Irsko- slovenska kucharka, cast druha, alebo Merry Christmas to all of you!!!

Dnes, v utorok, po nasom Prvy sviatok vianocny, som v praci a nudim sa..vsetci, co mali prist, prisli, ti co mali odist, odisli..teraz je 5 hodin popoludni a ja tu mam byt az do 11..nadhera...cas nam tu vyplnuje zatial jeden spusteny poziarny poplach..na vine bola sviecka...milujem Vianoce...

ale vazne..vcera som tiez cele doobedie az do pol stvrtej stravila v praci, cize Stedry den som zacinala povinnostami...ale to nebranilo tomu, aby sme si nemohli uzit Vianoce ako sa patri..aby som ostala verna nazvu tohto prispevku, cele poobedie sa tocilo okolo pripravy sviatocnych pokrmov...nakoniec sa nas v dome zislo 10 na veceru, preto bolo treba nachystat celkom slusne mnozstvo jedla..bola to ceskoslovenska zostava, a ako sa neskor ukazala, velmi vtipna a vesela..pekne sme teda prestreli, vsetko ako ma byt, na veceri sa objavili ako prvy chod oblatky s medom a cesnakom, jablcko, ovocie, polievka, teda rovno dve, hubova a slepacia, dva druhy zemiakoveho salatu a samozrejme, ryby a rezne..tie posledne menovane sme pripravovali my s Pitkom, a celkom sa nam podarili. (Pozor na prilisnu samochvalu...:) hihi..tak sme sa vsetci svorne navecerali, podla tradicii a isli rozbalit darceky..chceli sme vsak pockat na dalsich dvoch ludi, co sme aj urobili a tak sme si prekvapenie odlozili o dalsiu hodinku..ale nakoniec bol Jezisko velmi stedry, oplatilo sa cakat, tak som sa vytesovala z novych papuc, tricka, prisvesku od Swarovskeho a este inych milych malych vonavych malickosti.. milujem Vianoce...:)aby nechybala ani vianocna rozpravka, pozreli sme si Polarny express a Shreka..a popijali, jedli kopec vianocnych sladkosti, slovenskych, irskych, ceskych, vsetkych moznych, bavili sa, uzivali si vianocnej atmosfery az do skorych rannych hodin, ako by povedal bard..Sice sa rano nikomu nechcelo upratovat ten bordel, co odhalilo ranne slnko, ale svojpomocne sme dom uviedli do pouzivatelneho stavu..ja som poobede isla do roboty, tak som bohuzial zmeskala dalsie rezne, ale co uz, trochu postu po tolkej prezierke nezaskodi :) dnes je tu strasna nuda, este aj na konci tohto prispevku, od jeho zacatia sa nic nezmenilo, iba s par ludi vymklo, stratilo kluce od izieb, trebalo vyvarit nejake detske flase, zopar telefonatov a tot vsio. Do jedenastej sa tu zosalieme... musim vymysliet nejaku hru ..napr. hadaj na co myslim ..ocna rohovka?..flak?..abeceda?..to by malo zabrat nejaky ten cas...

V celom tom zhone som Vam vsetkym zabudla zapriat krasne Vianoce, preto tak cinim teraz..

Uzite si tieto dni v radosti a pohode, zabudnite na zhon pracovnych dni, prejedajte sa, pite, co vam hrdlo raci, pozreajte televizor bez vycitiek, spievajte si koledy, vyjedajte kolekcie zo stromceka, jednoducho, vianocujte.... :)

...xxx...

Írsko-slovenská kuchárka, časť prvá

Ako možno tušíte, alebo viete, Írsko sa nezarďuje práve ku kulinárskym veľmociam. Dôkazy tejto skutočnosti mám každý deň možnosť sledovať v našej kantíne. Ešteže sú v kuchyni aj Slováci a tak sa to väčinou podobá na niečo jedlé a chuťovo to nie je až taký prepadák. Čo sa však týka Vianoc, stále preferujem kapra pred moriakom a perníčky pred čokoládovými mufinami a inými kaloriskými bombami. A práve preto som sa rozhodla, že keď už chceme mať slovenské Vianoce, tak so všetkým, čo k tomu patrí. Aj s perníčkami. Preto som začala konať. Maminkin recept prišiel e-mailom ako na koni, ďalším krokom bol nákup surovín. Zobrala som preto zvyšné chcechtáčiky a pobrala sa do najbližšieho supermarketu, s pekelne známym názvom Tesco. Prvá na zozname bola hladká múka. Nebudem detailista, povedala som, tak aspoň teda múka. Pri úplne poslednom regáli s veľavravným názvom "Home Baking" som objavila čosi, čo malo zodpovedať mojim predstavám. Ostala som však na pochybách...po detailnom preštudovaní zložení, návodov a odporučných výrobkov z tej ktoprej múky som napokon vybrala jednu, ktorá má (teda dúfam, že som to pochopila dobre) v sebe už aj kypriace prísady a tak mi zo zoznamu odpadol kypriaci prášok. Košík oťažel o dve kilá (však nebudeme trocháriť) a zoznam sa posunul k práškovému cukru. Verte, či nie, také niečo tu nemajú. Prisahám. Všetko, s čím sa musí pečenia chtivá gazdinka uspokojiť, je, ako to povedať, tak lepšie zomletý kryštálov cukor. No nevadí. Putoval do košíka a na rad prišli ďalší páni a holenie..vanilkový cukor..videla som najký v kuchyni, chalani tam majú zásoby korenín z domova, myslím, že sa tam pohrabem..klinčeky a škorica..detto..inak by som v obchode strávila veky a minula majland..sušené figy (prekvapujúco rýchlo nájdené) a kokos..ten som z finančných dôvodov zatiaľ nechala tam, to budem potrebovať až cez víkend. Už mi chýbal iba med a maslo. Med nebol problém, ale nájsť nesolené maslo, tak to už dalo zabrať. Napokon, po necelej trištvrte hodine som mala všetko v nákupnej taške, pred predným sedadlom a trielila domov. To som ešte nevedela, že toto bola tá ľahšia časť...

Domáce pečenie vyžaduje zopár základných predpokladov, ako napríklad vhodné nádoby a iné pomôcky, ako napríklad váhu, mlynček, dosku či valček na vaľkanie cesta. Verte či nie, v čisto mužskej domácnosti väčšina spomenutých artiklov výrazne absentuje. Takže gazdinka poraď si ako vieš. Misa na šalát poslúži, fajn, takže už len suroviny. Odvážiť 500g múky z dvojkilového balenia, to sa ešte ako tak dá. Horšie je 150g cukru z polkilového balenia. Najťažším orieškom sa však stali mletá škorica a klinčeky. To, čo som našla v kuchyni, boli tieto suroviny v nie celkom pomletom stave. Írska alternatíva..strúhadlo na zemiaky (kávová lyžička je neuveriteľne veľké množstvo!!!) a tĺčik na mäso..jeden by sa pekne zasmial, keby ma sledoval...:)naveľa sa mi podarilo dať všetky suroviny dokopy, a vytvoriť z nich jednoliatu zmes, teda skor jednolepivú..faktor lepivosti bol extrémne vysoký, ale tak hádam sa to do rána umúdri. Dva bochníky(no dajme tomu) som podľa návodu zabalila do mikroténových sáčkov(rozumej alobal :))a dala na chladné miesto, teda mohla som to na noc nechať kdekoľvek v byte, a bolo by to chladné miesto spomínané v recepte, ale tak vybrala som si chladničku. Ako sa hovorí, ráno múdrejšie večera a tak zajtra čakajte pokračovanie, ako to dopadlo sa slovenskými perníkmi v Írsku. :)

Christmas Party a iné...

Dnes je utorok, mám voľno a pozerám, že na zápiskoch už dlho nič nepribudlo, tak to skúsim napraviť. Všetko je fajn, pokojne si žijeme zo dňa na deň aje nám dobre. Včera sme išli poobede do centra, Piťko mal jedno interview, tak som si s ním spravila výlet, bolo fajn, ale už tam cítiť ten vienočný ruch, mesto bolo neuveriteľne lné ľudí, vo všetkých obchodoch, na uliciach, ale hlavne celé bolo rozsvietené..a nielen vianočnými stromčekmi, ale hlavne autami v zápachach, okolo takej piatej poobede..M50, čo je výpadovka z mesta bola ten najväčší vianočný stromček plný červených svetielok brzdiacich a stojacich aút..zvykne sa jej hovoriť aj najväčšie parkovisko v Dubline a v tomto čase predvianočnom to zdá sa platí dvojnásobne..do centra autom nechodíme, však načo.. tak sme si to mali možnosť vychutnať z autobusu, celkom zaujímavý pohľad :) .. pochopila som význam reklamy miestneho McDonaldu: McDrive- jediná výhoda vlastnenia auta v Dubline..inak vám je totiž naozaj úplne nanič...pešky sa rozhodne pohybuje človek rýchlejšie, aspoň v centre centre určite...

V práci je fajn, aj keď teraz do štvrtku do nedele makáme ako draci, lebo stále sú tam nejaké akcie typu vianočných večierkov pre x ľudí, tak je ich tam niekedy vyše hlavy...ale aby sa nepovedalo, odmenili aj nás, prichystali nám vianočnú party pre zamestnancov Marriottu. Bola v nedeľu a bolo úplne úžasne..Konala sa v neďalekom hoteli Moyvalley, tiež 4 hviezdy, ale iný štýl ako náš, taký modernejší...veľmi pekný...potom ako som o pol siedmej skončila v práci, za 15 minút sa prezliekla, obula nové topánky s neprimerane vysokými podpätkami, ktoré som za rekordný čas kúpila pred dvoma dňami v populárnom obchoďáku, ešte prehrabla vlasy a zaklipkala očami do zrkadla, nasadli sme celá banda na autobus, ktorý nás odviezol na inkriminované miesto a začala sa zábava...všetci vyfintení ako sa patrí, no na nespoznanie..začalo sa to drinkami v bare, potom nenásilným presunom k bufetu a lukulským hodom...dávali sme si z dobrôt, čo nám nachystali, v rámci hesla, zadarmo nech aj črevá dotrhá, zalievali to vínom a inými tekutinami a popritom tancovali ako dávno nie...vskutku úžasná atmosféra, všetci boli takí zlatí, tešili sa, že sa vidia aj inak ako v práci, v červeno-čiernej uniforme a s menovkou, ale takí veselí, usmiati, ako sa na správnu party patrí...čo bolo ešte veľmi oceniteľné, bola najmä prítomnosť našej generálnej manažérky a jej zástupcu, ktorí sa nijako nelíšili od ostatných a bavili sa...ako normálni smrteľníci...

hlavná zábava trvala asi do pol jednej, potom to dj začal baliť, a odchádzal posledný autobus..niektorí si v hoteli prenajali izby, tak tam ostávali, ale ja som si zavolala súkromný taxi (iniciály M.P.) na ten večer a tak som prišla domov okolo tretej, nadšená, ustatá, vytancovaná a veselá...na druhý deň som mala našťastie voľno, tak som mohla spať, dokedy si telo žiadalo, rozumejte asi do jednej :)..ale ozaj to stálo zato...len ma včera ešte celý deň strašne boleli nohy a trochu aj hlava :)nuž čo, všetko si žiada nejakú tú daň...

dnes mám tiež voľno a tiež je jedna party, odchádza jeden chalanisko z roomservicu, Nemec, taká veselá kopa...no a robí rozlúčkovú party, ale je to v Enfielde, čiže by som musela šoférovať tam, popíjať nealkoholické nápoje a ísť o pol dvanástej nazad, lebo Piťko dnes do dvanástej robí, tak by som ho šla vyzdvihnúť..v rámci šetrenia (peňazí, času a vlastného zdravia) som sa rozhodla túto party vynechať a Piťko šiel do roboty autom..tak sa moja dnešná misia osobného šoféra skončila a môžem sa venovať iným činnostiam..ako napríklad, mám v pláne napiecť nejaké vianočné dobroty, len ešte musím nájsť nejaké plechy..a alterntívne suroviny..k takým veciam ako je kypriaci prášok, vanilkový cukor, hladká múka 00 extra či tortové oblátky..no uvidíme..teda hlavne ja sa už vidím, ako blúdim po Tescu a zmätene hľadám niečo použiteľné...veď každoádne napíšem, ako to dopadlo...

zatiaľ vám prajem bezbolestné prípravy na Vianoce, žiadne ujmy v preplnených obchodoch, vydarené kulinárske pokusy a veľa nápadov na darčeky.....

Pracovne nasadenie...

hlavne dnes je uplne ubohe, par odchodov, par prichodov, nic podstatne sa nedeje..teda mam cas napisat nieco aj z prace..a preto dnes bude chybat poriadne diakritika..sice oproti mne sedi sef, ale do pc mi nevidi, takze pohoda. Dnes som prvykrat prisla do prace sama, podotykam, ze na auticku..co je dost neuveritelne, hlavne pre mna, prisla som bez zabludenia, zraneni, ublizenia na zdravi inym osobam ci majetkom..a ani to velmi neskripalo...hihi..len ta dvojka ma este velmi neposlucha, ale to chce cas..uz sme sa trosku skamaratili, tak uvidime, co na to povie vecer..este som asi velmi nepisala, ako to tu chodi, v hoteli Marriott v Enfielde, tak dnes to mozem trosku priblizit..na recepcii su vacsinou dvaja ludia plus manazer, ktory sedi oproti recepcii. Ranna zmena je od 7 do 15.30, poobedna zacina 14.30 a konci 23.00. Ja teraz robim na oboch zmenach, co znaci, ze zacinam o 11 akoncim o 19.30, alebo zacinam o 9 a tak dalej..je to vlastne pokrytie zvysenej prevadzky v obdobi odchodov a prichodov, ale tak ono to cele zalezi od toho, ako to nas manager vymysli..v podstate cez vikend je tu pokoj, nie je tak vela hosti, roshambo zacina v piatok poobede a konci v nedelu poobede, pretoze normalne je tu v piatok vecer a v sobotu svadba alebo ina zurka, a tu je zvykom spravit svadbu a pre vsetkych hosti najst aj ubytovanie v blizkom okoli..tak sa mozeme aj roztrhat..vacsinou je v piatok a sobotu vecer 100% obsadenost, cez tyzden tak okolo 40%. Co sa tyka prace na recepcii, je to zaujimave najma v tom ohlade, ze kazdy den pride nieco nove a clovek musi byt pripraveny na vsetko..je priam neuveritelne, kolko hluposti a aj opravnenych poziadaviek mozu mat hostia a co vsetko musi taky chudak recepcny vediet vyriesit. Od toho, ako objednat taxik, ako kupit sampon, periny, postele, ktore je na ibzach, cez zapojenie playstationu, rozbehania wificka na laptope, udanie smeru do hotela (to lubia telefonovat casto), otvaracie hodiny vsetkych moznych aj nemoznych prevdzok, rezervovania ubytovania, prehladu atrakcii, ktore su nablizku, no proste kopec kopec veci...

A okrem toho, nase pracovne prostredie sa momentalne vyznacuje celkom nizkou teplotou sposobenou prievanom, pricom tie sproste dvere za dva tyzdne nikto neopravil..je to priam neuveritelne, ze 4-hviezdickovy hotel sa nezmoze na jednu opravu vchodovych dveri..tak nas to aspon spaja v spolocnych nadavkach a hromzeni na vonkajsie pocasie, ktore je viac nez pod psa...dufam, ze do Vianoc to opravia..apropo Vianoce, pytala som sa, ako budeme robit, tak mi bolo povedane, ze budem robit bud Vianoce alebo Silvester, ze jednu zmenu bude mat kazdy..tak sa teraz neviem rozhodnut..uvidime, dohodneme, naplanujeme..a potom niekto chyti ceruzku a zmeni to..hihi..

Co sa inak tyka recepcie, sme tu teraz siedmi, dvaja Iri, traja Nemci, jeden Juhokorejcan a ja..cize celkom pekna zmeska, niekedy to robi sarapatu, ale vacsinou je to v pohode. Dnes mi kolega povedal, ze je na plane nejaka spolocna party, len pre recepciu, na utuzenie vzajomnej kolegiality :)hihi, tak uvidime, co z toho bude..

no nic..este stale tu nie je nic poriadne na robote, ale hadam by som mohla poslat aj zopar mailov do dalekych krajin alebo pobrowsovat na webe a pohladat si nejake vianocne darceky, haha..aj tak som uz celkom prekrocila dennu davku slov vytukanych do klavesnice, tak mi to nemajte za zle..opatrujte sa a pozor na smyklavku!!!

P.S.> Vyslovme vsetci jedno velke DAKUJEM a HURAAAA..lebo nam konecne opravili dvere a uz nedrkoceme zubami...:)

Už by sa aj patrilo...

napísať niečo aktuálne, lebo však ako tak pozerám, posledný záznam je tu spred dvoch týždňov..Ale je na to jednoduché vysvetlenie, keď som sa za posledné dva týždne vracala z roboty domov, ledva som sa najedla a už ma zalomilo..bolo to spôsobené druhom prepravy z hotela do Newcastlu, ktorý ako som už spomínala trvá s dobrými poveternostnými podmienkami a trochou šťastia dve a pol hodiny. Problémom však naďalej ostávali príliš skoré a príliš neskoré zmeny, ale povedzme si pravdu, aj preprava samotná..veď koho by stále bavilo každé ráno aj každý večer stáť niekde na zástavke, niektoré dni aj mrznúť a donekonečna čakať, kým nejaká tá žltá potvora pristaví a pri ďalšej dávke šťastia bude mať vpredu aj správne číslo..keď človek stojí na zastávke, čaká a čaká a čaká a všetky autobusy v tej chvíli idú opčným smerom (a ešte majú provokatívne reklamy typu: "the magic of dublin city centre"), no je to vskutku, ako to povedať, na nervy...vie to výborne pokaziť náladu, unaviť a rozzúriť..a zápchy, čo sa každodenne tvoria, či ráno, či večer, je to veľmi účinný anger management...preto sme sa rozhodli nájsť iné riešenie..do úvahy prichádzali dve, po a) sa presťahovať niekam bližšie k Enfieldu, alebo po b) kúpiť autíčko..vyhrala možnosť b. a preto pred naším domom už nejaký ten deň parkuje malý čierny diabol, ktorý naozaj jazdí ako drak..najmä so mnou za volantom ... fiat cinquecento, veľkosťou úplne ideálny pre tunajšiu mestskú dopravu a hlavne pre moje šoférske zručnosti..po rýchlom vybavení všetkých formalít ako prevod vlastníctva a poistky už spokojne môžem spávať s pocitom, že na druhý deň nemusím pol dňa prežiť v mhd...moje jazdenie síce má ešte celý roj múch, a zatiaľ vždy sedel na sedadla spolujazdca Piťko (a hromžil, modlil sa a predýchaval), no hádam sa do toho časom dostanem..hihi..to mám za to, že som doma zanedbávala prax..

Inak je všetko v najlepšom poriadku, Piťko síce ešte nemá prácu, ale tak zatiaľ to tak bytostne nevadí, stále sa mu ozývajú z nejakých firiem, že postupuje do ďalšieho výberového kola a ozvú sa mu o sedem dní a tak podobne..aspoň mám zatiaľ vždy navarené, keď prídem domov z práce..aproppo práca..stále sa učím nové veci, každý deň sa nájde aspoň päť vecí, ktoré som predtým nevedela..teraz robím väčšinou tak, že pondelok a utorok mám voľno a do konca týždňa som v robote..nie je to výhra, lebo cez víkend je najviac roboty, v piatok poobede, v sobotu ráno, v sobotu poobede a v nedeľu ráno..a vždy mi vyjdú z týchto štyroch aspoň tri zmeny..v piatok a sobotu máme veľké akcie, svadby, v sobotu bola napríklad o 333 ľuďoch, čo sa odzrkadlilo aj na tom, že som zase vypomáhala na c&b, čo značí v obsluhe..ako zmena fajn, tak ešte dúfam, že to bude aj preplatené ako extra hours..máme teraz nového šéfa, je to Ír, nikdy u nás nerobil, ale v inom Marriotte, je taký, no čo ja viem..snaží sa zavádzať novinky, nič sa mu nelúbi, všetko chce hneď zlepšovať..no ale čo už, musíme to akceptovať a uvidíme, čo sa z neho vykľuje..

Ako som písala, mám v pondelok a utorok voľno, čo značí včera a dnes..tak sme to náležite využili a išli vybaviť zvyšné formality a trochu sa potúlať po vianočných obchodoch..a naozaj len trochu, lebo človeka to veľmi rýchlo prestane baviť, v tom množstve ľudí a dusnej atmosfére..všade samé stromčeky, darčeky, akcie, obchody plné do prasknutia, kopec somarín (však idú vianoce, tak prečo ich zase raz neskúsiť predať), no je to vyčerpávajúce :) .. tak sme sa pekne krásne vrátili domov, uvarili si dobrý obed, a vychutnávali si zvyšok dňa (ktorý bol mimochodom aj našim druhým výročím a obom nám to znelo neuveriteľne)...no čo vám poviem, vydarený dník..

Dnes máme namierené do centra, aspoň pozrieť, čo nové a chceli sme sa ísť pozrieť do prístavu, vidieť more, no počasie je proti nám..zatiaľ čo včera bolo super, dokonca aj slniečko svietilo, dnes po ňom niet ani chýru ani slychu a mrholí s prechodmi do dažďa..avšak v rámci hesla "zvykajte si", skúsime premocť lenivosť a ísť do zimy....

Myslím, že som vlastne zabudla napísať našu adresu, kam môžete posielať vianočné pohľadnice, darčeky, vianočné pečivo a iné veci, čo vám napadnú..nuže:

2 Main Street

Newcastle

Dublin 22

..s PSČ si starosti nerobte, také tu neuznávajú a pošta chodí beztak celkom spoľahlivo..

No a v prípade, že by ste chceli potešiť aj inak: +353 85 824 17 12 ... vopred ďakujem :)

A čo by som vám tak ešte..asi nič, lebo život tu plynie celkom pokojne, a dostávame sa do koľají, ktoré sme hľadali...preto na koniec už iba pribalím na začiatok foto nášho autíčka...majte sa krásne, milujte sa a chystajte sa na Ježiška :)

Zo zeme írskej...

Chvíľku to trvalo, ale napokon sa dostávam k tomu, aby som vám sprostredkovala moje prvé dojmy z krajiny írskej. Je ich strašne veľa, rôznorodých, všelijakých, pozitívnych, negatívnych, však ako napokon vždy na novom mieste, v novej kultúre. Preto všetko pekne po poriadku...Pred týždňom sme sa viac menej úspešne zbalili do limitovaného počtu kusov a hmotnostného limitu povoleného Ryanairom, samozrejme, že nikto to tam nejako zvlášť nevážil a prešli sme v pohode všetkými kontrolami, až napokon do lietadla, aby sme mohli šťastní vystúpiť na Dublin Airport, vyzdvihnúť si nestratenú batožinu a nájsť kamaráta, ktorý nás veľmi komfortne autíčkom odviezol do Newcastlu do nášho nového príbytku na nasledujúce dni..je to dvojposchodový bytík, 4 izby, kuchyňa, kúpelka, celkom v pohode, všetko vybavené, len trochu zima, lebo elektrina je drahá :)...a tak tu aj teraz naobliekaná ťukám do kláves a rozmýšľam, čo všetko napísať, aby som vás zbytočne nenudila a zároveň zodpovedala všetky všetečné otázky...dobre, začnem hádam tým, ako je v práci...do ktorej som sa v prvý deň nakoniec (napriek úsiliu zohnať autobus), radšej dostala taxíkom, a áno, správne tušíte, že to nebolo práve(ako to povedať) no nebolo to práve ekonomické riešenie..ale tak však treba urobiť aspoň dobrý prvý dojem a príchod včas k tomu určite patrí..a tak sa začalo moje zoznamovanie s Marriott Johnstown House Hotel and Spa..(inak skúste si to predstaviť, neviem koľkokrát za deň musím vysloviť ten názov spolu so zdvorilostnými formulkami, no hrôza...kde je starý dobrý Dream...:))je toho toľko, že radšej budem menovať fakty, aby som nič dôležité nevynechala:
Hotel: pôvodná stavba z 18.teho storočia, veľmi pekne zachovaná a zrekonštruovaná, exteriér aj interiér na úrovni, dýcha to tam luxusom, veľmi veľmi pekné pracovné prostredie...
Kolegovia: multi-kulti, od všadekiaľ a všelijakí..Ír, Nemec, Kórejčan, Nemka, prvý šéf Nemec, a najvyšší šéf Ír ..no vravím, takže precvičujem aj nemčinu..až na Kórejčana sú všetci úplní pohoďáci, ten trochu stresuje aj keď nemusí a chýba mu systém...ale však každý sme nejaký, že?
Irish English: tak to je samostatná kapitola..väčšina hostí je domácich, ale oni sa aspoň trochu snažia, no keď prišiel poslíček s poštou a spustil, tak som chvíľu a to celkom hodnú rozmýšľala, akým jazykom to hovorí..a bolo to anglicky!no nezachytila som ani slovo, tak som si pomyslela, že je veľmi dobre, že na službe sú vždy dvaja recepční a tak sa hádam nemusím až tak obávať..horšie je to s telefónom..no čo, aj nepomôže ani „pardon“, že ako ak to nepoviete znovu, tak nemám šancu, pomôže už len povedať pravdu a odovzdať telefón niekomu kompetentnému, alebo aspoň teda rozumejúcemu človeku...no ale tak čo sa mám, keď to raz nie je moja rodná reč, tak nie je...
Počasie: podľa predstáv, čiže nič moc...nemrzne, ale prší, síce nie stále, čo je celkom pozitívum, je tak zamračené, ale pridajte si k tomu vietor, prípadne jemné mrholenie, tak výhra to práve nie je..ale s tým sme rátali..
A inak: všeobecne sa dá povedať, že som vo fáze, kedy si začínam zvykať, na nevykúrené domy, dva kohútiky s vodou, pričom jeden mrzne a druhý vás obarí, na premenlivé počasie, kedy v priebehu 10 minút príde lejak a za chvíľu je po ňom, na európske ceny, poľské obchody, doubledeckery, meškajúce autobusy, neexistujúce presné cestovné poriadky, všadeprítomnú multikultúrnu rozmanitosť a zároveň aj absenciu iných vecí, ktoré si človek neuvedomuje, až kým mu nezačnú chýbať...ale nechcem, aby to vyznelo nijako pesimisticky (to je len tým počasím:)..začiatky bývajú ťažké a tak to jednoducho je..zmierila som sa s tým a čakám, kým sa to všetko uklepe a utrasie...
Piťo si zatiaľ hľadá prácu, už sa mu ozývajú aj z agentúr, kde mu ponúkajú prácu podľa jeho predstáv, čakáme, kým ho zavolajú na interview..potom budeme môcť riešiť, čo s ubytovaním a dochádzaním, tak si zatiaľ vo voľných chvíľach užívame jeden druhého a nemôžem si sťažovať...je neuveriteľná výhoda, že sme tu spolu a máme jeden druhého, keď tak nad tým rozmýšľam, sama by som sa asi zbalila a vrátila...bolo by to totiž o ničom...preto je super, že sme tu spolu...fúha, nejako som sa rozľútostila, asi to bude pokročilou nočnou hodinou...
Chcela som vám vlastne sprostredkovať svoje prvé dojmy z tejto krajiny, ktorú som síce zatiaľ videla len z (už beztak početných) jázd autobusom, ale mala som možnosť dotknúť sa jej mysľou...prostredníctvom ľudí, ktorí tu hľadajú svoje miesto pod mrakom, rovnako ako my..preto nám držte palce, nech ho nájdeme čím skôr a môžeme sa tešiť na slnko, čo spod neho vyjde :)

Ďeň "D" mínus 1

Musela som si dať pauzu...v procese pokusu zbaliť svoj život do dvoch kufrov o celkovej hmotnosti 25 kg, pričom iba 7 kg čistej váhy sú samotné kufre..mojimi nepriateľmi sa stali rozmery a hmotnostné kategórie...až ma z toho rozbolela hlava...a to som sa zobudila do takého krásneho dňa!! Všade rozprávkovo bielo, až som si pomyslela, že Jakub a Alžbetka sa dnes poriadne u Perinbaby vyšantili...ráno to vyzeralo krásne, aj sa mi dobre išlo, všetko pod nohami v primeranej konzistencii, ako sa na zimu patrí...bohužial, bol to neveľmi odborný odhad, spôsobený asi tým, že bolo dosť skoro ráno..musela som totiž zase ísť k zubárke..ako som sa minule chystala na odstránenie mojich nepodarených osmičiek, tak mi ich aj odstránili, v stredu jednu, v piatok druhú, ale aby som sa nenudila, tak stále robili šarapatu...no a preto som dnes po hodine aj pol (ale čakanie sa skončilo príjemným prekvapením z nečakaného stretnutia ) vyšla po troch minútach z ordinácie, s dutinou ústnou obohatenou o protizápalový drén, teda vecičkou, ktorá by mi do zajtra mala vyliečiť zápal ďasna..nikomu to neprajem, je to hnusnéé, pre slabšie nátury sa zdržím opisu..to len tak na okraj..ale keďže na veci sa treba pozerať pozitívne, tak som s radosťou, že hádam to teda bude už v poriadku, vykročila v ústrety .. v ústrety poslednému zvyšku príjemnej konzistencie, ktorá sa až neprimerane rýchlo menila na presnú tú onú nepríjemnú mokrú brečku, ktorú každý z nás zbožňuje..naveľa som sa však cez to dokázala preniesť a vsugerovala som si, že je 23. decembra a toto si budem premietať v mysli, keď to bude tvrdiť aj kalendár..biele Vianoce je totiž tento rok asi neveľmi pravdepodobná idea..ale ako sa hovorí, nekrič hop, kým ti nepreskočí..obrnila som sa teda pocitom, že toto je možno posledný celkom aj miestami slnečný deň, ktorý ma čaká, a začala som vybavovať a nakupovať posledné potrebné veci spolu s mojou polovičkou:)... prekvapilo ma skóre na konci dňa, a síce, že 100% úloh bolo splnených.. teda až kým neprišlo na balenie..mnohí to poznáte, tak si podrobnosti nechám pre seba..dnešný deň (a to sa ešte neskončil) ma vskutku obohatil o viacero poznaní: napr. že tie gumené čižmy, ktoré sa mi tak na Kohútke páčili, by som teraz brala všetkými desiatimi, že existuje nespočetné množstov druhov, tvarov a farieb dámskych pančušiek a nedokážem sa v nich vyznae, nieto si z nich vybrať, hoc´ som žena, že najhoršia je neistota, lebo ako sa mám zbaliť, keď neviem, či budem ten či onen druh odevu potrebovať, že stále sa mám čo učiť a že sa nerada balím, hoci som si myslela, že to nie je trvalý stav a že....tých „že“ by dnes ešte bolo..ale už iba vymýšľam, aby som oddialila nevyhnutné..končím a idem pokračovať..ak sa nebudem ozývať, tak som sa zavrela do kufra a rezignovala..howk

Snowwhite & Toothfairy

V prvom rade niečo pre tých, ktorí trávia čas za hranicami Slovenska.....áno, milí moji, správne si myslíte, ak si myslíte, že zima k nám už prišla tak ako sa patrí a dnes aj ukážkovo snežilo..šokujúce pohľady na tieto druhy správ musíte mať na tvári práve vy, ktorí ste niekde v teplých krajinách, akými sú Mexiko či Kanárske ostrovy a preto sa Vám táto predstava nepozdáva..veď 20-stupňový teplotný rozdiel je určite v tom Vašom prípade veľmi príjemný..vy pľuhiaci!!!:)))A my tu zababušení chodíme a Vám závidíme....

No a ešte jedna správa, tentoraz sa týka môjho zdravotného stavu..a síce, zajtra sa pravdepodobne zbavím dvoch nepotrebných tvrdých anatomických štruktúr v mojej ústnej dutine, nazvaných tiež distomolár a paramolár :) .. no a povedané ľudskou rečou, čistou mäsiarinou sa zbavím dvoch zubov múdrosti..teším sa!!! Preto ak sa nebudem ozývať, tak bezmocne a v bolestiach ležím na posteli a napchávam sa ibuprofenom...psychická podpora sa mi zíde, tak na mňa prosím myslite :)

Aféra »LeavingGejTT«

Je to síce už pár dní preč, ale predsa emócie ešte zostávajú...v stredu sme sa odsťahovali z Trnavy..áno, Janushka, už tam po nás nezostalo ani stopy..teda nie celkom, totiž: bicykel a stolička akosi nenašli miesto v absolútne využitom autíčku, ktoré malo čo robiť, keď sme ho takto naložili..páni moji, ja vááážne netuším, odkiaľ sa zobralo také množstvo vecí, ktoré sme tam mali a hlavne: kde dokelu boli schované...hoci odpoveď nie je až taká prekvapujúca, bolo to skryté v poličkách, zásuvkách, skriniach, všade možne ukryté pred našimi zrakmi, aby sme si to potom mohli vychutnať..začalo to veľmi optimistickým znesením bicykla z piateho poschodia, jeho naloženie do auta, realistické uvedomenie si nereálnosti situácie a následné vyloženie z auta a vynesenie na piate poschodie:( no čo Vám budem..tri maxveľké škatule, jedno rozkladacie kreslo s dvoma matracmi, a igelitky (počet cca 17)doslova a do písmena narvané do pittnerovie auta, ktoré sa síce zdá dosť veľké, ale nie na sťahovanie nás dvoch :)..neverila som, ale porušili sme pravidlo tety Henčelovej, že žiadny kufor nie je tak nabalený, aby sa tam ešte niečo nevošlo..naozaj sa nevošlo..do toho nášho autokufra..aj vďaka Piťkovej priestorovej predstavivosti a schopnosti využiť každý cm3 ...Chudák Ňufo (pre neznalých veci- náš škrečok čínsky, inak neuveriteľne zlatý a nenáročný..btw..neprejaví v sebe niekto chovateľskú vášeň? Stále mu hľadáme náhradný domov:))..musel stráviť dve hodinky v krabici na mojich kolenách, ktorá sa natriasala v súlade s nerovnosťami vozovky..má ten ale stresujúce zážitky...no nech je ako chce, napokon sme sa vďaka priaznivým poveternostným a dopravným podmienkam dostali domov..zhodli sme sa na tom, že jednu noc tie naše veci v aute vydržia a tak sme to nechali na piatok...hihi..

odkaz:)

treba čítať odspodu...

..ako sa to začalo..ako sa to skončí..

..dve celkom zmysluplné otázky, no na odpoveď na prvú si už nepamätám a na druhú ešte neviem..môžem však opísať medzistupeň.. ten sa dá opísať ako parádny výbuch v našom trnavskom byte, množtvo krabíc, tašiek, sáčkov..všetko pripravené na zmenu dočasného pobytu...a k tomu ešte samozrejme letenka Bratislava- Dublin vo vačku a poriadna dávka nervozity zmiešanej s nadšením...
..ale pekne po poriadku..aby v tom bolo jasno..po dlhom rozmýšľaní sme sa rozhodli s mojím najdrahším, že sa pridáme k mnohým a zakúsime radosti a starosti života v zahraničí a konktrétne v Írsku. Preto sme sa konečne odhodlali, kúpili letenky, dali výpovede a teraz sa tešíme na to, čo nás čaká...dnes je náš posledný deň v Trnave, balíme všetko, čo sme sem za ten čas naznášali a v medzičase sa lúčime s Vami, našimi kamarátmi..(chcem sa poďakovať za všetky rozlúčkové supervečery v Trnave, Bratislave, Bystrici, Galante, Prievidzi......)
..celé to vypukne 13-teho novembra, kedy by sme vo večerných hodinách mali pristáť na dublinskom letisku a bude nás tam čakať (dúfam) kamarát, ktorý nám vybavil aj ubytovanie..v dome v satelite Dublinu nazvaného Newcastle, čiže staré známe Nové Zámky:) ..no a keďže som sa snažila už odtiaľto nájsť aj nejakú prácu, vytrvalo som posielala CVčka všademožne po okolí a nakoniec sa to oplatilo..skrátim to, výsledkom celého procesu bola pracovná ponuka v hoteli Marriott Johnstownhouse Enfield, na miesto recepčnej...kuk sem: http://www.marriottjohnstownhouse.com/ pre predstavu :) celkom to zodpovedá mojej smelej predstave nezostať len na recepcii, ale posunúť na niekam, v idealnom prípade vyššie :)..mám teraz taký menší problém, ako sa presuniem z bodu A do bodu B a síce z domu do práce, ale to bude asi lepšie riešiť na mieste..predsalen to aj s pomocou Internetu nie je práve najľahšia úloha..čo iné mi ostáva..stále si optimisticky vravím "uvidíme" ... dosť veľa vecí budeme pravdepodobne riešiť až na mieste, hihi, tešíme sa:)
a to by bolo nateraz asi aj dosť, nie?..však netreba prezrádzať na jediný raz :)))
a ak všetko dobre pôjde, mala by sem moje výlevy písať viacmenej s pravidelnosťou:)..

...na začiatok...

Celé sa to točí okolo jedného..dať vedieť, čo máme na srdci, čo nás teší a trápi..a na to sú v dnešnej dobe namiesto denníčkov, listov či príspevkov do novín - blogy...výdobytky modernej techniky uľahčujú prenos osbných správ, a tým dávajú zbohom aj hromadným mailom, ktoré predsa len nie sú tak osobné a či osobité..preto som sa pridala k mnohým a inšpirovaná kamarátmi, okolím, všadekým a všadečím..preto máte tú možnosť, čítať a písať, reagovať aj nereagovať, smiať sa či plakať..nech sa páči...