Onehdá..

som si zaspomínala, aké to bolo všetko jednoduché, keď sme mali autíčko a všetko bolo blízko a nepršalo nám do kešene...niežeby som klesala na duchu, ale.. klesám..len čo sa všetko zdalo byť krásne, jednoduché a také, aké má byť, musí sa to skomplikovať..no ale pekne po poriadku. Od incidentu spred dvoch týždňov sa bohužial nič podstatné nezmenilo. Vinníka nenašli, kľúče tobôž, takže som odkázaná na verejnú dopravu(ktorá v novom roku ešte aj zdražela) a láskavosť a ochotu môjho drahého, ktorý ma podľa možností vozí služobným autom do roboty a z roboty(bohu vďaka aspoň za to). Je to ale otravné, vstávať o pár hodín skôr ako by bolo inak potrebné, míňať viac paliva, času a peňazí, keď už sme to raz vyriešili..ja sa nehrám!!!.. najhoršia je práve tá bezmocnosť, a na druhom mieste ten nezáujem, s ktorým sa stretávam v práci. Šéfom je celá vec očividne ukradnutá, tvoj problém, tak si ho rieš. Vysvetlím. Len pred pár dňami som sa dozvedela, že pásky z bezpečnostnej kamery ešte dobrý týždeň neboli doručené na policajnú stanicu, dôvod neviem, asi ten nezáujem. To, že ja sa nemám ako dostať každý deň do roboty a z nej nikoho okrem mojich priateľov netrápi. Lenže ako som povedala, nič sa nemení, lebo napriek snahe sme nenašli nikoho, kto by vedel okašlať ten imobilizér v aute a dalo by sa naštartovať aj druhým náhradným kľúčom s rozbitým čipom vnútri. A tak náš Kubko stále stojí opustený v hoteli a mne sa tlačia slzy do očí každý raz, keď idem okolo neho. Posledná možnosť sú naši spolubývajúci, povedali, že by si na to možno trúfli, ale každopádne to vôbec nemusí fungovať. Už vážne uvažujeme o tom, že si kúpime druhé auto. Ešte neviem, čo urobíme s týmto, lebo však nedá sa odviezť, odtiahnuť by možno išlo, ale kam...je to na houby...

A okrem toho, každým dňom ma viac a viac nasŕdza aj môj šéf. Malé pivo, ktoré sa rozdrapuje a robí sa strašne dôležitým, pritom ja mám zo školy viac manažérskych zručností ako on. Malý tučný červený Ír, ktorý si prevdepodobne niečo kompenzuje, lebo sa správa ako riaditeľ zemegule a on vie samozrejme všetko najlepšie a vie, čo je kedy správne. Juj, takých ľudí ja nemusím. On nemanažuje recepciu, on manažuje iba náš čas, určuje, kedy možeme a nemožeme ísť na prestávku, buzeruje za blbosti a naposledy ma sprdol za moju body language...že nemám byť voči nemu taká útočivá (podotýkam, že som iba mierne rozpažila - otvorila ruky)..ale to sa nedá, keď najradšej by som mu niekedy jednu vrazila do tej jeho tučnej tváre!!Zase tie emócie..no vidíte...je to ťažké...keď tam nie je on, tak ma práca baví, naberám stále nové skúsenosti a stále sa niečo nové učím..začala som sa pasovať aj s naším rezervovacím systémom, čo je celkom zábava..len z tej obrazovky bolia oči..

..ale nie o práci som chcela, lebo však dnes mám voľno, aj včera so mala a tak sme mohli stráviť spoločný víkend s mojím drahým Piťkom...urobili sme si výlet do Navanu, čo je viac menej historické centrum County Meath, je to blízko Newgrange, čo je staroveké pohrebisko a posvätné miesto Írov. V Navane bývajú kamráti z Prievidze, Peťka a Juraj, ktorí sa nás ujali ako vlastných, prejavili sa ako pohostinný slovenský národ a aj vďaka nim sme strávili krásny víkend. Zašli sme na spomínaný Newgrange a do Mollifont Abbey, starého opátstva, z ktorého sú síce už iba ruiny, ale majú skvelú atmosféru. Za pár dní hádam zverejníme aj nejaké foto. Trošku nám to pokazil dážď, ale keď Írsko, tak so všetkým ako má byť, teda aj s počasím. Večer sme si ukuchtili, naliali vínka a konverzovali, hihi, a potom sme sa predsa len rozhodli isť skontrolovať nejaký ten miestny podnik, takže zopár Guinnessov ešte k tomu... Doma sme pokračovali v družnej atmosfére a ráno sa vyspinkali do ružova..do obeda :) .. Ešte sme sa čo-to pomotali a išli nazad domov, momentálne je za oknom typické írske zimné počasie, čo značí, že som na správnej strane skla...na tej vyhriatej...dnes už žiadne náročné programy nebudú, maximálne tak nejaký film či seriál, treba rozvíjať papučovú kultúru, nech nezahynie...dúfam, že vy máte podobný relaxuplný víkend a nazbierali ste sily do nového týždňa..prajem vám, nech je úspešný, primerane náročný a primerane dlhý...

...s láskou...Z