu stavia na obdiv..no čo, taký úplne obyčajný šťastný život...prajem podobné pocitové poryvy všetkým čitateľom...a idem spať, ráno treba vstávať...

Nadšenie a radosť...

..budem radšej držať na uzde, aby som sa neunáhlila...ale každopádne, tento týždeň sa niesol v znamení zmien. Teda aspoň jednej konkrétnej, a síce, bolo mi ponúknté miesto na pozíciu recepčnej/administrátorky pre manažment obchodného centra v Dundrume. Pre lepšiu predstavu si môžete kliknúť na http://www.dundrum.ie/, ale naživo je to miesto krajšie. Síce je to oslava konzumného života, má aspoň štýl a kus noblesy, a hoci v polovici obchodov sa iba tvárim, že si to môžem dovoliť, páči sa mi tam. Hlavne preto, že sú tam skvelí ľudia. Ešte som tam tuším nikoho nevidela zamračeného, teda aspoň čo sa manažmentu týka...ale hlavne, je to práca, akú som si predstavovala, že by som ju mohla robiť...a zatiaľ ma baví..hoci mám sem tam ešte problémy s tými telefonátmi, lebo všetky názvy dodávateľov a mená ľudí, čo tam volajú pravidelne ešte ani zďaleka nepoznám, ale tak hádam budem mať šancu sa ich naučiť.

Moja práca spočíva hlavne v uvádzaní príchodzích a zdvíhaní telefónu, preberania pošty, zakladania kopca papierov, a najnovšie aj vybavovania sťažností ohľadom faktúr, prepisovania minutes zo stretnutí a všeličoho iného. Zahŕňa to aj prípravu meetingovej miestnosti, odbehovania do tesca po noviny, mlieko, čaj a všeličo iné, a rôzne úlohy tzv. poskoka...ale nie...nechcem to nijako degradovať, baví ma to..cítím sa zodpovedne :)))))napodiv mám pocit, že som viac využitá(ako potenciál, tak ako celok) než to bolo v hoteli...čo ma samozrejme teší...Meditým som sa ten týždeň dostala ešte ďalšie dve ponuky, tak keby toto náhodou nevyjde, tak by bolo niečo do zálohy...sranda je, že končne pričuchnem aj k tej praktickej stránke ekonómie, za tie štyri dni som videla viac faktúr ako doteraz vôbec...hihi..dalo by sa mi ešte veľa písať a tom, aké to tam je, ale po a) ak si ma tam nechajú, tak bude na to ešte kopec času a po b) ak si ma tam nenechajú, tak to nebude už také zaujímavé..hihi, dúfam, že nebudú brať do úvahy, že denne tak 3-5krát opravujem kopírku, čo sa mi tam furt zasekáva nejaký papier...ale to naozaj nie je moja vina!!!!

Dobre teda..v piatok mi držte palce a nech to už dopadne ako chce, aspoň som sa veľa naučila..a pričmuchla zase k nejakej robote..idem buvať...zajtra treba vstávať...

...len tak ledabolo...

Podľa môjho plánu sa mal tento príspevok niesť v radostnej nálade z novonadobudnutej práce. To sa však nestalo, lebo hoci má táto krajina geografickou polohou od južanských štátov ďaleko, z ich mentality by ste tu kus našli. Aj keď je v každom druhom inzeráte napísané, že vás potrebujú immediately, čiže okamžite, tak tomu väčšinou tak nie je. Preto sa vlastne už mesiac iba tak poflakujem a moje dni sa podobajú ako vajce vajcu. Ráno (teda rozumejte neskoré ráno) vstanem, dám si raňajky, zapnem komp...a brovzujem štyrmi stránkami s ponukami pracovných miest, hoci by stačili aj dve, ono tie krátke slohové útvary sa dosť často opakujú...následne z veľkého množstva vyberiem tie, ktoré ma zaujali, nasleduje druhé triedenie, a síce odstránenie všetkých, kde požadujú tri a viac rokov praxe, rôzne kurzy a atestácie, alebo ich textu vôbec nerozumiem...:) ..a potom tých pár, ktoré prejdú aj druhým kolom, tých je obdarených mojím skvelým životopisom, nadšenými motivačnými odpoveďami a nabité entuziazmom...to už sa ručička hodín väčšinou blíži k jednej hodine, alebo k pol druhej...znak toho, že aj obed by sa patrilo poriešiť a trochu kosti popreťahovať...ďalší program sa odvíja od niekoľkých faktorov, ako sú množstvo nečistôt v byte, množstvo špinavého riadu a prádla, obsah chladničky a nesmiem zabúdať na počasie za oknom...týmito premennými je potom determinovaný ďalší priebeh:)a síce väčšinou hodinová prechádzka do vedľajšej dediny(klasicky obehnem tesco a priľahlý park), mierna očista spoločných priestorov v byte, a tréning môjho kulinárskeho umenia(aspoň v niečom sa zdokonaľujem...) a tak podobne..niekedy ostane čas aj druhé kolo inzerátov, ale to väčšinou nie je také úspešné, len zopár miest navyše...tento zabehnutý rytmus je niekedy oživený nejakým tým interview...odohráva sa to zavše tak, že jeden deň dotyčný, teda skoro vždy dotyčná, zavolá, na druhý deň si dohodneme rande, ktoré trvá tak okolo pol hodinky, ale s autobusovými spojeniami to mne trvá celé dopoludnie, zhodneme sa na tom, čo by som rada robila, kde a za koľko a nasleduje klasická fráza..."keď budem mať niečo vhodné pre vás, ozvem sa vám.."..no a takto utekajú dni od pondelka do piatku..sem tam (ale ozaj iba sem tam) sa vyskytne niečo iné, ako napríklad minulú stredu..ráno mi zavolal Kaktus (spolubývajúci, čo pracuje v neďalekej tlačiarni), že či by som si nechcela privyrobiť ako kuriér...po krátkom zvažovaní (kalkulácia rizika spôsobeného mojím orientačným nezmyslom, množstvo pohonných hmôt v Kubkovi, plán dňa a vidina zárobku) som sa vyjadrila kladne a o krátku časovú jednotku som už sedela v Kubkovi naloženom škatuľami s nálepkami a mierila na sever...napodiv nenastali žiadne problémy, dokonca ani orientačné, až úplne na konci, ale to adresát vyriešil jednoducho a síce ma prišiel vyzdvihnúť...a tak som za jedno predpoludnie aj videla zase iný kus Írska, aj si čo-to privyrobila a aj som si po dlhšom čase zašoférovala...milé..hoci zriedkavé...možno sa niečo zmení na budúci týždeň, volala mi totiž jedna rekrjúterka (babenka z personálnej agentúry), že to miesto, o ktoré som s a uchádzala, je opäť voľné a údajne by som sa naň hodila, tak uvidím, čo sa z toho vykľuje..
Pre toto všetko sa vždy teším na víkendy, je to aspoň nejaká záruka zmeny...za ten mesiac, čo som doma, sme stihli návštevu kamarátov z Prahy, Africa Day, Marine Festival..a stálo to za to..Hanka, Ľubko a Scotty prišli druhý májový víkend a doniesli nám koooooooopec dobrôt, počnúc Mätou, Milou a Lentilkami, cez Bambino, oštiepky, hermelín až po domáce klobásky a slaninku..juj, ako ich veľmi za to ľúbime!!!!!ale vážne, človeka to tak strašne poteší, keď má také niečo znovu na jazyku...:)..však sme ich za to aj povodili poriadne po okolí... dali sme návštevu pivovaru, no jasné že Guinnessu, náš obľúbený vodopád, záhrady a centrum Dubsu, naprataný program na tých dva a pol dňa, čo sa zdržali..ale sranda bola, to sa musí nechať... už teraz sa tešíme na september, na Hankinu a Ľubkovu svadbu, to sa zabavíme...(nebojte decká, letenky sú už v suchu!)...
Africa Day bol minulý týždeň, bolo to podujatie organizované ministerstvom zahraničných vecí alebo takého niečoho..kopec ľudí, skvelá hudba, a africké mňamky..len bolo trochu chladno, ale nevadí, aspoň sme sa nepotili:)..no a dnes sme boli na Maritime Festivale, takom námornom festivale v prístave..pripomínalo to naše jarmoky, trhy, všade kopec stánkov so všetkým možným aj nemožným, skvelé kulinárske špecialitky a dav ľudí..počasie tentoraz prialo a tak sme si prišli na svoje..jasné, že sme neodišli s prázdnou..odniesli sme si výhodný nákup francúzskych syrov a brušká pomastili švajčiarskym racklettom :) ...len keď sme sa vracali domov LUASom(vláčik) som sa musela tváriť veľmi nenápadne...syry totiž patrili k tým vyzretejším...:))))))))...no a tak si tu žijeme...v nádeji na zmenu, ale inak úplne skvele...závidíte, že????xixixi