Nové auto, nový byt, nový účes :)

Teda skoro..ale názov si to vyžadoval..prvé a posledné je pravda, na druhom sa pracuje..vytrvalo a ťažko..vec sa má tak, čo síce už asi viete, že sme si kúpili druhé auto, z nostalgie dostalo pomenovanie Kubko II, pričom Kubko origoš ešte stále smutne stojí pred hotelom, pomaly mu fučí predné koliesko a zapadá prachom, alebo teda aspoň všeličím iným, čo poletuje vzduchom v Enfielde...skúšala som aj slovenský autoservis, či by mi nevedeli nejako pomôcť, sľúbili že sa ešte ozvú, no nič...zatiaľ bez odozvy..no už bolo jasné, že také jednoduché to nebude a tak sme sa predsa len odhodlali znovu dať dokopy úspory a kúpili sme puntíka, modrého, 99ty rok, v dobrom stave, výborným motorom, novou spojkou a olejom a tiež mierne vyhnutými dverami, lebo niekto ukradol rádio neveľmi šetrným spôsobom...tie ale chceli iba trochu hrubej sily a už sú v poriadku..:)a tak už nemusím vyčkávať na autobusy, za peniaze na cestovné znovu kupujem benzín a mám oveľa viac voľného času, ktorý využívam na oveľa zábavnejšie veci ako drkotanie zubami na zastávke...napríklad spánok, vyvaľovanie sa a hľadanie nového ubytovania na internete...hihi..veru tak, dospeli sme do fázy konečného rozhodnutia o zmene miesta prechodného pobytu a hľadáme nové útočisko..bez cigaretového dymu, rapovej hudby a ľudí na každom kroku :)... a aj sme našli, lenže oficiálne a fyzicky zmeniť bydlisko je ťažšie, než by sa mohlo zdať...teda aspoň v našom prípade. Začalo sa to veľmi sľubnou ponukou na internetovej stránke s ponukami prenájmov, pričom ten apartmán je len je len 5 minút chôdze od nášho terajšieho bydliska, len je oveľa tichší, novší, krajší a hlavne by sme tam boli iba štyria a nie siedmi. Tak sme nezaváhali a kontaktovali osobu z agentúry, ktorá ma na starosti prenájom danej lokality a na druhý deň som sa tam šla pozrieť. (http://www.daft.ie/searchrental.daft?s[search_type]=rental&limit=10&search_type=rental&type=rental&id=533564&from_mydaft=1) Bola som veľmi milo prekvapená a od začiatku presvedčená, že áno, tento byt chcem...teda prenajať :)..Bolo potrebné trochu byrokracie, a teda referencie od každého záujemcu od zamestnávateľa a tiež aj od súčasného landlorda...čo sa ukázalo ako možno trochu problematické, ale nakoniec som všetkým 11 potrebných strán odfaxovala agentke a čakala na odpoveď. Najprv sa dušovala, že akonáhle bude mať naše schopné referencie, posunie ich majiteľke a dá nám ešte v ten deň vedieť. To bola verzia číslo 1. Tá sa však ukázala ako stroskotajúca práve na majiteľke, ktorá nie je schopná sa rozhodnúť, koho si tam chce nasťahovať. Dnes je streda a ešte stále nemáme žiadne správy. Dnes som napísala agentke, že teda by sme ocenili nejaký výsledok, lebo však ak nie tento, tak sa musíme obzerať po inom byte. Zajtra jej ráno zavolám a asi sa budem dožadovať nejakej odpovede, lebo však chceme sa sťahovať čím skôr...a tak dnes, keď mám voľný deň tak namiesto sťahovania iba ničnerobím..teda nie tak celkom nič..bola som v Celbridgi a už dávnejšie ma omrzeli moje dávno odrastené a beztvaré vlasy a tak moja pokrývka hlavy dostala celkom nový vzhľad..a veľmi som spokojná, musím priznať...konečne sa niekomu podarilo dosiahnuť to, čo som snažila vysvetliť..a hoci v cudzom jazyku, úspešne..skúsim aj nejaké foto sem vpratať...hihi..nech vidíte...a potom hádam niektorí aj na vlastné oči, lebo však 4. marec sa blíži nezadržateľne a ja sa už teším domov...hoci to bude iba nakrátko, aj to je lepšie ako nič, no nie?

Preto dávam do pléna, ak máte niekto namierené v ten týždeň do PD alebo blízkeho okolia, prosím informovať, aby sme mohli niečo spáchať..pravdaže uvítam aj welcome committee na bratislavskom letisku a tak podobne :))))))

Tešme sa a tešte sa....pekný týždeň, deťúrence!!!

Dublin

...miesto s nezameniteľnou atmosférou, dýchajúce históriou i konzumom zároveň, plné rovnoprávnosti a rozdielov na jednom metri štvorcovom.. jednoducho DUBLIN...je neuveriteľné, akú tvár mu dodá modrá jasná obloha, keď nie je to len miesto šedivé od budov i mrakov...modrá mu pristane ..vyláka ľudí do ulíc, a hoci sú na príčine možno práve výpredaje, ktoré sú ešte stále v plnom prúde (od Vianoc, prosím pekne), je to jedno, mesto ožíva...nie je veľa takých miest, kde nájdete ~polski sklep~ hneď vedľa značkového obchodu s handrami .. apropo handry, teda pardon, oblečenie ..aj po krátkom čase som presvedčená, že keď chcete, zoženiete tu akýkoľvek kus oblečenia, ale naozaj akýkoľvek. To množstvo obchod ponúkajúcich odevy sa blíži k veeeeľmi veeeeľkej čiastke. A podľa toho to vyzerá aj na uliciach. Niekedy je aj ťažké určiť, aké je práve ročné obdobie, pretože na verejnosti sa pohybujú všelijako oblečené kreatúry, od zababušených po uši cez primerane vyberané kusy až po tých, čo majú len tak ľahko prehodený zvršok cez holý chrbát a toto všetko pri rovnakej okolitej teplote..rovnako je to s topánkami ..normálne zmýšľajúcemu človeku z našich končín prebehujú zimomriavky po chrbte, keď vidí černoškov a černošky len tak halabala obutých v tichošplakách, nedajbože v žabkách, pričom naokolo zúri vetrisko a dosť často prší ..no čo ale, pokrútiť hlavou a dúfať, že nenachladne a nedostane zápal pľúc, ktorého liečba bude platená z mojich daní..dublinská atmosféra ma však čosi do seba...multilinguálny, multinárodnostný, multizmýšľavy a multipestrý dav vinúci sa ulicami vás nenechá na pochybách ..Íri sú hrdý národ (niekedy sa síce zamýšľam na čo konkrétne sú hrdí ..ale však nech), len na hlavnom námestí a priľahlých uličkách nájdete minimálne 4 megastory s írskymi suvenírmi po strop preplnených zeleným ikonami národa..zelené je všetko, shamrock, teda štvorlístok si privlastnili rovnako ako ovečky, pivo Guinness nesmie chýbať a rovnako ľudové hudobne nástroje, píšťalky, bubienky a tak ďalej. Keď vychádzate z týchto obchodov, zelená sa vám pred očami a určite ste získali predstavu, že aj Garfiled je pravdepodobne pôvodom Ír...veď zelený klobúk na všetkých jeho plyšových dvojníkoch a štvorlístok medzi zubami nemôžu svedčiť o opaku!!!..hihi.. Samostatnou kapitolou je doprava v Dubline. Keď hociktorému Dublinčanovi vlastniacemu auto spomeniete výraz 'traffic' pozrie sa na vás pohľadom zbitého psa na ktorého padla latrína...na objasnenie dopravnej situácie hlavného mesta prosím berte do úvahy fakt, že 95% áut brázdiacich jeho úzke cesty je okupovaných len jednou osobou, pričom to nie sú maličké dvojmiestne smartíky, ale poriadne kone..malé auta sú tu síce celkom v obľube, ale predsa len ich nie je väčšina ..väčšinou je to totiž druhé auta každej druhej domácnosti ..zvyšných 5% áut tvoria taxíky vezúce vodiča a jednu osobu. Tento logický prístup k šetreniu životného prostredia a výdavkov na pohonné hmoty okrem iného zapríčiňuje aj poriadne nervydrásajúce zápchy každodenne sa tvoriace na M50, výpadovke z mesta a na hlavnom nábreží rieky Liffey, číže v centre...a tak vám v špičke (každé ráno 7-9, každý večer 4-7) môže normálna trasa trvať aj 2 hodiny, kým v inú dennú dobu by to bolo iba 30-40min. Preto ma bývanie ďalej od centra svoje výhody aj nevýhody. V mojom prípade, keďže pracujem smerom z mesta sa šikovne vyhnem týmto prestojom, pretože ma zdržia zápchy max tak zopár minúť v Celbridgi, malom mestečku poblíž. Ale Piťúch by vám vedel rozprávať...Je to niečo, na čo sa dosť ťažko zvyká a vie to pokaziť náladu ..rovnako zaujímavé sú aj dopravné značenia, semafóry a retardéry na írskych cestách. Semafóry neuznávajú oranžovú, sú ako digitálky, červené alebo zelené ..oranžová sa zaskvie iba v niektorých prípadoch ..dopravné značky sú veľmi úsporné, najmä také obmedzenie rýchlosti, čiže celkom podstatná informácia má tu tvar okrúhly, značka má však v priemere povedzme 20cm..no musíte dobre ostriť zrak, aby ste ju uvideli..a spomaľovače ..to je asi ďalší írsky výmysel a tak sa nim pýšia na každom metri štvorcovom!! niečo neuveriteľné, keď idete cez obytnú zónu.. potom sa ani človek nemôže diviť, keď kúpi auto a to ma vymlátené tlmiče až na plech.. hrôza a des..juj, no vidíte, je to radosť byť vodičom v Írsku...A keď sa potom chcete spoľahnúť na autobusy, aby si neničíte nervy v zápchach, tak aj tie meškajú...

Hovorí sa, že Južania majú ležérny prístup k všetkým veciam vrátane času. O Íroch sa to dá povedať veľmi ľahko tiež...Clodagh mi minule na ničo odpovedala "pomaly, ale isto, takým tým írskym spôsobom"...a tak nám asi neostáva nič iné, ako sa pousmiať a "get used to it"...a tak si zvykáme...

Onehdá..

som si zaspomínala, aké to bolo všetko jednoduché, keď sme mali autíčko a všetko bolo blízko a nepršalo nám do kešene...niežeby som klesala na duchu, ale.. klesám..len čo sa všetko zdalo byť krásne, jednoduché a také, aké má byť, musí sa to skomplikovať..no ale pekne po poriadku. Od incidentu spred dvoch týždňov sa bohužial nič podstatné nezmenilo. Vinníka nenašli, kľúče tobôž, takže som odkázaná na verejnú dopravu(ktorá v novom roku ešte aj zdražela) a láskavosť a ochotu môjho drahého, ktorý ma podľa možností vozí služobným autom do roboty a z roboty(bohu vďaka aspoň za to). Je to ale otravné, vstávať o pár hodín skôr ako by bolo inak potrebné, míňať viac paliva, času a peňazí, keď už sme to raz vyriešili..ja sa nehrám!!!.. najhoršia je práve tá bezmocnosť, a na druhom mieste ten nezáujem, s ktorým sa stretávam v práci. Šéfom je celá vec očividne ukradnutá, tvoj problém, tak si ho rieš. Vysvetlím. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že pásky z bezpečnostnej kamery ešte dobrý týždeň neboli doručené na policajnú stanicu, dôvod neviem, asi ten nezáujem. To, že ja sa nemám ako dostať každý deň do roboty a z nej nikoho okrem mojich priateľov netrápi. Lenže ako som povedala, nič sa nemení, lebo napriek snahe sme nenašli nikoho, kto by vedel okašlať ten imobilizér v aute a dalo by sa naštartovať aj druhým náhradným kľúčom s rozbitým čipom vnútri. A tak náš Kubko stále stojí opustený v hoteli a mne sa tlačia slzy do očí každý raz, keď idem okolo neho. Posledná možnosť sú naši spolubývajúci, povedali, že by si na to možno trúfli, ale každopádne to vôbec nemusí fungovať. Už vážne uvažujeme o tom, že si kúpime druhé auto. Ešte neviem, čo urobíme s týmto, lebo však nedá sa odviezť, odtiahnuť by možno išlo, ale kam...je to na houby...

A okrem toho, každým dňom ma viac a viac nasŕdza aj môj šéf. Malé pivo, ktoré sa rozdrapuje a robí sa strašne dôležitým, pritom ja mám zo školy viac manažérskych zručností ako on. Malý tučný červený Ír, ktorý si prevdepodobne niečo kompenzuje, lebo sa správa ako riaditeľ zemegule a on vie samozrejme všetko najlepšie a vie, čo je kedy správne. Juj, takých ľudí ja nemusím. On nemanažuje recepciu, on manažuje iba náš čas, určuje, kedy možeme a nemožeme ísť na prestávku, buzeruje za blbosti a naposledy ma sprdol za moju body language...že nemám byť voči nemu taká útočivá (podotýkam, že som iba mierne rozpažila - otvorila ruky)..ale to sa nedá, keď najradšej by som mu niekedy jednu vrazila do tej jeho tučnej tváre!!Zase tie emócie..no vidíte...je to ťažké...keď tam nie je on, tak ma práca baví, naberám stále nové skúsenosti a stále sa niečo nové učím..začala som sa pasovať aj s naším rezervovacím systémom, čo je celkom zábava..len z tej obrazovky bolia oči..

..ale nie o práci som chcela, lebo však dnes mám voľno, aj včera so mala a tak sme mohli stráviť spoločný víkend s mojím drahým Piťkom...urobili sme si výlet do Navanu, čo je viac menej historické centrum County Meath, je to blízko Newgrange, čo je staroveké pohrebisko a posvätné miesto Írov. V Navane bývajú kamráti z Prievidze, Peťka a Juraj, ktorí sa nás ujali ako vlastných, prejavili sa ako pohostinný slovenský národ a aj vďaka nim sme strávili krásny víkend. Zašli sme na spomínaný Newgrange a do Mollifont Abbey, starého opátstva, z ktorého sú síce už iba ruiny, ale majú skvelú atmosféru. Za pár dní hádam zverejníme aj nejaké foto. Trošku nám to pokazil dážď, ale keď Írsko, tak so všetkým ako má byť, teda aj s počasím. Večer sme si ukuchtili, naliali vínka a konverzovali, hihi, a potom sme sa predsa len rozhodli isť skontrolovať nejaký ten miestny podnik, takže zopár Guinnessov ešte k tomu... Doma sme pokračovali v družnej atmosfére a ráno sa vyspinkali do ružova..do obeda :) .. Ešte sme sa čo-to pomotali a išli nazad domov, momentálne je za oknom typické írske zimné počasie, čo značí, že som na správnej strane skla...na tej vyhriatej...dnes už žiadne náročné programy nebudú, maximálne tak nejaký film či seriál, treba rozvíjať papučovú kultúru, nech nezahynie...dúfam, že vy máte podobný relaxuplný víkend a nazbierali ste sily do nového týždňa..prajem vám, nech je úspešný, primerane náročný a primerane dlhý...

...s láskou...Z