Den prvy. A druhy.

V uvode sa ospravedlnujem za absenciu diakritiky. Vsak co sa budem :)

Ako som slubila a snazim sa dodrzat, tak, ajhla, tu je prvy prispevok z cesty po statoch. Tych spojenych a americkych. Hrdych. Nezavislych. Slobodnych. Ako sme sa mali dnes viackrat moznost presvedcit. Zacali sme totiz nasu cestu vo Philadelphii, jednom z najstarsich a urcite najhistorickejsich miest Ameriky. Maju tu tzv. historicku stvorcovu milu, kde fakt na kazdom kroku to dycha narodnou hrdostou a historiou. Pretoze prave tu sa zrodila a podpisala Deklaracia nezavislosti (no, opraste tie historicke vedomosti) a ustava, a este zopar celkom slusne serioznych dokumentov..

Ale pekne po poriadku..rano sme sa zobudili do paradnej burky alebo teda 'serie vydatnych prehanok' ako by povedala rosnicka v televizore, keby chcela byt mila. Uz to vyzeralo, ze to zapichneme do jedneho ci dvoch muzeii a najlepsie takych, kde sa da stravit cely den, ale za par tuctov minut, ktore sme vyuzili na bezne dovolenkove cinnosti ako nicnerobenie alebo maximalne cekovania FB a mailu, si to Oskar rozmyslel a cely den uz potom nezasiel. A veru by aj mohol, lebo dusno a teplo bolo teda statocne. 

Pravu turisticku vypravu sme zacali v Independence Visitors Center kde nam samozrejme odporucili, co treba vidiet a kolko nas to bude stat :)) Pre vseobecne potesenie, nieco bolo aj za pekne modre oci :) A tak sme si omrkli kde to podpisovali tie deklaracie, aky mohutny zvon im tam ukuli aby im potom mohol mohutne prasknut a ako si tam kedysi v tom 18-tom storoci debatili. 

Po kratkej bojovej porade sme sa vydali po stopach Egara Allana Poea do jeho nie rodneho ale predsa jeho domu, nuz ale, lesson learned, treba si pozriet otvaracie dni a hodiny, ze dievcata.....tak sme si aspon odfotili havrana, smrhli to po okraji Chinatownu a vratili sa nazad, presne casovo vypocitane do 'narodneho centra ustavy', ktore malo jednu celkom netradicnu vystavu - o Bruceovi Springsteenovi, co bolo FZF (fakt ze fasa) - videla som tam prvykrat nazivo sosku Oskara (nie slnka, takeho toho filmoveho) a zopar fakt ukazkovych gitariek:)) Potom sme pokracovali na hlavnu permanantnu vystavu, cize ukazkovej ukazky narodenej historie a hrdosti (nie nevyhnutne v tomto poradi). Museli sme vsak zhodnotit, ze ale teda muzea tu vedia robit. A okrem toho tam vystavovali aj cesku ustavu (diky, Vaclave). Dali sme si este rychly okruh po ostatnych expoziciach a von sme sa dostali akurat ked zatvarali. Vravim, perfektne nacasovane. 

Mala prechadzka smerom k rieke Delaware a po jej nabrezi s prijemnou zastavkou v autentickej cinskej restike na veceru nas nasytila fyzicky aj psychicky. Teda som chcela povedat, ze tam bolo pekne. A fukal aj vetrik od vody, co bolo fajn, lebo vzane bolo dusno:)

To uz sa zvecerievalo alebo radsej zpostelievalo....taky den cloveka aj trochu vycerpa:))

Na izbe som zistila, ze som si nevzala kabel k fotaku a ze tu xD kartu do toho SD slotu v laptope asi nevpacim..takze misia na zajtra (okrem najdenia praveho a najlepsieho philly-steaku, o tom potom) je najst daky obchod s elektronikou a kupit kabel :)) wish me luck!!

Nateraz sa vsak lucim, treba regenerovat..vsak aj zajtra je den...a mam pocit, ze bude aspon taky dobry ako ten dnesny :))

O lete a o živote...

Všetko má vraj svoj čas. Súhlasím. A nielen preto, že je to skvelá výhovorka pre 11-mesačú odmlku v blogovaní. Ale preto, že je to fakt. 

Mám rada august. Neviem presne, kvôli čomu najviac. Ale asi kvôli tomu, že v auguste sa vždy niečo deje. A to nejako viac ako v ostatných mesiacoch. Veľa kamarátov ma narodeniny, čo značí, že počet oslavných zoskupení sa priamoúmerne zvyšuje, rovnako ako taka obyčajná radosť zo života a hladina endorfínov (a sem tam aj alkoholu, však sa poznáme!). Obyčajne sa s letom a augustom spája aj pekné alebo aspoň rozumné počasie, čo určite pridáva tomu všeobecnému pocitu altruizmu. Tento faktor však možno (aspoň tento rok) tunák opomenúť. Keď sa tak nad tým zamyslím, rosničku v írskej televízii by som asi robiť nechcela. A ani predpovedača počasia. Ja totiž preferujem zvestovať pozitívne správy!! Hoci na druhej strane, človek by neveril, ako sa potom dokáže tešiť z takých banalít ako je deň bez dažďa. Čiže na niečo to mozno bude predsalen dobre.

Tento rok je to moj extra oblubeny mesiac, lebo don spada aj moja (dlho a túžobne očakávaná) dovolenka..teda aspoň jej začiatok..a tento rok to bude stáť za to!! Smer: Spojené Štáty Americké, rozumej USA. A tak, sediac v odletovej hale čakajúc na boarding dopisujem tento príspevok, ktorý je prvou lastovičkou tohto leta..čím chce básnik povedať, že medvedík sa prebral zo spánku a rozhodol sa vydať na cesty...a dokumentovať..

Takže, po prísnom pohľadu colného úradníka pri ktorom mi nebolo všetko jedno lebo tie sendviče v kufri možno predsalen nie su dovolené, a jeho následnom vyhlásení“ „Listen now.... have a great time over there!“ mi už nič nestojí v ceste za dobrodružtstvom!!:)))

Do skorého čítania!! A tentokrát to myslím vážne!! :)

Complete the sentence: "Life ... a change"

Ktosi raz povedal a ktosi raz v blogu napísal “The only thing constant in life is change”. Jediné, čo je v živote stále je zmena. Mení sa všetko. Mení sa počasie, móda a vkus. Menia sa ročné obdobia, valutové kurzy a zákony. Menia sa názory, postoje a ciele. Menia sa hranice, miesta trvalého pobytu a adresy odosielateľa. Menia sa statusy na Facebooku, GPS a tie rodinné. Menia sa chute, vône a povrchy. Menia sa parlamenty, dĺžky sukní a dokonca aj ten obal od BB pudingu. Všetko sa mení. A hlavne ľudia.

Každá zmena potrebuje čas. Na adaptáciu, pripôsobenie, vstrebanie, nazvite si to, ako chcete. Niektorá viac a niektora menej. Niektorá bližšie a niektorá ďalej. Vraj o tom je život.

A preto som teraz opäť tu. V Dubline. Nie sme, som.

Ktosi iný povedal “The only way is forward.” Jediná cesta ja tá vpred. A tak kráčam, krok za krokom, vpred a hádam bližšie k sebe.

Do skorého čítania.