Monthly report and co.

Čuduj sa svete, ale predsa len sa mi asi podarí napísat dva príspevky po sebe..ale tá diakritika ma tu hnevá, tak to bude bez nej..aspon nateraz...o com bude nasledovny prispevok je znalcom anglictiny jasne..o praci..

Popisem Vam strucne (lebo zase sa mi chce spat), v com moja terajsia praca spociva. Rano, ked sa s rozlepenymi ocami dopravim na Kubkovi na parkovisko a nejako prezijem zavan cerstveho vzduchu, casto sprevadzaneho dazdom, vrutim sa do nakupneho centra a zamierim si to rovno do Tesco. (Ano, aj tu je.) Kupim ranajsie noviny, mlieko a nejaky chlebik, pripadne susienky a ine potrebnosti do kanclu..potom sa presuniem na svoje pracovisko:) teraz uz sedim pri okne s celkom zelenym upokojujucim pohladom, takze parada..pracovna doba mi zacina o deviatej, ale ako sa patri, tak som tam vzdy skor. A ako sa patri, do deviatej ani prstom nehnem. Spravim si cajik, alebo naberiem vodu, spapam ranajky, vsetko v pohode. Je to totiz viacmenej jedina pokojna chvila dna. Potom sa zacina kolotoc, ktory len tazko spomaluje, nieto este zastavi sa. V ramci tyzdna mam niekolko hlavnych uloh a vela vedlajsich :) Tyzdenny report, listy najomcom, ze zase sa nedrzali stanovenych otvaracich hodin, posielanie roznych informacii roznym ludom, tlacenie relevantnych materialov a ich zakladanie kam patria..okrem toho priebezne cely den kontrolovat riaditelove e-maily a riesit, co viem a posunut dalej, co neviem. Sice sa to nezda vela, zaberie to pekne vela casu. Hlavne kym sa prepracujem tym kvantom e-mailov, ktore sefovi chodia. K tomu este moje vlastne, telefonaty rozneho charakteru....no a tak sa zabavam cele dni. Malokedy sa mi podari skoncit o planovanej siestej hodine, lebo to sa akurat sef vracia z mitingov a preberame e-maily a co treba s nimi urobit, komu odpovedat, komu sa ospravedlnit a tak dalej...okrem tohto je este moja oblubena zabavka prepisovanie z diktafonovych pasok. Neprajem nikomu. Keby to bolo v slovencine, nemam s tym problem. Teraz vsak, okrem nadavania na fakt, ze neviem stale pisat desiatimi prstami, mam problem pri rozumeni, o com vlastne dotycny na paske toci. Bud je to nezrozumitelne, alebo je to prilis rychlo, alebo je to slovo, ktore vobec nepoznam. A tych je dost. Na mojom prvom prepise sa sef dost zabaval a ani sa mu necudujem. Ale tak no: stroke, hyphen, inverted commas, dash...no a to ma kto vediet, ze su to vsetko interpunkcne a ine znamienka..vsak to som sa ja v zivote neucila..ale tak za pochodu..a za pochodu sa tiez ucim vsetky finty vo Worde, Exceli a tak podobne. Dnes som sice trcala v robote az do pol deviatej, ale aspon som uz majster v hrebenovej vazbe mesacnych vykazov...naozaj sa ucim kazdou minutou..co je uplne skvele...vsak preto som to prijala, no nie??? K tomu vsetkemu mam na starosti aj staranie sa o to, aby cela kancelaria vyzerala k svetu a nie ako bojisko..co je tiez niekedy obtiazne. Plus vsetko co sa tyka kancelarskych potrieb, archivacie dokumentov a technickeho vybavenie konferencky...najde sa vela veci, o ktorych si vsetci myslia, ze ich mam na starosti a zrazu ich aj mam!!!Ale stale si hovorim, ze mi to na nieco bude..No a ako som povedala, casto sa vraciam domov neskoro a tak unavena, ze namiesto toho, aby som si znovu sadla za PC, tak si radsej pustim hudbu a lahnem si, nech sa telu dostane, co si zasluzi...takto berte ako vysvetlenie, keby sa nikomu neozyvam alebo vytrvalo ignorujem...na skype som nebola ani nepamatam..v robote sa mi neda nainstalovat, ale aj tak by som nemala asi cas..:) a nech toto vsetko znie akokolvek negativisticky, mam svoju pracu rada a chodim tak kazde rano usmevom. Neviem, ako dlho mi to vydrzi, ale dufam, ze dlho :)

Vsetkym prajem vela pracovnych uspechov a nezabudnite, zajtra je predsa piatooooooook!!!!!

Ako bolo doma...

Vidim, ako sa prave podaktorym rozziarili ocka, ze konecne budu mat co citat..a to ma velmi tesi..vsak som si aj dala nacas, nebudem sa vyhovarat, na co, faktom zostava, ze po navrate z dovolenky na SR som sa vzdy radsej ulozila na zasluzeny odpocinok ako za pocitac..a tukat sa mi velmi nechcelo, ked je to prevazna napln mojej prace...ved cloveka potom uz aj oci a prsty bolia, no ved to mnohi poznate..avsak navela, dnes som sa premohla..to, ze tento prispevok je pisany s odstupom dvoch tyzdnov od dovolenkypredznamenava jeho strucnost v nacrtnutych prihodach z domova, lebo pomaly ale isto sa tie menej podstane vytracaju a zostava v spomienkach len to hlavne. Gro, ako by povedala moja maminka. Tak k veci.

Aby som zachovala aku taku kontinuitu, rozumej casovu naslednost, k minulemu prispevku, hoci si uz ani ja sama napamatam, o com vlastne bol, zacnem par dnami pred odchodom. Myslim ze som uz vyslovila tu myslienku, ktora mi vrtala v hlave predtym, ze co sa stane, ak sa Yeti neobjavi, a teda CIara nepride do prace cim skor. No a prave to sa stalo. Prehodili ma na druhu stolicku, ktora je omnoho zodpovednejsia, stresujucejsia a casovo narocnejsia. Ale vsak kedy sa narobim, ked nie ako mlada, ze??? Prave preto som sa nejako moc nebranila, napokon, co ine mi ostavalo a tak teraz vykonavam pracu Office Managera. Co sice znie celkom dost dobre, ale niekedy to veru nie je med lizat. Najma ked vela, velmi vela veci robim po prvykrat a nemam celkom jasnu predstavu, ako maju vyzerat alebo aky ma byt vysledny efekt. Ucenie sa za pochodu, tak to chodi. A tak sa ucim a robim chyby a ucim a tobim chyby..a ucim a robim menej chyb a tak dalej..tak som po dvoch dnoch v plnej pozicii, teda ked uz Nicola bola prec, mala toho nad hlavu a bola som rada, ze ma vobec pustili na dovolenku. Sice v miernom casovom strese sme vsetko postihali, pobalili, dopravili na letisko, dopravili na Slovensko a domov.

Vsetci to urcite poznate, ked pridete raz za cas domov, ste inym vzacni. A aj keby ste sa rozkrajali, jednoducho to nejde, stretnut sa so vsetkymi, ktorych by ste radi videli, zavolat vsetkym, ktorych by ste radi aspon poculi...Ale mozem zodpovedne vyhlasit, ze sme sa snazili a urobili co bolo v nasich silach. Nech mi odustia ti, na ktorych nevydalo..nabuduce mate prednost.. :))) Zacali sme uz v BA, kde sme si chvilku posedeli na obede s buducou mamickou pani Hybskou, pokracovali velkym stylom na Pohodu do Trencina, kde sme tento rok aj videli celkom dost hudobnej a inej produkcie (odporucam pozriet si film U mne dobry..zasmejete sa), okrem toho postretali kopec ludi a tym padom padlo sedem much jednou ranou, ako ludova povera hovori...samozrejme som stravila aj nejakycas doma, s rodinkou, ved doma je doma..a to sa neda nikde inde vytvorit, maminkina kuchyna, domace produkty, domaci vzduch, stara znama postel a nove parkety..it's good to be home...vylet na juh Slovenska bol tiez zaujimavy, a vdaka nie prave najkrajsiemu pocasiu sme sa venovali kamaratom a nie vylihovaniu niekde pri vode:) bud pozdraveny Samsung, Trnava a Krskany...nazad do rodneho kraja, este koliecko po ostatnej rodine, nevyhnutne nakupy prepotrebnych veci ako fernet, horalky, mily, deli, syry, dokonca aj nejaka studijna literatura sa priplichtila...No a v piatok sa nam este dostalo pocty, mali sme moznost obaja si uzit vyhliadkovy let na PD a okolim, aka parada!!!! Dakujeme ocinkovi!!!! Nastastie sa to obislo bez zdravotnych a inych potiazi, a zostalo len pri super zazitku a skvelychpocitovh..piatok sme este potom stihli aj klasicku lesno-hornu opekacku, volna priroda, to je naozaj vec na nezaplatenie, no a potom uz naozaj len zabalit, vyspat sa a hor sa nazad..juj, ako sa nam nechcelo...aj ked sme sa prisli opalit a nic z toho..stalo to za to, urcite ano...

Juch, ale uz si musim davat riadny pozor na prstoklad, ocka mi klipkaju, unava robi svoje. Vsetko treba davkovat v malych porciach, tak sa nebudem prilis vela rozpisovat. Podrobnejsi popis, co vsetko obnasa moja praca bude hadam mozno aj zajtra..Pitko je na sluzobke a tak mam pristup k PC :)) ale ako som uz povedala, nic netreba prehanat a tak dobru noc...

PS: Ak sa mi bude velmi chciet, mozno coskoro pribudne aj dake fotky..ja viem, ja viem, patri sa to..ale tak vsak no..!!

Ako to sledujem...

..tak odkedy som znovu zamestnaná, poriadne som zlenivela, čo sa písania týka..ale aspoň mám kvalitnú výhovororovku...keď o siedmej večer prídem domov, podľa okolností navarím či nenavarím, zjem či nezjem, ale vždy zaspím, skôr či neskôr..predsa to len uťahá, od rána do večera sa koncentrovať...ale asi by som mala začať tam, kde som minule prestala, že?...no dobre...otázka v ten prvý piatok ozaj padla, ale nebola moja, že či si ma nchajú, ale ich, či sa mi práca pozdáva a či ostanem...mierne ma to zaskočilo, ale nie natoľko, aby som nesúhlasila...no a na ďalší pondelok som nastúpila už ako permanentná pracovná sila na polročný kontrakt, teda na dobu Nicolinej materskej dovolenky. Na vysvetlenie, Nicola je teraz v ôsmom mesiaci tehotenstva a tento piatok odchádza na materskú. Na jej miesto má (mala) nastúpiť Ciara, ktorá bola pôvodne na mieste mojom. Avšak, Ciaru asi začnem volať Yeti, lebo stále o nej iba počujem, ale ešte som ju nevidela...a možno ju ani neuvidím..najnovšie správy sú tie, že podstúpila ďalšiu operáciu(tuším oka), z ktorej za zotavuje...ale celé je to nejaké pomotané a tak aj ja sa cítim neisto..hlavne z toho dôvodu, že pred týždňom mi Nicola povedala, že budem môcť odísť na plánovanú dovolenku, ale to sa rátalo s tým, že tam nude Ciara...no a dnes, keď sa vrátil šéf po dvojtýždňovej dovolenke (krívajúc a o barliach, chudák) došlo na pretras, ktoré kompetencie mi môžu byť zverené..a neni ich práve málo, ako som tak kukala na ten list...nič dobrého to neveští...niežeby to bolo zlé, ale predsa len, na osobnú asistentku riaditeľovi takého kolosu sa vskutku necítim...ja by som si kľudne sedela za svojim stolíkom na recepcii, zakladala faktúry a zapisovala objdnávky tovaru a podobne...veď uvidíme, čo sa z toho vykľuje...hádam niečo pozitívne..ale napriek všetkej tej neistote sa mi tam páči..ľudia sú tam stále ešte milí, nebol to len prvý dojem, a už si tam začínam zvykať..na systém, na mená, tváre...a tak...čo sa týka náplne mojej práce, mení sa zo dňa na deň a z hodiny na hodinu...prvotná podstata je väčšinou rovnaká, práca na počítači, kopírovanie, faxovanie, zakladanie papierov...čo sa týka technického vybavenia, kopírka sa furt zaskávala, tak prišiel konečne niekto kompetentný, aspoň sa tak tváril, aby ju opravil...aj sa mu to vcelku podarilo, ale Nicola už k nej nebola taká zhovievavá a zajtra nám ju majú vymeniť...hihi..a opravár tvrdil, že to bola chyba súčiastky, takže to nebola moja aura..ale už som mala na mále:)...inak sa mi celkom darí, iba mám v kuse šťastie na drobné poranenia typu porezanie sa papierom, kopnutie do skrine, stola, stoličky, pricviknutie všetkých možných častí prstov do všetkých nemožných častí nábytku a zakladačov...došriabaný lak a také malé nevinné ujmy...čo je pozitívne, čas tam uteká veľmi rýchlo, aj dennodenne, aj tak celkovo, ani som sa nenazdala a už tam ťahám štvrtý týždeň...za ten čas sme stihli osláviť dvoje meniny, jedny (Piťkove) narodeniny, dvakrát oddrapiť spätné zrkadielko v aute, opraviť autorádio, navštíviť kamarátov v Navane, zájsť si do kina (baby bacha, vytiahla som ho aj na Sex and the city..len som zabudla spomenúť, že to trvá 2h 45min...to sa ešte len odul:)..), stihli sme neosláviť Deň nezávislosti a konštantne komentovať to psie počasie, čo sa tu stavia na obdiv..no čo, taký úplne obyčajný šťastný život...prajem podobné pocitové poryvy všetkým čitateľom...a idem spať, ráno treba vstávať...