Vitame novy rok...

A ako tak cas plynie, zrazu uz nepiseme na datume osmicku, ale deviatku na konci..ale ved zmena je zivot, no nie?

Sviatky utiekli ako voda, mozno prave preto, ze boli take skvele..vianocovali sme v Navane, u Pekty a Jurka..a verte, neverte, boli aj oplatky, aj kapusnica, aj salat s rybou..ozajstne slovenske Vianoce a vdaka super kamaratom, aj so salonkami a skvelou naladou..a aj pernickami(ano, nakoiec som ich napiekla..a celkom vydarene..hoci na prvykrat boli asi lepsie)..a k tomu s kopou darcekov!!!Museli sme vsetci poriadne posluchat..Jezisko bol veru bohaty a tak sa este teraz vsetci vytesujeme..najma na buduci stvrtok sa budeme..teda aspon ja, lebo som dostala vstupenku na Lord of the Dance, co dufam, nikomu nemusim vysvetlovat co je..ideme na kultuuuuru!!!Tesim sa...

Takze sme vianocovali pekne v teple, so slovenskymi rozpravkami a vsetkym, ako sa patri. Na Stefana sme vsak odisli, aby sme urobili take male prekvapenie aj doma, a sice nasadli na aerloplan a dostavili sa na tyzden domov..privitali nas celkom slusne minusove teploty, vyradostene tvare a vsakovake vianocne dobroty...ja som sa najviac tesila na rodinku a tu rodinnu pohodu, ktoru si stale pamatam v spojeni s Vianocami..a tiez na lyzovacku!!!ved trochu popretahovat kosti by sa veru ozaj patrilo..cely cas pred Vianocami sme sa iba len tak motkali, ziaden pohyb, nic, no vsak to aj tak potom vyzeralo...po dvoch dnoch lyzovania moje cele telo stonalo, a ziadalo si oddych..:))ale na lyziach a bezkach bolo skvelo..co na tom, ze slovenske sluzby este stale maju co dohanat, Vianoce su predsa sviatky pokoja a tak sme to prehliadli...

Napriek absencii planovania z jednoducheho dovodu(chcela som byt hlavne doma), predsalen sa mi podarilo stretnut sa s par ludmi, ktori su mi drahi..a o to lepsiu naladu som mala.. Lucka, Veja, Maja, Januska, Hybski- vsetcia tria, no radost...a hoci nie vsetkych som stihla, ved tyzden ma len sedem dni, ale to vzdy tak byva..preto sa mozem tesit na dalsiu navstevu doma..

..Silvestrovali sme tiez veselo, na Pocuvadle, v Stiavnici..sice kratko, ale o to intenzivnejsie..odratali sme novy rok a novu menu...

Veru ubehlo to ako voda..sedem dni je stale len sedem dni...ale..baterky dobite na plny vykon a tie sa len tak rychlo nevybiju...

Vratili sme sa nazad do reality..do studenej reality dni...totiz po prichode do Saggartu sme zistili, ze nemame plyn, este stale zatial z neznamych pricin..a tak cakame a mrzneme..a ako to byva, cez vikend nic nevybavis..a tak dnes hadam ani z postele nevylezieme...:)do troch svetrov a troch diek zababuseni..uzivame si seba...

Pekny novy rok a vela ludskeho tepla prajem!!!

Zavítala pani zima...

...aj na zelený ostrov írsky...a čo to znamená v praxi? Asi toľko, že stále častejšie musím oškrabávať námrazu zo žltého diabla(ozaj, som spomínala, že mám nové auto?=teda nie celkom nové a je to aj nejaký ten piatok, čo sme ho kúpili, ale tak aj blog som trochu zanedbávala...), šoférovať musím v rukaviciach a aj sa treba lepšie babušiť, keď sa idem prejsť..no proste zima..a aj na írske pomery..uvidíme, ako to pojde ďalej..keď včera prišiel účet za plyn, všetci by sme uvítali jar čím skôr..ale ešte predtým sa tešíme na Vianoce!!!Tu sa síce zvianočnieva už asi mesiac, ale predsa, pre nás to prichádza až teraz..tie dva-tri týždne pred...nakupujeme darčeky, vymýšľame, už som začala aj s vianočnou výzdobou..kúpila som si vianočnú ružu a škoricovo-mandarinkové potpourri, tak nám to už v izbe vonia...stále sa pohrávam aj s myšlienkou napiecť medovníky a po minuloročnej viacmenej vydarenej skúsenosti tak asi aj urobím..a dám vedieť :) ..

To, že idú Vianoce je najviac cítiť u mňa v práci.. keďže je to obchodné centrum, tak sa to ľudmi len tak hemží..ale ani správy neklamú a recesia tu je..ono veľa sa ľudí premelie, ale nakupujú veľmi rozumne, je ťažko ich presvedčiť a obchodníci robia, čo môžu, aby ich prilákali..samé zľavy, výpredaje začínajú už teraz a nie až po Vianociach, idete cez mesto či náš Dundrum a nie je jedného výkladu bez veľkého plagátu Sale...veru, ekonomika utrpela...a je zaujimavé sledovať to z pohľadu predajcu a nielen konzumenta..to, že idú Vianoce značí aj vyšší nápor na nás a viac práce, musíme sa obracať..človek by si myslel, že keď tam robím, tak len po obchodoch behám...môžem však s čistým štítom oznámiť, že to má veľmi ďaleko od pravdy..väčšinou sa celý deň nepohnem z kanclu, toľko mám roboty..a keď už aj niekam na chvíľu vypadnem, tak ma to onedlho prejde, lebo predierať sa cez tých ľudí, na to treba mať náladu...

Minulý týždeň sme si spravili cez víkend výlet do centra Dublinu, že nasať atmosféru..ale teda poviem vám, radšej mám menej zaľudnené priestranstvá...highlightom dňa bola obedovečera v Czech Inne, tá údená šunka, kapusta a knedlík padli velice dobre po tom maratóne...

appropo, šunka..pred pár dňami stiahli z pultov všetko írske bravčové mäso.. a keď vravím všetko, tak myslím všetko...mäso, šunka, klobásky, komplet..som si šla kúpiť dačo na raňajky a skončila som s rybacou konzervou..našli totiž dioxíny v nejakých vzorkách a bol prúser..o dva dni mali stiahnuť aj hovädzie, ale nakoniec to neurobili...vďakabohu..však ja ako v pohode ryby a tak, ale stále..a aj kuracie sa preje.. :) ale už sa to upokojilo, tak uvidíme..

..síce som nepísala od novembra, ale to aj preto, že sa máme v podstate stále rovnako (dobre) a niet sa na čo sťažovať...teda okrem toho, že mi medzičasom odišlo ďalšie auto do kremíkového neba, museli sme sa trochu uskromniť, aby sme si mohli dovoliť ďalšie, ale tak také veci sa stávajú..uznávam, že mne o čosi častejšie ako ostatným, ale tak aspoň sa stále učím..pred rokom som toho o autách veľa nevedela a dnes sama seba občas prekvapím..

A vlastne veď o tom to celé je, o učení sa..o poznávaní nových vecí, rozširovaní obzorov, skúšaní nových ciest..veď preto sme sem predsa prišli...veď len moja angličtina je 100 a jedno odkedy sme tu..minule si ma šéf doberal, že chce aby som hovorila tak ako na začiatku, lebo teraz mu už skáčem do reči :))))) ozaj, keď som už zase pri práci, dohoda a zmluva bola, že na pol roka, dokiaľ sa nevráti Nicola, ale veci sa vyvinuli inak a moja snaha bola ocenená a nechajú si ma aj v novom roku..čo je super, lebo v momentálnej ekonomickej nálade prísť o prácu by nebolo bohviečo..a v pondelok sa schvaľujú vianočné odmeny..tak uvidíme, či niečo bude..alebo len o jeden drink naviac na vianočnej party :)))...

..tento príspevok dopisujem asi tak na trikrát..čo je znamenie, že už ho musím odoslať, lebo si ho s mojím šťastím zmažem..:)

A tak Vám poprajem pohodové vianočné prípravy, málo stresu, veľa dobrej nálady a super nápady na prekvapenia:)

xxx

...november...

Včera som čítala Miau, úryvok z blogu mladej babenky, ktorá sa vybrala s priateľmi do Švédska, pretože chcela vidieť a zaziť tamojšiu jeseň..čo jej po návrate chýbalo, bolo len tak sedieť na kameni a premýšľať o živote...no na to, aby človek premýšľal o živote, netreba ísť nikam ďaleko, stačí obyčajná cesta do obchodu, len tak, pretože je pekne, a neísť autom, ale pešo...a zamyslieť sa...o tom, ako je človeku dobre, o tom, čo má, čo ho teší, prečo je rád že je tam, kde je, s kým je a ako je...rovnako ako ja...žijem si svoj život, bývam na mieste, ktoré sa mi páči, mám prácu, ktorá ma baví a človeka, ktorého ľúbim a rovnako on mňa...tak čo viac mi treba?..k dobrej nálade mi stačí zobudiť sa ráno, keď slnko presvitá cez žalúzie, vyjsť na balkón a dýchať ten vzduch, svieži a čerstvý..dať si čaj, len tak si sadnúť, ľahnúť, vziať knihu a horalku zo zásob...a je to dokonalé...

...alebo ako dnes...otvorila som ráno v kúpeľni okno a jednoducho som nemohla zostať len tak dnu, musela som vyjsť von a ísť sa prejsť...nie behať, či robiť power-walking, len tak obyčajne sa prejsť...dýchať ten vzduch, v ktorom cítiť jeseň ale už aj jemný prútik zimy..a spomenúť si na jesenné víkendy doma...keď je ten správny čas na púšťanie šarkanov, keď na záhrade už skoro nič nie, len zopár konárov a lístie z orecha, ktoré treba spáliť...a potom do pahreby hodiť zopár zemiačikov a potom ich nedočkavo vyťahovať a páliť si jazyk...ísť sa len tak prejsť s Badym, ako to robil starký, len čisto pre ten pocit z blízkosti prírody, vyblázniť sa, behať po tráve, čo na tom, že celú noc pršalo a je rozmočená, trochu blata je fajn, kochať sa farbami, ktoré len ťažko namiešaš na palete, mať obyčajnú radosť z toho, že zubaté slnečné lúče svietia práve na teba, veď možno už zajtra bude celý deň pršať a všetko lístie opadá a bude zima...žiť pre tých pár minút, len tak sa sám pre seba usmievať, zdraviť tých, čo idú oproti a tiež sa spiklenecky usmievajú..vieš prečo, pretože sú šťastní...nemať cieľ, len tak ísť, trebárs aj dookola, tam a späť...nikam sa neponáhľať, lebo však je nedeľa a nič netreba robiť..a keby aj bolo, to predsa počká.... a potom sa vrátiť, a stále sa usmievať...a nemusieť nič vysvetlovať..len tak byť..presne na toto sú dobré novembrové dni..keď pavučina letí vzduchom, zabudnutá, veď babie leto to bolo pred mesiacom...čo na tom, nikoho o netrápi...

..zamýšľať sa nad tým, čo všetko dokáže evokovať vôňa, všetky tie spomienky, tie príjemné vnemy mysle...a cítiť sa príjemne..nepremýšľať nad praktickými vecami, zabudnúť na starosti, povinnosti a všetko, čo by si mal robiť..aspoň na chvíľu...veď je to tak príjemné...